správy z ostatných rokov

Správa o činnosti Slovenskej informačnej služby za rok 2001
(marec 2002)

Správa hodnotí stav, činnosť a výsledky Slovenskej informačnej služby v roku 2001, ale upozorňuje aj na problémy, ktoré obmedzujú efektívne pôsobenie služby, ako dôležitého prvku bezpečnostného systému Slovenskej republiky.


1. Stav, základné činnosti a kontrola SIS

1.1 Stav budovania SIS v personálnej oblasti
Personálny manažment v Slovenskej informačnej službe bol v roku 2001 najvýznamnejšie ovplyvnený navýšením tabuľkových počtov nevyhnutných k zabezpečeniu nového poslania služby v oblasti ochrany utajovaných skutočností. Aj v dôsledku aktuálnej situácie na trhu práce služba dlhodobo registruje vysoký záujem o prijatie do služobného pomeru príslušníka SIS. Výberové konanie úspešne absolvuje v rámci administratívnych zložiek SIS asi jedna tretina uchádzačov, v operatívnych približne jedna desatina a pre analytickú prácu je výber ešte užší.

V uplynulom roku došlo k čiastkovým zmenám v jednotlivých ukazovateľoch personálnej skladby SIS. K 31. decembru 2001 bola SIS personálne naplnená približne na 96 %. Počet príslušníkov zaradených v stálej štátnej službe sa zvýšil na 88 %, v prvom a druhom roku prípravnej štátnej služby je zaradených 11 % a v dočasnej štátnej službe 1 %.


V dôsledku prirodzenej fluktuácie a úspešného ukončenia štúdia popri zamestnaní stúpol podiel vysokoškolsky vzdelaných príslušníkov. Aktuálne služba zamestnáva 43 % osôb s vysokoškolským vzdelaním.


Takmer tretina príslušníkov SIS naďalej využíva rôzne formy vzdelávania v sústave štátnych škôl a v akreditovaných vzdelávacích inštitúciách súkromnej sféry. Výrazne sa rozšírila cudzojazyčná príprava s dôrazom na anglický jazyk. Prvou fázou bolo preverenie znalostí angličtiny podľa noriem NATO (STANAG). Paralelne boli zahájené intenzívne kurzy anglického jazyka.

1.2 Stav materiálno-technického budovania a čerpania rozpočtu SIS
Slovenská informačná služba pravidelne upozorňuje na problém podhodnocovania objemu finančných prostriedkov uvoľňovaných na bežné a kapitálové výdavky SIS. V štádiu príprav rozpočtu na rok 2001 služba vyčíslila výdavky nevyhnutné pre zabezpečenie všetkých zákonom stanovených úloh. Požiadavka na zostavenie rozpočtu sa však nestretla s pochopením. Túto skutočnosť neovplyvnili ani tragické udalosti v USA z 11. septembra, ani nové trendy v prístupoch k úlohám a financovaniu spravodajských služieb, ktoré sa presadili v členských štátoch NATO.


Stanovené záväzné ukazovatele rozpočtových príjmov a výdavkov SIS dodržala v plnej miere. Nedostatok finančných prostriedkov vyčlenených pre potreby Slovenskej informačnej služby čoraz viac ohrozuje bezpečnosť SR. Reálne bezpečnostné riziká sa prejavujú v prehlbovaní technického a materiálneho zaostávania SIS za prostriedkami, ktorými disponujú skupiny organizovaného zločinu, teroristické organizácie, ako i cudzie spravodajské služby pôsobiace proti záujmom SR. Alarmujúca situácia pretrváva v oblasti informatiky a informačných systémov SIS. Viac ako polovica príslušníkov služby naďalej pracuje s generačne zastaranými počítačmi. Opätovne bol odložený termín začatia nevyhnutnej obmeny centrálneho informačného systému, či vybudovania technológie na odhaľovanie ohrození informačných a komunikačných systémov štátu.

Pre nedostatok finančných prostriedkov nedošlo ani k plánovanému ukončeniu redislokácie jednotlivých útvarov služby a k dokončeniu rozostavaných stavieb.

Ak urýchlene nedôjde k zásadnému zlomu vo filozofii financovania SIS, hrozí naplnenie indícií, že Slovenská republika sa onedlho premení na operačný priestor teroristických a extrémistických organizácií, mafiánskych skupín, prepieračov peňazí a ďalších skupín profitujúcich z nedostatkov bezpečnostného systému. Slovenská republika ich nebude schopná včas odhaliť, ani reagovať na ich aktivity, alebo eliminovať ich činnosť adekvátnymi protiopatreniami.

1.3 Prostriedky, metódy a činnosti SIS
Slovenská informačná služba v roku 2001 pri realizácii svojej činnosti a pri využívaní prostriedkov a metód postupovala v súlade s právnym poriadkom SR, predovšetkým s konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. V uplynulom roku služba otvorila niekoľko nových projektov operatívneho rozpracovania zdrojov ohrozenia SR.

Prísne režimové opatrenia zakotvené v interných normách SIS vylúčili možnosť neoprávnenej manipulácie so spravodajskými spismi a zaručili striktné dodržiavanie zákonných postupov pri narábaní s nimi. Spravodajské fondy SIS sú v plnej miere využívané pri plnení zákonom definovaných úloh. Od 1. novembra 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, došlo k niekoľkým korekciám, ktoré zosúladili interné podmienky v oblasti spisovej služby a vedenia spravodajskej agendy so znením nového zákona.

Na základe súdnych povolení Slovenská informačná služba v priebehu uplynulého roku zrealizovala 674 schválených žiadostí o udelenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov (ITP) na 551 mobilných a 123 pevných linkách. V 72 nerealizovaných prípadoch SIS na použitie ITP nezískala súhlas sudcu. Nepomer medzi počtom žiadostí na mobilné a pevné linky je spôsobený tým, že záujmové osoby používajú viacero mobilných telefónov.

V súlade s globálnymi spravodajskými trendmi sa v praxi Slovenskej informačnej služby využívajú viac než kedykoľvek predtým odkryté pramene, vrátane komerčne prístupných informácií.

Tabuľka č. 1: Pravidelne spracúvané odkryté pramene a objem dát v roku 2001

celkovo slovenské české ostatné (nemecké, anglické, francúzske, talianske, maďarské, ukrajinské, ruské, poľské)
Zdroje
denníky 27 10 4 13
týždenníky 36 18 5 13
ostatné periodiká 91 46 27 18
televízne stanice 12 5 3 4 (+40 podľa potreby)
rozhlasové stanice 7 5 1 1 (+30 podľa potreby)
internetové stránky 110
Poznatkový fond
počet dokumentov 833 900 206 600 271 300 356 000
prijatý objem dát 400 MB denne
uložený objem dát 70 MB denne
Preklady
zahraničná tlač 3 600 prekladov z 11 jazykov, 3 200 strán
odborné dokumenty 58 prekladov z a do slovenského jazyka, 370 strán



1.4 Legislatívna činnosť SIS
V priebehu roku 2001 bolo vypracovaných a vydaných 85 interných predpisov s celorezortnou pôsobnosťou.
Po obsahovej stránke bola interná normotvorba Slovenskej informačnej služby zameraná najmä na úpravu týchto otázok:
- vybrané okruhy spravodajskej činnosti;
- podmienky vzdelávania príslušníkov SIS;
- náležitosti vyplývajúce zo služobného pomeru príslušníkov SIS;
- ochrana utajovaných skutočností;
- riešenie škôd na majetku SIS;
- služobná kynológia.

Ďalšie interné predpisy menili alebo dopĺňali už existujúce predpisy, vzhľadom na zmeny všeobecne záväzných predpisov alebo na zmeny podmienok výkonu štátnej služby, prípadne na prakticky získané skúsenosti.

Okrem toho sa Slovenská informačná služba v roku 2001 priamo podieľala na príprave týchto všeobecne záväzných právnych predpisov:
- zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov;
- zákon o presune kompetencií z Policajného zboru na okresné a krajské úrady;
- zákon o archívoch a registratúrach;
- zákon o ITP;
- zákon o Policajnom zbore;
- zákon o obchodovaní s vojenským materiálom;
- zákon o ochrane utajovaných skutočností a súvisiace vykonávacie predpisy.

V uplynulom roku služba pokračovala v príprave nového zákona o SIS, ktorého návrh predložila v decembri 2001 Osobitnému kontrolnému výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS. V súčasnosti platný zákon č. 46/1993 Z. z., aj napriek viacerým novelám, už nezodpovedá novým podmienkam, v ktorých SIS pôsobí. Rast aktivity organizovaného zločinu a najmä nové prejavy terorizmu si vyžadujú zakotviť v právnom poriadku SIS také nástroje, ktoré umožnia efektívne odhaľovať a dokumentovať protispoločenskú činnosť zločineckých skupín a účinne pôsobiť proti terorizmu už v prípravnom štádiu.

1.5 Spolupráca so spravodajskými službami iných štátov
Medzinárodná spolupráca SIS vychádza zo zahranično-politickej orientácie SR a korešponduje s prioritami jej zahraničnej politiky. V roku 2001 došlo k ďalšiemu posilneniu spolupráce s partnerskými službami členských krajín NATO. V rámci tejto spolupráce boli riešené konkrétne úlohy v oblasti proliferácie, migrácie, medzinárodného terorizmu a organizovaného zločinu, najmä v súvislosti s teroristickými útokmi v USA, ako aj v oblastiach ochrany utajovaných skutočností a bezpečnostných previerok.

Najvýznamnejšou formou spolupráce boli konkrétne projekty spoločných operácií, ktorých výsledky boli priaznivo hodnotené aj počas zasadnutia Zvláštneho výboru NATO v Bruseli v máji 2001. SIS sa aktívne zúčastňovala aj na spolupráci v rámci Stredoeurópskej konferencie (MEC).

1.6 Vnútorná kontrola
Vnútorná kontrolná činnosť sa v roku 2001 zameriavala predovšetkým na kontrolu rozpočtového a majetkového hospodárenie informačnej služby. Šetrenia sa týkali aj obdobia rokov 1995 až 1998. Ďalšia oblasť internej kontroly súvisela s vybavovaním dožiadaní orgánov činných v trestnom konaní v rozpracovaných kauzách. V 12 prípadoch boli na základe podozrenia z trestnej činnosti bývalých príslušníkov SIS vznesené obvinenia a predložené návrhy na podanie obžaloby.

Vnútorný kontrolný systém sa týkal aj inšpekcie v oblasti evidencie spravodajskej dokumentácie, ochrany utajovaných skutočností, spisovej služby a služobnej autoprevádzky. Dôležitou oblasťou bolo prehodnotenie stupňa utajenia písomností v súlade so zákonom č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.


2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS v informačnej oblasti

2.1 Bezpečnostná oblasť
Z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti pôsobenia politického extrémizmu na Slovensku hodnotí SIS ako rizikovejšie aktivity ultrapravicových skupín, ktoré sa prejavujú najmä v rámci hnutia Skinheads.

Činnosť ultrapravicových skupín v súčasnosti nemôže vážne ohroziť demokraciu a ústavnosť v SR, ale proces ich personálnej a organizačnej štrukturalizácie a internacionalizácie naďalej pokračuje. Potvrdzuje sa aj trend zvyšovania konšpiratívnosti a sofistikovanosti pôsobenia najmä vedúcich osobností tejto scény a nárast využívania internetu ako komunikačného a propagačného média.

Najzávažnejšou kvalitatívnou zmenou vo vývoji ultrapravicovej scény je skutočnosť, že jej činnosť čoraz častejšie intelektuálne, organizačne i finančne podporujú osoby, ktoré nepochádzajú z prostredia hnutia Skinheads, alebo sa už k hnutiu nehlásia. V prevažnej miere ide o vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí a ľudí dlhodobejšie pôsobiacich v štruktúrach hnutia Skinheads, ktorí postupne prechádzajú od fyzických útokov a vulgárneho propagovania svojich názorov k cieľavedomej politickej činnosti. Tieto osoby vnímajú hnutie Skinheads len ako prípravnú platformu pre formovanie politického názoru budúcich členov ultrapravicového politického subjektu, prípadne ako základňu pre paramilitantné zložky ultrapravicových politických strán. Cieľom politických aktivít ultrapravicových skupín je propagácia neonacistických myšlienok vo verejnosti a faktická legalizácia ich činnosti.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je možné očakávať rast šírenia pravicového extrémizmu politickými metódami a prostriedkami, resp. snahu o založenie ultrapravicového politického zoskupenia fungujúceho podľa vzoru obdobných zahraničných politických zoskupení.

V štruktúre slovenskej ultraľavicovej scény nenastali v roku 2001 výraznejšie zmeny, pričom najaktívnejšiu činnosť vyvíjajú anarchistické zoskupenia. Organizačne aktívna časť slovenskej anarchistickej scény je však málo početná. Praktická činnosť anarchistov sa sústreďovala na výrobu a distribúciu anarchistických informačných a propagačných materiálov, organizovanie rôznych akcií (pouličných slávností, koncertov, pochodov, demonštrácií a protestov).

Zjednocujúcou platformou slovenskej ultraľavice sa podobne ako vo svete stáva antiglobalizačné hnutie, čo sa prejavilo v priamej účasti na protestoch organizovaných zahraničnými antiglobalistickými skupinami, prípadne organizovaním vlastných protestných akcií na území SR, paralelne s akciami v zahraničí, pri príležitosti zasadania medzinárodných ekonomických subjektov (Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Svetová obchodná organizácia). Hoci v SR neboli doteraz zaznamenané vážnejšie násilno-nátlakové formy ich pôsobenia, práve kontakty so zahraničnými radikálnymi zoskupeniami môžu byť v budúcnosti katalyzátorom radikalizácie slovenskej anarchistickej a antiglobalistickej scény.

Činnosť anarchistických skupín na Slovensku bude v najbližšom období ovplyvňovaná blížiacim sa konaním samitu NATO v Prahe (november 2002) a s tým spojeným verejným odporom anarchistov proti vstupu SR do NATO formou demonštrácií a protestov.

V rámci činnosti siekt a tzv. pseudonáboženských zoskupení pôsobiacich na území Slovenskej republiky bola v roku 2001 venovaná pozornosť predovšetkým Scientologickej cirkvi a Cirkvi zjednotenia (moonisti).

V roku 2001 bolo možné registrovať na Slovensku existenciu silnej štruktúry Scientologickej cirkvi, tvorenej navzájom poprepájanými organizáciami, vystupujúcimi buď ako oficiálne centrá v Martine a v Bratislave, alebo utajene ako občianske združenia, jazykové školy a súkromné firmy. Významným posilnením tejto siete bolo zriadenie vzdelávacej "akadémie". Činnosť sekty sa v roku 2001 orientovala predovšetkým na rozširovanie jej pôsobnosti a na získavanie nových zákazníkov - potenciálnych stúpencov. Paralelne však predstavitelia Scientologickej cirkvi vyvíjali úsilie na elimináciu negatívnej medializácie, ktorej bola sekta v priebehu roka v SR vystavená. Preto prijali nové opatrenia v oblasti prezentácie na verejnosti s cieľom získavať a zverejňovať pozitívne vyjadrenia o scientológii od osobností verejného života a zároveň posilnili nekompromisný postup voči kritikom scientológie. Ten zahŕňa tak nenásilné prostriedky (pozvánky na scientologické kurzy s očakávaním následnej pozitívnej reklamy scientológie), ako aj nátlakové akcie.

Činnosť Cirkvi zjednotenia (moonisti) na Slovensku sa tradične sústreďovala na organizovanie aktivít pre mládež. Moonistom sa podarilo preniknúť na základné a stredné školy organizovaním prednášok v rámci etickej výchovy na témy, ako sú drogová problematika, AIDS, či výchova k rodičovstvu.

Organizovaný zločin v Slovenskej republike možno v súčasnosti považovať za súčasť medzinárodných zločineckých štruktúr, ktoré zastrešujú špičky svetového organizovaného zločinu, predovšetkým ruského, albánskeho a talianskeho pôvodu. V podstatne menšej miere možno to isté konštatovať aj o ázijských organizovaných gangoch, ktoré však na našom území nepredstavujú väčšie bezpečnostné riziko.

Domáce, ale i cudzojazyčné zločinecké skupiny pôsobiace v SR sú už pravdepodobne plne integrované do globálnej siete organizovaného zločinu vo svete. Dominantná oblasť aktivít podsvetia sa sústreďuje v ekonomickej sfére, pričom je veľmi ťažké rozoznať aktivity legálne od nezákonných. Tento fakt spôsobujú možnosti podnikateľského prostredia, ktoré mafia na základe odborného poradenstva dokonale využíva na legalizáciu finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti, na operácie podvodného charakteru, ako aj na prístup k veľkým ekonomickým aktivitám, ktoré organizuje štát. Práve oblasť štátom vyhlásených tendrov, verejných súťaží a konkurzov, kde sa rozhoduje o predaji štátneho majetku, o prideľovaní výhodných štátnych zákaziek, o privatizácii štátnych podnikov, alebo o predaji ich akcií, či o získavaní prostriedkov zo štátnych a zahraničných fondov, je vysoko lukratívnym priestorom pre zločinecké štruktúry v Slovenskej republike.

Presadenie sa v takomto prostredí nevyhnutne vyžaduje navonok kultivovanejší, nenásilný, odborný a profesionálny prístup. Podsvetie na tento účel využíva predovšetkým svoj obrovský finančný potenciál. Ústup násilných aktivít (hrubý nátlak, vydieranie, fyzická likvidácia) však napriek tomu nemožno podceniť, nakoľko vrcholové štruktúry organizovaného zločinu pochádzajú z kriminálneho prostredia, kontakty s ním neprerušili a sú v prípade zlyhania spôsobov finančnej motivácie pripravené násilie opäť použiť.

Podsvetie operujúce na území Slovenska sa orientuje aj na aktivity v zahraničí, ktoré je využívané predovšetkým na vývoz nelegálnych a pololegálnych finančných prostriedkov zo Slovenska a na ich následnú legalizáciu formou rôznych investícií prostredníctvom existujúcich alebo novovzniknutých firiem. Predpokladáme, že cezhraničné aktivity sú koordinované s európskymi centrálami medzinárodných zločineckých organizácií.

Za jedno zo základných opatrení boja proti organizovanému zločinu považuje Slovenská informačná služba odstavenie kriminálnych organizovaných skupín od finančných zdrojov.

Významným zdrojom financií organizovaného zločinu bol aj v roku 2001 obchod s drogami, v 2. polroku 2001 ovplyvnený vojenskou operáciou v Afganistane. Významnou trasou pašovania drog naďalej zostala severná cesta z Afganistanu, odkiaľ sa do štátov západnej Európy cez stredoázijské štáty, Ruskú federáciu a Ukrajinu pašuje veľké množstvo opiátov. Prijaté opatrenia bezpečnostných zložiek na tejto trase značne tlmili zvýšené úsilie pašovať drogy. Obchod s heroínom na Slovensku kontrolovala predovšetkým albánska mafia.

V súvislosti s celosvetovým nárastom produkcie a konzumácie syntetických drog Slovenská informačná služba venovala pozornosť aj obchodu so syntetickými drogami, ktoré sa na území Slovenskej republiky vyrábajú v menšom množstve v tajných domácich laboratóriách (ide najmä o výrobu drogy pervitín).

V roku 2001 boli odhalené nové organizované skupiny zaoberajúce sa obchodom s drogami, no zväčša išlo iba o nižšie články organizovanej skupiny a drobných dílerov.

Zisky z obchodu s drogami predstavujú veľké nebezpečenstvo pre štát a spoločnosť, na jednej strane sú investované do rôznych legálnych obchodov, na druhej strane znamenajú obrovský potenciál pre korumpovanie. Hlavní organizátori obchodu s drogami vystupujú ako seriózni podnikatelia a podieľajú sa na legalizácii ziskov z nezákonnej činnosti.

Najvýznamnejším bezpečnostným rizikom v oblasti nelegálnej migrácie v roku 2001 bola hrozba migračnej vlny Afgancov po teroristickom útoku na USA a následnej protiteroristickej operácii v Afganistane. SIS na základe odkrytých prameňov monitorovala situáciu v Afganistane, s partnerskými službami porovnávala dynamiku migračnej vlny v susedných štátoch a krajinách ležiacich na migračnej trase z Afganistanu a vlastnými prostriedkami zisťovala tlak na štátnu hranicu SR a dianie v prevádzačských skupinách. Migračná vlna z Afganistanu však dramaticky nezasiahla SR, pretože sa prakticky rozptýlila v štátoch susediacich s Afganistanom, čo predpokladala aj prognóza, ktorú SIS poskytla príjemcom.

Súvisiacim a pretrvávajúcim rizikom je infiltrácia rizikových cudzincov, vrátane teroristov, medzi nelegálnych migrantov a ich sťažená identifikácia.

Aktivity prevádzačských skupín v SR v roku 2001 neboli výrazne odlišné od predchádzajúceho obdobia. Pokračovala aj ich intenzívnejšia spolupráca so skupinami z Balkánu a z Blízkeho východu.

V nasledujúcom období sa tlak migrantov na územie SR bude pravdepodobne zvyšovať s približovaním termínu prijatia SR do EÚ. Rovnako sa bude zvyšovať aj záujem migrantov získať azyl v SR, ako kandidátskej krajine na vstup do EÚ.

Ako nedoriešený, stále otvorený problém je zahraničím citlivo vnímaná ochrana štátnej hranice SR s Ukrajinou, kde bola vykonaná kontrola predstaviteľmi EÚ. Štátna hranica s Ukrajinou predstavuje prioritu aj v súčasnosti, pretože jej nedostatočná ochrana môže byť v budúcnosti predmetom oprávnenej kritiky EÚ.

Migrácia osôb rómskej národnosti do zahraničia je problematikou, ktorej bola aj v roku 2001 venovaná náležitá pozornosť. Poznatky SIS potvrdili, že rómska migrácia je ekonomického charakteru a úzko súvisí s úžerou a snahou určitých skupín a osôb profitovať na finančne výhodných azylových podmienkach vo vybraných krajinách EÚ. V priebehu roka preto krajiny, najviac zaťažené neopodstatnenými žiadosťami o azyl, pristúpili k radikálnemu sprísneniu azylovej procedúry (znížením sociálnych dávok a skrátením doby posúdenia neopodstatnených žiadostí), čo následne viedlo k čiastočnému zníženiu počtov odchádzajúcich Rómov. Napriek uvedenému rómska migrácia ostáva aj naďalej v rozhodujúcej miere podnecovaná úžerníkmi, ktorí veľkú časť Rómov nútia k odchodu psychickým a dokázateľne aj fyzickým zastrašovaním. Ďalšiu skupinu osôb náborujú konkrétnymi informáciami a príkladmi o rôznych finančných výhodách a možnostiach získavania financií. Pre záujemcov organizujú prepravu, zabezpečujú ich ubytovanie mimo zberného tábora, či tzv. čiernu prácu často s kriminálnym pozadím.

Najväčší záujem prejavovali slovenskí Rómovia o Belgicko, Holandsko a severské krajiny Švédsko, Nórsko a Dánsko, sporadicky aj o Francúzsko a Kanadu. Najčastejšie cestovali Rómovia z okolia Michaloviec, Humenného, Prešova a Košíc.

V oblasti proliferácie plnila SIS predovšetkým úlohy spojené s monitorovaním a odhaľovaním nelegálneho exportu a importu konvenčných zbraní, ich komponentov, zbraní hromadného ničenia, materiálov dvojakého použitia a technológií ich výroby.

Na Slovensku disponuje povolením na obchodovanie s vojenským materiálom približne 150 firiem, ktoré v priebehu roka 2001 takmer v tisícke prípadov obdržali licencie na uskutočnenie konkrétnych obchodov. Popri veľkom množstve vydaných povolení a udelených licencií sa SR v dôsledku nedokonalej legislatívy stala transportným koridorom aj pre ilegálnu prepravu zbraní a krajinou, kde dochádzalo k legalizácii nezákonných obchodov, hlavne podozrivých exportov a reexportov zbraní. Niektoré slovenské spoločnosti obchodujúce so zbraňami boli pritom "využívané" firmami z iných štátov, ktoré sa tak vyhli zodpovednosti za porušovanie embarga Bezpečnostnej rady OSN a EÚ, pretože v transakcii s konečným užívateľom oficiálne nefigurovali.

Pri odhaľovaní zapojenia občanov SR do medzinárodného obchodovania so zbraňami získala SIS napr. cenné poznatky o širokej medzinárodnej sieti obchodníkov so zbraňami. Táto sieť realizovala množstvo na prvý pohľad legálnych obchodov, smerujúcich zo strednej a východnej Európy prevažne na africký kontinent, ktoré vo väčšine prípadoch končili v embargovaných krajinách. Pri odhaľovaní uvedeného prípadu sa nadviazala úzka spolupráca so zahraničnými spravodajskými službami. Výbor OSN viedol vyšetrovanie a 26. 10. 2001 vydal závery v Správe Výboru expertov o dodržiavaní rezolúcie BR OSN č. 1343/2001.

Ilegálnym obchodom s konvenčnými zbraňami sa zaoberajú aj skupiny organizovaného zločinu. Napríklad ruská a ukrajinská mafia využíva na transfer malých ručných zbraní územie SR v úzkom kontakte a previazanosti so slovenským podsvetím. Ide o ilegálne vyrobené zbrane (pištole CZ, samopaly SA 58 a SA 62, poľovné zbrane), zbrane z rozsiahlych armádnych skladov štátov bývalého Sovietskeho zväzu a zbrane pochádzajúce z alebo smerujúce do oblastí vojnových konfliktov. Po septembrových teroristických útokoch v USA sa dostala výrazne do popredia otázka proliferácie zbraní hromadného ničenia (jadrových, chemických a biologických). SIS sa preto v tejto oblasti sústredila na získavanie verifikovaných informácií o snahách rizikových štátov a teroristických skupín o nadobudnutie týchto materiálov, a taktiež na odhaľovanie zámerov týchto subjektov na ich prípadné použitie, pričom SIS úzko spolupracovala s partnerskými službami.

V blízkej budúcnosti, vzhľadom na vývoj politickej situácie vo svete, neočakávame pokles nelegálneho obchodu so zbraňami, pričom obchod s materiálmi dvojakého použitia bude mať skôr stúpajúcu tendenciu.

Slovenská republika nebola v roku 2001 cieľom teroristických útokov žiadnej z medzinárodných teroristických skupín. Spravodajskými prostriedkami neboli zaznamenané žiadne podozrivé aktivity so zámerom vykonať teroristický útok na území SR. V roku 2001 však boli na území Slovenska zaznamenané prípady prítomnosti osôb podozrivých z prepojenia na medzinárodné teroristické skupiny. Traja členovia vedenia írskej militantnej teroristickej skupiny Pravá Írska republikánska armáda (Real IRA) boli zadržaní 5. júla 2001 v Piešťanoch pri pokuse získať na území Slovenska zbrane.

SIS ďalej získala poznatky o pobyte aktivistov a sympatizantov niektorých radikálnych separatistických skupín a zaregistrovala ich snahy využívať naše územie ako zázemie.

Kvalitatívna zmena, prejavujúca sa vo výraznom zintenzívnení spravodajských aktivít v oblasti boja proti terorizmu, nastala v činnosti SIS po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 v New Yorku a Washingtone. SIS zamerala spravodajskú a analytickú činnosť na odhaľovanie možných hrozieb teroristických útokov zo strany teroristickej siete al-Qáida.

V súvislosti s tragickými udalosťami v USA boli prehodnotené preventívne protiteroristické opatrenia a aktuálne rozšírené o tieto konkrétne činnosti: monitoring rizikových komunít, ktoré by mohli byť zdrojom, nositeľom alebo zázemím teroristických aktivít; vyhodnocovanie väzieb s krízovými regiónmi a ich prepojení s územím SR, ktoré by mohli prinášať potenciálne teroristické ohrozenie; predvídanie potenciálnych teroristických útokov proti objektom iných krajín na území SR, prípadne proti návštevám predstaviteľov iných štátov; spravodajskú ochranu vybraných strategicky dôležitých objektov, najmä hospodárskeho významu, ktoré by sa mohli stať potenciálnymi teroristickými cieľmi; boj proti nelegálnej migrácii, ktorej kanály vedúce cez SR môžu členovia teroristických skupín využívať na prenikanie do štátov EÚ; sledovanie teroristickej scény, aktivít a teroristických útokov mimo územia SR z hľadiska možného ohrozenia vnútornej bezpečnosti Slovenska, ale aj občanov a záujmov SR v zahraničí; odhaľovanie a zabraňovanie zneužívaniu verejných informačných systémov (napr. na komunikáciu teroristov a na ochranu týchto systémov proti teroristickým útokom).

I po udalostiach v USA naďalej predpokladáme, že územie Slovenska nebude prvotným (primárnym) cieľom teroristov. Miera rizika výskytu terorizmu na našom území tak zostáva v možnom využívaní kriminogénneho potenciálu v SR na tranzit teroristov a sympatizantov do západnej Európy a na ich čiastočnú logistickú podporu, napríklad nákupom zbraní alebo infiltráciou cudzineckých komunít s cieľom získať potenciálnych sympatizantov a finančnú podporu.

Spoločným menovateľom útokov prostredníctvom počítačových sietí je hlavne nedostatočné technické zabezpečenie sietí, snaha získať chránené informácie alebo vyjadrenie vlastného politického názoru. Počet registrovaných neoprávnených pokusov o prienik do počítačových sietí v poslednom období stúpa (v druhom polroku bolo zaznamenaných asi o 40 % viac útokov ako v prvom). Počítačové technológie sú zneužívané aj podsvetím, extremistickými a teroristickými skupinami. Inkriminované osoby používajú v rámci vzájomnej komunikácie kryptovacie programy a privátne alebo zahraničné diskusné servery.

Z hľadiska prístupového procesu do NATO je jednou z priorít SIS v bezpečnostnej oblasti splnenie kritérií bezpečnostných štandardov technických a systémových prostriedkov, ako aj dosiahnutie bezpečnostnej spoľahlivosti osôb pre styk s utajovanými skutočnosťami. V tomto procese kládla SIS dôraz na splnenie všetkých podmienok vyplývajúcich zo zákona NR SR č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností.

Vychádzajúc z ustanovení nového zákona a mechanizmov zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností v SIS vypracovala služba koncepciu a harmonogram realizácie zákona v podmienkach SIS. Na úseku personálnej bezpečnosti bol vytvorený systém bezpečnostných previerok príslušníkov a zamestnancov SIS, ktoré sa začali vykonávať záverom roka 2001. Za účelom efektívneho zabezpečenia úloh pri ochrane utajovaných skutočností, ako aj rozvoja vzájomnej spolupráce na jednotlivých úsekoch ochrany utajovaných skutočností bola 10. 12. 2001 medzi Slovenskou informačnou službou a Národným bezpečnostným úradom uzatvorená Zmluva o vzájomnej spolupráci.

V zmysle doterajšej právnej úpravy (zákon č. 100/1996 o ochrane štátneho a služobného tajomstva) vykonávala SIS previerky osôb navrhnutých na oboznamovanie so štátnym tajomstvom. SIS taktiež vykonala previerky a zaujala stanovisko k žiadostiam na vykonanie leteckého snímkovania.

Aj v roku 2001 bolo v SR monitorované pôsobenie špeciálnych služieb cudzích štátov. Pri aplikácii tradičných i netradičných metód spravodajstva, využívaní legálnych i nelegálnych pozícií a za použitia nových technológií predstavuje zahraničná výzvedná činnosť vážne ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky. Záujem cudzích služieb smeruje do všetkých významných sfér spoločenského, politického a hospodárskeho života našej krajiny.

Ďalším aktuálnym bezpečnostným rizikom sú väzby medzi špeciálnymi službami tzv. rizikových štátov a aktivitami skupín proliferujúcich zbrane a ich komponenty do embargovaných štátov východnej Ázie, Blízkeho a Stredného východu, prípadne Afriky.

Slovenská informačná služba v roku 2001 zabezpečovala aj spravodajskú ochranu vybraných objektov a osôb v zahraničí, najmä zastupiteľských úradov SR.


2. 2 Ekonomická oblasť
V procese privatizácie sa Slovenská informačná služba zamerala na odhaľovanie privatizačných podvodov realizovaných pomocou úmyselného podhodnotenia majetku určeného na privatizáciu a zmanipulovaného výberu víťazného privatizačného návrhu. V tejto oblasti sa zamerala najmä na možnú korupciu predstaviteľov privatizačných komisií a privatizačných poradcov, na ovplyvňovanie štátnych úradníkov v procese privatizácie, na sledovanie objektivity výberu víťazov tendrov a aktivity lobistických skupín.

Slovenská informačná služba odhalila niekoľko prípadov v oblasti tunelovania podnikov vo vlastníctve štátu, FNM a miest, keď ich manažéri zneužívali svoje postavenie na vlastné obohatenie, na úkor podniku, ktorý riadili. Často boli na tunelovanie využívané nastrčené osoby alebo nimi založené spoločnosti. Do nich boli prelievané zisky zo štátneho podniku, a to prostredníctvom preň nevýhodných obchodných transakcií, nevymáhania pohľadávok alebo tvorbou nedobytných pohľadávok. Medzi najčastejšie spôsoby tunelovania štátnej spoločnosti prostredníctvom súkromnej firmy patrili uzatváranie nevýhodných zmlúv za úplatok, úhrada faktúr za predražené alebo nerealizované dodávky, príliš lacný predaj výrobkov a služieb štátnej firmy súkromným spoločnostiam a dodávky tovaru nesolventným firmám. Vyskytli sa tiež prípady, keď súkromné spoločnosti manažérov štátnej organizácie lacno skupovali od veriteľov zdanlivo nedobytné pohľadávky voči štátnej organizácii, aby potom zo svojej pozície presadili preplatenie pohľadávok v nominálnej hodnote.

SIS počas minulého roka sledovala aj daňové a colné úniky. Pri odhaľovaní colných podvodov sa SIS zameriavala predovšetkým na pašovanie tovarov a na fiktívne vývozy tovaru do zahraničia, za ktoré si podnikatelia neoprávnene uplatňovali vrátenie DPH a prípadne aj spotrebnej dane. Na pašovaní tovaru a fiktívnych vývozoch boli v niektorých prípadoch zainteresovaní aj samotní colní pracovníci (najmä u tabakových výrobkov, alkoholu, spotrebného tovaru a motorovej nafty deklarovanej ako kvapalina, na ktorú sa nevzťahuje spotrebná daň). V oblasti daňových únikov dochádzalo najmä k podvodom pri dani z príjmu, DPH a spotrebnej dani. Medzi najčastejšie daňové podvody patrili prípady, keď firmy viedli vo svojom účtovníctve faktúry za fiktívne dodávky tovarov a služieb, prípadne faktúry s vysoko nadsadenými cenami tovarov, pomocou ktorých si neoprávnene znižovali základ pre výpočet dane z príjmu. Niektoré spoločnosti presúvali fiktívnymi operáciami daňovú povinnosť na nesolventné firmy vo vlastníctve nastrčených osôb, ktoré daň nikdy nezaplatia, alebo na firmy so sídlom v daňovom raji. Na krátenie dane používajú niektorí podnikatelia aj nelegálne upravené registračné pokladnice. SIS informovala aj o viacerých prípadoch nelegálnej výroby a distribúcie alkoholu.

V oblasti legalizácie ziskov z nezákonnej činnosti SIS venovala pozornosť investíciám domáceho i zahraničného kapitálu podozrivého pôvodu. Legalizácia nezákonných ziskov sa uskutočňovala uvádzaním nepravdivých údajov v účtovníctve firiem s cieľom nadsadiť zisk, neprehľadnými bankovými platbami alebo obchodnými či finančnými operáciami s firmami v štátoch s laxnou finančnou legislatívou (offshore centrá).

SIS sa v roku 2001 zaoberala tiež problematikou korupcie a klientelizmu pracovníkov štátnych orgánov a inštitúcií, verejnoprávnych inštitúcií a orgánov miestnej samosprávny, finančných inštitúcií, záujmových, profesijných združení a spolkov. Pozornosť sa zameriavala predovšetkým na sledovanie podvodov pri vydávaní a poskytovaní dotácií, licencií, povolení a príspevkov zo štátneho rozpočtu a zo štátnych fondov. SIS odhalila korupciu a klientelizmus na niektorých ministerstvách a štátnych fondoch, v radoch správcov konkurznej podstaty, na colniciach, na okresných a krajských úradoch, na daňových úradoch a v stavebných sporiteľniach. Na súdoch sa korupcia uplatnila najmä pri výbere a kontrole činnosti správcov konkurznej podstaty, pri urýchľovaní jednotlivých prípadov, ale niekedy aj na ovplyvnenie rozhodovania sudcov. SIS sa podarilo získať aj nepriame dôkazy o korupcii, najmä o neprimeraných majetkových pomeroch podozrivých úradníkov. Nepriamym dôkazom korupcie môžu byť aj majetkové účasti pracovníkov ministerstiev a štátnych fondov a ich blízkych príbuzných v súkromných firmách, ktoré sú príjemcami ich dotácií. Mnohí likvidátori a správcovia konkurznej podstaty za úplatok lacno predávajú majetok likvidovaných spoločností. V niektorých prípadoch s nimi za úplatok spolupracovali zástupcovia majoritných veriteľov - štátnych inštitúcií tak, že súhlasili s predajmi majetku z konkurznej podstaty pod cenu. Z hľadiska daňových úradov sa korupčné konanie prejavovalo najmä u riaditeľov daňových úradov a daňových kontrolórov. V prípade colnej správy SIS upozornila na korupciu nielen radových colníkov, ale aj ich priamych nadriadených. SIS v minulom roku získala aj informácie o korupcii predstaviteľov niektorých miest v súvislosti s rozhodovaním o majetku miest a obcí, s vydávaním povolení a s výberom dodávateľov pre projekty financované z programu Phare a zo štátneho alebo mestského rozpočtu. SIS tiež poukázala na netransparentné nakladanie s finančnými prostriedkami z fondov EÚ.

Sledovanie ohrození menového systému SR zahŕňalo predovšetkým odhaľovanie falšovania peňazí a cenných papierov, korupcie zamestnancov peňažných ústavov pri poskytovaní bankových úverov a pri obchodoch s cennými papiermi, podozrivých operácií na kapitálovom trhu a ďalších skutočnosti ohrozujúcich stabilitu slovenskej koruny a finančného sektora SR. SIS odstúpila prijímateľom zo zákona informácie, v ktorých upozorňovala na situáciu v Devín banke. Predmetom záujmu bola aj činnosť nebankových spoločností, ktoré ponúkali občanom nereálne vysoké zhodnotenie vkladov. V niektorých prípadoch dochádzalo aj k tunelovaniu nebankových spoločností (uzatváranie nevýhodných zmlúv s obchodnými partnermi, netransparentné obchody a prevody prostriedkov do zahraničia na dcérske spoločnosti), čo viedlo k postupnému znižovaniu likvidity týchto spoločností a vyvrcholilo platobnou neschopnosťou niektorých z nich začiatkom tohto roka. SIS v predstihu niekoľkých mesiacov upozornila na blížiaci sa bankrot nebankových finančných inštitúcií a analyzovala niektoré ich pochybné investície.

V oblasti ohrozenia hospodárskych vzťahov SR so zahraničím sledovala SIS snahy niektorých nedôveryhodných zahraničných spoločností netransparentným spôsobom preniknúť do slovenských strategických podnikov, nezákonným spôsobom ovplyvniť výber privatizéra slovenských firiem vo svoj prospech alebo sa cez nastrčené firmy zúčastniť na ich privatizácii. Predmetom záujmu boli aj informácie týkajúce tunelovania firiem a prelievania majetku do zahraničia. SIS sledovala tiež dopady zahraničnopolitických kríz na ekonomiku SR a svetovú ekonomiku. SIS v minulom roku získala aj informácie o možnom ohrození slovenských peňažných inštitúcií skupinami medzinárodného organizovaného zločinu.

SIS venovala pozornosť rizikám vyplývajúcim z jednostrannej závislosti na dovoze strategických surovín (ropy a zemného plynu). Služba v rámci tejto problematiky sledovala skutočnosti, ktoré by mohli viesť k prerušeniu alebo zníženiu dodávok surovín, obmedzeniu tranzitu cez SR, ako aj skutočnosti ovplyvňujúce výstavbu nových plynovodov a ropovodov s cieľom zabezpečiť ich smerovanie cez územie SR.


2.3 Oblasť zahraničná
SIS sa v roku 2001 v oblasti zahraničného spravodajstva orientovala na balkánsky región, predovšetkým štáty bývalej Juhoslávie, pretože ide o najbližšiu konfliktnú oblasť s negatívnymi bezpečnostnými, hospodárskymi a humanitárnymi dôsledkami pre SR.

Vývoj situácie v oblasti charakterizovala demokratizácia Juhoslávie a presun ohniska balkánskej krízy z Kosova a južného Srbska do Macedónska. Ústredným bezpečnostným problémom oblasti zostáva národnostná otázka, ktorá bola jadrom konfliktov v Macedónsku, Kosove, Albánsku a južnom Srbsku a vyvolala aj vystúpenie bosnianskych Chorvátov v Bosne a Hercegovine. Spoločným problémom všetkých štátov západného Balkánu je zlá ekonomická situácia, nebezpečenstvo sociálnych nepokojov a potreba dotácií a pôžičiek, ktoré sa takto stávajú nástrojom na presadzovanie politiky medzinárodného spoločenstva.

Konflikt v Macedónsku vyprovokovali pašerácke klany a extrémisti z Kosova a južného Srbska podporovaní albánskou diaspórou. Spočiatku prihraničný konflikt sa rýchlo preniesol do macedónskeho vnútrozemia do oblasti miest Tetovo, Kumanovo a Skopje. Albánska Národná oslobodzovacia armáda (UCK-M) postupne ovládla asi desatinu územia štátu. Nastala patová situácia, keďže vláda nebola schopná povstalcov vojensky poraziť. Pod tlakom a vďaka sprostredkovaniu medzinárodného spoločenstva sa v lete 2001 uskutočnili rozhovory najvýznamnejších slovanskomacedónskych a albánskomacedónskych strán, ktoré boli zavŕšené podpisom mierovej dohody v Ochride. Jej dôsledkom bolo rozmiestnenie vojakov NATO v rámci misií Základná žatva a Jantárová líška a schválenie pätnástich ústavných doplnkov macedónskym parlamentom zaručujúcich väčšie práva macedónskym Albáncom. UCK-M bola rozpustená, no nahradila ju Albánska národná armáda (AKSh), ktorá sa nezriekla cieľa vytvoriť veľké Albánsko a ktorá je na zozname teroristických organizácií vypracovanom USA. Možnosť obnovenia bojov pretrváva. V JZR najdôležitejší vnútropolitický problém so zahraničnopolitickými konzekvenciami predstavovala pretrvávajúca kríza federácie a nedoriešené vzťahy medzi Srbskom a Čiernou Horou. Očakávania, že pád Miloševičovho režimu vyrieši budúcnosť Juhoslávie, sa nenaplnili. Príprava, priebeh a výsledky predčasných parlamentných volieb v Čiernej Hore potvrdili rozdelenie spoločnosti na zástancov samostatnosti Čiernej Hory a prívržencov jej zotrvania vo zväzku so Srbskom. Rokovania najvyšších predstaviteľov Juhoslávie, Srbska a Čiernej Hory o budúcnosti federácie v roku 2001 nepriniesli definitívny výsledok.

Napätá situácia pretrvávala v Kosove. Po nástupe nového šéfa medzinárodnej správy Kosova (UNMIK) H. Häkkerupa boli zadefinované kosovské inštitúcie a vyhlásené prvé parlamentné voľby v Kosove. Kosovskí Srbi prípravy na ne najskôr ignorovali. Dohoda medzi juhoslovanskou vládou a UNMIK zameraná na posilnenie bezpečnosti a zlepšenie životných podmienok srbskej menšiny vytvorila podmienky pre účasť Srbov vo voľbách. Víťazom volieb sa stal Kosovský demokratický zväz (LDK) umierneného politika I. Rugovu. Zvoliť kosovského prezidenta a zostaviť vládu sa v roku 2001 nepodarilo. V Kosove sa aj naďalej koncentrovali skupiny organizovaného zločinu s dosahom do strednej a západnej Európy.

Vo Vojvodine zosilneli autonomizačné tendencie, ktoré by mohli gradovať v prípade rozpadu alebo zmeny vnútorného usporiadania JZR.

Ďalšou nestabilnou oblasťou na Balkáne bola aj v roku 2001 Bosna a Hercegovina (BaH), kde vývoj skomplikovalo rozhodnutie Chorvátskeho ľudového snemu o zriadení dočasnej chorvátskej samosprávy a prijatie platformy pre nové usporiadanie BaH. Napriek tomu, že administrátor BaH W. Petritsch sa so separatistickými snahami bosnianskych Chorvátov rázne vysporiadal, existencia BaH ako jednotného štátu vytvoreného na základe daytonských dohôd by bez silnej zainteresovanosti medzinárodného spoločenstva nebola príliš perspektívna. Potvrdzujú to aj signály o diskusiách niektorých západných predstaviteľov, ktoré pripúšťajú rozdelenie BaH podľa etnického princípu. Situáciu v BaH poznamenal v sledovanom období problém terorizmu, ktorý vystúpil do popredia najmä po 11. septembri. V krajine bola rozložená teroristická skupina s napojením na U. bin Ládina. USA a Spojené kráľovstvo kvôli bezpečnostným rizikám načas zatvorili svoje zastupiteľstvá v krajine. SIS sa v uplynulom roku zamerala tiež na politickú a bezpečnostnú situáciu v strednej a východnej Európe a naďalej vyhodnocovala bezpečnostné riziká a hrozby nestability na tomto teritóriu. Na území bývalého ZSSR došlo k posunu bezpečnostných rizík smerom na západ, k hraniciam so SR. Vývoj v Ruskej federácii (RF) v roku 2001 zásadne ovplyvnila zmena medzinárodnopolitickej situácie spôsobená septembrovými teroristickými útokmi v USA. Pragmatický prístup ruského prezidenta V. Putina a aktívna spolupráca USA a európskych štátov umožnili prehĺbiť kooperáciu RF s NATO a so štátmi rešpektujúcimi demokratické hodnoty. RF v súčasnosti výraznejšie prejavuje záujem o hlbšiu spoluprácu s NATO, keďže sa cíti byť súčasťou euroatlantického priestoru. Vzhľadom na to, že NATO je už aj podľa väčšiny ruských expertov najefektívnejšou bezpečnostnou organizáciou, začína byť aliancia administratívou V. Putina viac považovaná za partnera, ako protivníka.

V súvislosti s integračným procesom a začleňovaním SR do politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr EÚ, resp. NATO SIS v roku 2001 zamerala svoju činnosť a analýzu odkrytých prameňov na priebeh prístupového procesu a zachytenie negatívnych signálov, ktoré by mohli skomplikovať vstup SR do EÚ a NATO.

SIS sledovala proces negociácií a vývoj názorov na priebeh a formu rozšírenia, politické a ekonomické aspekty rozširovania EÚ a NATO a tiež problematiku globálnej bezpečnosti. Göteborgský samit na záver švédskeho predsedníctva v intenciách tzv. cestovnej mapy rozširovania z Nice definitívne potvrdil ochotu únie prijať nových členov v roku 2004. Belgické predsedníctvo EÚ v druhom polroku reagovalo na aktuálne výzvy boja proti medzinárodnému terorizmu, v dôsledku čoho sa negociačné tempo mierne spomalilo. V závere roka sa začali prejavovať niektoré problémy súvisiace s nerovnomerným prístupovým napredovaním kandidátov. Decembrový samit Európskej rady v Laeken však napriek tomu vymenoval 10 kandidátskych krajín, vrátane Slovenska, ktoré by mali byť schopné ukončiť prístupové rokovania v roku 2002.

Rok 2001 bol z hľadiska integračných ambícií SR veľmi úspešný. Vzhľadom na dynamické napredovanie SR v prístupových rokovaniach s EÚ sa vytvorila reálna šanca, že SR udrží krok s vedúcimi kandidátmi na vstup do EÚ aj pri rokovaniach o zložitejších kapitolách acquis communitaire počas španielskeho predsedníctva v EÚ v prvom polroku 2002.

Informačne podporovala SIS i aktivity predstaviteľov SR v medzinárodných organizáciách - Wassenaarske usporiadanie (WA), Multilaterálny režim na kontrolu raketových technológií (MTCR), Skupina jadrových dodávateľov (NSG), Organizácia pre všeobecný zákaz jadrových skúšok (CTBTO) a Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO).


3. Spolupráca so štátnymi orgánmi SR a plnenie informačnej povinnosti SIS
SIS v roku 2001 poskytla príjemcom zo zákona niekoľko sto informácií, z toho bolo 40 % v zahraničnej, 40 % v bezpečnostnej a 20 % v ekonomickej oblasti. V prevažnej väčšine bola príjemcami pozitívne hodnotená vierohodnosť a včasnosť informácií. Okrem týchto materiálov poskytla SIS príjemcom zo zákona niekoľko desiatok materiálov spracovaných z odkrytých prameňov v elektronickej forme.

Slovenská informačná služba pri plnení svojich úloh spolupracuje so štátnymi orgánmi a organizáciami a právnickými a fyzickými osobami na základe § 15 zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o SIS.

V roku 2001 SIS udržiavala kontakty s viac ako 40 štátnymi orgánmi, organizáciami a spoločnosťami v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve štátu. Tieto kontakty sú pre činnosť SIS prospešné a sprostredkúvajú jej prístup k informáciám využiteľným pri plnení jej úloh zo zákona. Slovenská informačná služba sa zapájala aj do medzirezortnej spolupráce. V oblasti boja proti organizovanému zločinu plnila v roku 2001 úlohy vyplývajúce z Komplexného programu boja so zločinnosťou, Harmonogramu implementácie Predvstupového paktu o organizovanom zločine a zúčastňovala sa na posudzovaní návrhov zákonov a na príprave ďalších významných dokumentov. Informačná služba sa taktiež aktívne zapojila do tvorby návrhu na zriadenie orgánu zodpovedného za koordináciu boja proti organizovanému zločinu, ktorým je medzirezortný Expertný koordinačný orgán pre boj so zločinnosťou, a aktívne sa zapájala do plnenia jeho úloh.

V oblasti bezpečnosti SIS priamo participuje pri tvorbe národného systému krízového manažmentu. V roku 2001 aktívne pracovala aj v základnom prvku vrcholového krízového manažmentu SR, v Dočasnom situačnom centre (D-SITCEN). SIS bola zapojená aj do prípravy a vlastného priebehu cvičenia krízového manažmentu NATO. Následne sa SIS podieľala na príprave cvičenia krízového manažmentu Európskej únie, ktoré sa konalo v júni 2001.

SIS sa plne zapojila do plnenia Národného programu prípravy SR na členstvo v NATO (NP PRENAME). Príslušníci SIS sa v roku 2001 aktívne zúčastňovali práce v 7 pracovných skupinách VV PRENAME so zameraním na reálne plnenie partnerských cieľov akčného plánu (MAP) a týchto hlavných oblastí priorít:

- oblasť ochrany utajovaných skutočností,

- oblasť zahranično-bezpečnostná,

- oblasť krízového manažmentu,

- oblasť obrany,

- oblasť bezpečnosti.


Záver

Rok 2001 bol z hľadiska definovania úloh spravodajských služieb prelomový. Septembrové teroristické útoky v USA vyvolali širokú diskusiu o ďalšom smerovaní, financovaní a vymedzení zodpovednosti spravodajskej komunity. V záujme dosiahnutia vyššej efektivity spravodajskej činnosti, ktorá sa stáva kľúčovým faktorom národnej aj medzinárodnej bezpečnosti, je v celosvetovom meradle možné pozorovať hľadanie optimálnych štruktúr a posilnenie postavenia spravodajskej komunity, najmä rozšírenie zákonných oprávnení, navýšenie rozpočtov a vytváranie podmienok pre rozvíjanie širokej spolupráce spravodajských služieb. Trendy, na ktoré nastúpili najskúsenejšie spravodajské služby, sú výrazom flexibility politickej reprezentácie a svojím významom ovplyvňujú aj fungovanie spravodajskej komunity v ostatných štátoch. Tento proces by jednoznačne nemal obísť Slovenskú republiku.