|
|
|
|
SIS potrebuje reformu, novú kultúru a pochopenie Nezdá sa rozumné a nie je to ani v záujme štátu a jeho občanov, aby nedostatky a pochybnosti voči SIS bránili triezvemu pohľadu na tajnú službu a jej perspektívu v období, keď Slovenská republika vstupuje do NATO a spolu so svojimi spojencami podstupuje nové bezpečnostné riziká. Vôbec nejde o to, aby sa zakrývali a ignorovali vecne podložené výhrady a fundovaná kritika voči tajnej službe. Nemožno však odmietať produktívnu diskusiu o legislatívnych zmenách, ktoré si efektívne fungovanie SIS vyžaduje, ak v zmenenej bezpečnostnej situácii má úspešne plniť svoje poslanie. Veď spravodajská komunita takmer celého demokratického spoločenstva hľadá nové prostriedky a kompetencie, aby mohla predvídať a odhaľovať riziká ohrozujúce civilizovanú spoločnosť. V aktuálnom kontexte sa žiada pripomenúť názor bývalého chartistického disidenta a neskôr riaditeľa českej rozviedky Petra Zemana, že "najvýznamnejší potenciál zmeny sa skrýva v zmene vnútornej kultúry služieb, kultúry viac riskujúcej a viac založenej na reálnom výkone. Takáto štrukturálna, ale evolučná reforma sa nemôže podariť bez podpory politického establišmentu a dokonca bez primeranej podpory verejnosti." Citovaná myšlienka naznačuje, že demokratické tajné služby potrebujú nielen vnútornú reformu, ktorá by mala prebiehať postupne a rozvážnym tempom, ale nezaobídu sa bez porozumenia a podpory politikov i občanov. Pochopeniu utajovanej problematiky tajných služieb nie veľmi pomáha to, že sa k tejto téme snažia vyjadrovať hlavne nezasvätení žurnalisti, nie vždy odborne kompetentní politici alebo experti bez profesionálneho zázemia. Určite by boli prekvapení tým, že na domácej scéne tak vehementne kritizovaná SIS je v zahraničí vnímaná ako seriózny partner, s ktorým efektívne spolupracujú aj spravodajské služby silných štátov. Tiež by sa mohli presvedčiť o tom, ako funguje legislatíva upravujúca ich aktivity. Keby napríklad tvorcovia nášho nového zákona o spravodajských službách boli prebrali všetky regule, ako sú zakotvené v bezpečnostno-spravodajských normách USA, určite by si boli vyslúžili rozhorčenú kritiku o pokuse oživovať praktiky totalitnej ŠtB. V súčasnosti nielen v spravodajskej komunite, ale aj medzi zodpovednými politikmi Atlantického spoločenstva prevláda názor, že spravodajské služby liberálnych demokracií potrebujú zvýšenie svojich kompetencií a právomocí. Podľa nich napríklad nemožno garantovať bezpečnosť občanov bez istého presne stanoveného obmedzenia doterajších práv, týkajúceho sa najmä existujúceho rozsahu bankového a telekomunikačného tajomstva. Spravodajská služba však v žiadnom prípade nemôže disponovať represívnymi ani trestnoprávnymi výkonnými právomocami voči občanom, ktorými je vybavená polícia. Ale je viac než prehnané, ak sa za takéto považuje oprávnenie zisťovať za určitých okolností totožnosť občana, alebo právo prístupu dôstojníkov tajnej služby k niektorým bežným štatistikám a registrom, ktoré obsahujú chránené údaje. Bez nich nie je možné ani ustanoviť preverovanú osobu, ani overiť pravdivosť uvádzaných podkladov, ak sa napríklad vykonávajú bezpečnostné previerky. Základnou podmienkou dôvery voči SIS je účinná kontrola jej fungovania. Na Slovensku táto otázka zostáva otvoreným problémom, a to najmä z toho dôvodu, že v našich pomeroch je SIS vnímaná ako nástroj mocensko-politického vplyvu. V zavedených demokraciách nedochádza k zmenám vo vedení tajnej služby po každých parlamentných voľbách. U nás sa sotva môžeme inšpirovať napríklad kanadským modelom parlamentnej kontroly, ktorú vykonáva Výbor pre kontrolu spravodajskej činnosti volený parlamentom nie z poslancov, ale z osobností stojacich mimo súperenia aktívnych politických síl. Tento kontrolný orgán má rozsiahlu právomoc vrátane vstupu do tzv. živých zväzkov. Podobný systém kontroly funguje aj v Holandsku. Inak vo väčšine štátov je parlamentná kontrola tajných služieb na podobnej úrovni, ako je to na Slovensku. |