|
|
|
|
Tajné služby a demokracia Jednou z vlastností demokracií je tendencia potláčať tajné služby ako "cudzorodý” prvok vo svojom tele. Už Perikles, ktorý je nazývaný otcom aténskej demokracie, vo svojej slávnej reči pri pohrebe prvých obetí vojny proti Sparte vyzdvihol prednosti aténskeho demokratického zriadenia v porovnaní s inými nedemokratickými. Perikles v reči nabitej demokratickým étosom však podľa Tucidida medziiným povedal i to, že Atény nie sú ako Sparta, ktorá vypovedáva cudzincov zo svojho územia, aby nemohli prezradiť strategické body obrany. Za týmto výrokom Perikla cítiť odpor voči existencii "demokratickej" varianty neslávne známej sparťanskej tajnej služby Crypteia v Aténach. Inou vlastnosťou demokracií je malá schopnosť učiť sa z negatívnych dôsledkov svojho odmietavého postoja k spravodajským službám. Z histórie vieme, že Atény boli Spartou porazené a demokracia nahradená vládou tridsiatich tyranov. Demokracia bola neskôr obnovená, ale demokratický étos občanov degeneroval do postojov sebectva na úkor zodpovednosti. Platón a Aristoteles sa vo svojich dielach snažili zvrátiť vývoj spoločnosti vyabstrahovaním podstaty "zlatých čias" za Perikla. V otázkach bezpečnosti štátu však títo vynikajúci filozofi už stáli skôr na pozíciách Sparty. Podobné názory však mali len obmedzený účinok a grécke mestské štáty po niekoľkých rokoch ovládli Macedónci, v neposlednom rade i vďaka macedónskej piatej kolóne, ktorá v nich vykonávala opatrenia na ovplyvnenie verejnej mienky v prospech materskej krajiny. Modernejšia história naivity demokracií voči potenciálnym hrozbám ponúka často citovaný výrok amerického ministra zahraničných vecí Henryho Stimsona, ktorý so slovami "džentlmeni si navzájom nečítajú listy" v roku 1929 odôvodnil rozpustenie odboru MI8 pracujúceho na lúštení diplomatických šifier. Tento výrok sa často spomína v súvislosti so zlyhaním amerických spravodajských zložiek včas predpovedať japonský útok na Pearl Harbor. Henry Stimson bol počas druhej svetovej vojny ministrom obrany USA a silným advokátom rozhodnutia použiť jadrové zbrane proti Japonsku. Nie je známe, že by v tejto súvislosti povedal niečo ako: "Džentlmeni nezhadzujú bomby na džentlmenov." Najnovšia história po páde komunizmu nás učí, že demokracia sa opäť dala ukolísať v ilúzii, že nastal bezpečný vek "džentlmenov", v ktorom sú spravodajské služby prežitkom. Najskôr sa to odrazilo na ich rozpočtoch. Potom demokracie vytiahli prešľapy tajných služieb – či už reálne, alebo fiktívne – a za mocného trúbenia ochrancov ľudských práv siahli po právomociach služieb, niekedy až vitálnych pre ich prácu. Cynicky si dovolím poznamenať, že s obrancami ľudských práv je to často podobne ako s obrancami práv zvierat – zabúdajú, že aj v samotnej ríši zvierat existujú mäsožravce a parazity, ktoré takéto "práva" iných zvierat nerešpektujú. V niektorých prípadoch sa služby "demokratickým" tlakom podvolili dokonca samy. Ako príklad môže slúžiť zákaz pre amerických operatívcov z polovice deväťdesiatych rokov spolupracovať s osobami, ktoré spáchali zločin alebo porušili ľudské práva. S takým zákazom sa dá ťažko pracovať proti súčasným hrozbám, aj keď z neho existujú výnimky. Dnes politici a médiá v USA hľadajú všemožné príčiny zlyhania spravodajských služieb pri zabránení teroristickému útoku na Ameriku, ale zabúdajú na vlastný podiel viny pri vytváraní spoločenskej klímy nepriaznivej pre prácu týchto služieb. Slovenský zákon o zákaze práce s novinármi patrí tiež do tejto kategórie. Priaznivá atmosféra v demokratickej spoločnosti je pre efektívnu prácu tajnej služby veľmi dôležitá. Takáto dôvera v nijakom štáte nevzniká ľahko a demokracie len postupne nachádzajú mechanizmy na jej budovanie. Popri dôveryhodnom personálnom obsadení služby k nim patrí čoraz sofistikovanejší systém kontroly. V moci nášho parlamentu je, aby prijal ten najmodernejší a najdôkladnejší. Platón urobil dieru do antického sveta plodnou filozofickou predstavou o tom, že vo svete bohov existujú ideálne archetypy bytostí a vecí, kým bytosti a veci nášho sveta sú len ich nedokonalými tieňmi. Podľa predstáv spravodajcov sa pozemská spravodajská služba tým viac podobá na svoj archetyp vo svete bohov, čím je lepšie personálne, odborne, materiálne a legislatívne vybavená na prácu, na ktorú je určená. Platón sa pokúsil načrtnúť obraz ideálnej republiky. Filozofi sú v nej kráľmi a králi filozofmi, ale i "strážcovia" v nej majú významné postavenie. Nároky na ich ľudské vlastnosti a étos ich práce sú taktiež mimoriadne. |