|
|
|
|
Spravodajské služby nepotrebujú ministra Úvahy slovenských politikov o potrebe zastrešiť spravodajské služby osobitným ministrom - ako je to napríklad v Maďarsku - alebo návrh utvoriť analytické centrum na vyhodnocovanie spravodajských informácií, týkajúcich sa terorizmu, si vyžadujú serióznu diskusiu na kompetentnej odbornej úrovni. Nemali by sa stať predmetom stranícko-politických špekulácií, ale nemali by podliehať ani nekritickému preberaniu cudzích vzorov, ktoré vznikajú alebo fungujú v odlišných podmienkach. Predovšetkým by bolo užitočné analyzovať súčasnú štruktúru a inštitucionálne usporiadanie spravodajských služieb na Slovensku, ktoré napríklad na rozdiel od USA nevyvíja globálnu spravodajskú aktivitu, a preto ani nepotrebuje komplikované riešenia, aké existujú v krajinách, kde spravodajské služby plnia širokospektrálne poslanie. Zatiaľ sa nevenuje pozornosť tomu, že prakticky nefunguje Výbor Bezpečnostnej rady SR pre koordináciu činnosti spravodajských služieb. Za dva roky svojej existencie sa zišiel iba trikrát, ale aj tak jeho agendu možno hodnotiť ako viac-menej formálnu. Mnohé z konštatovaných nedostatkov a problémov v oblasti tajných služieb by bolo možné efektívne riešiť, keby sa podarilo tento orgán sfunkčniť jeho reformou, a to predovšetkým zmenami v personálnom zložení, ale najmä vybudovaním náležitého odborného aparátu, ktorý by mohol súčasne plniť i poslanie požadovaného analytického centra spravodajských informácií. Predstava, že by minister bez kresla mohol efektívne koordinovať a kontrolovať všetky tajné služby a niesť zodpovednosť za ich činnosť, je najmä vzhľadom na niektoré slovenské politické špecifiká dosť iluzórna. Potvrdili to skúsenosti v Česku i v Poľsku, kde podobnú funkciu vo vláde zrušili. Vytvorenie takéhoto ministerského postu by prinieslo potenciálne komplikácie medzi koaličnými partnermi vo vláde, ktorí by túto politickú "trafiku" vnímali predovšetkým z hľadiska svojich straníckych záujmov. Okrem toho rozšírila by sa tiež tzv. spravodajská byrokracia, pričom najdôležitejšie spravodajské informácie by sa aj tak dostávali k svojim adresátom mimo oficiálneho toku spravodajských štruktúr. Prax potvrdila názor, že inštitucionálne zmeny nemôžu zásadným spôsobom ovplyvniť efektívnosť spravodajskej činnosti, ktorá je primárne daná schopnosťou zbierať informácie a interpretovať ich. Centralizácia spravodajských služieb môže byť užitočná iba do tej miery, pokiaľ slúži koordinácii ich potenciálu, ale nesmie prerastať do samoúčelnej byrokracie, ktorá filtruje informácie a plodí nežiaducu konformitu analytických hodnotení. V tomto kontexte sa žiada poznamenať, že niektoré inštitucionálne zmeny by možno neboli na Slovensku zbytočným riešením. Napríklad, zlúčenie vojenských spravodajských služieb, ako sa to stalo napr. vlani v Česku - alebo spojenie parlamentných výborov na kontrolu SIS a vojenských spravodajských služieb do jedného parlamentného orgánu, čo by poskytlo poslancom komplexnejší pohľad na spravodajskú problematiku. Diskusia o problémoch tajných služieb na Slovensku by mala poskytovať šancu názorom, ktorým sú cudzie povrchné zovšeobecnenia alebo nekopírujú iba prevzaté schémy. Na druhej strane však zahraničné skúsenosti môžu byť zdrojom tvorivej inšpirácie, aby navrhované riešenia - nevynímajúc ani prípadnú reformu riadiacich inštitúcií jednotlivých spravodajských zložiek - boli reálnym posilnením spravodajského potenciálu Slovenska. V tejto súvislosti aj u nás sú aktuálne slová bývalého ministra zahraničných vecí USA H. Kissingera, že "žiaden plán na reorganizáciu nebude fungovať, pokiaľ nebude venovať pozornosť morálke zamestnancov spravodajských služieb, na ktorých pôsobia neobyčajné psychologické tlaky". |