Pre vás
Správa o činnosti SIS v roku 2015
Bratislava, jún 2016
- Úvod
- Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
- Bezpečnostná oblasť
- Boj proti terorizmu
- Nelegálna migrácia
- Kontrašpionážna ochrana
- Boj proti organizovanému zločinu
- Obchod s výrobkami obranného priemyslu, proliferácia a bezpečnosť jadrových zariadení a jadrových materiálov
- Extrémistická scéna
- Pseudoreligiózne zoskupenia
- Problematika sociálne vylúčených komunít
- Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov
- Ochrana kyberpriestoru
- Ekonomická oblasť
- Korupcia a klientelizmus
- Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
- Colné, daňové a finančné podvody
- Ohrozenie finančného systému SR
- Zahraničné hospodárske vzťahy SR
- Zahraničnopolitická oblasť
- Ukrajina
- Ruská federácia
- Bielorusko
- Západný Balkán
- Krízové a konfliktové oblasti
- Zvýšená teroristická hrozba voči občanom SR v turistických destináciách
- Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
- Spravodajská produkcia pre externých príjemcov
- Stav, základné činnosti a kontrola SIS
- Personálne zabezpečenie SIS
- Základné ukazovatele
- Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia
- Informačno-technické prostriedky a telekomunikačné tajomstvo
- Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
- Legislatíva a kontrola
- Legislatívna činnosť
- Kontrolná činnosť
- Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra
- Záver
1. Úvod
Táto správa nadväzuje na výročnú správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby (SIS) v roku 2014. Informuje o stave plnenia úloh, vykonaných činnostiach a o dosiahnutých výsledkoch pôsobenia SIS v roku 2015. Dokument zároveň obsahuje správu o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) v roku 2015 v súlade s jeho štatútom.
Správa striktne vyhodnocuje činnosť služby v roku 2015, a neopisuje aktivity služby v prvých mesiacoch roka 2016, a to ani k najaktuálnejším javom.
SIS je garantom spravodajskej ochrany štátu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky (SR). Pri predchádzaní a eliminovaní bezpečnostných rizík a hrozieb v spoločnom priestore, v ktorom sa spolu s členskými štátmi Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO) nachádza aj SR, ako aj pri ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva SIS aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.
SIS plnením svojich úloh v spravodajskej oblasti v hodnotenom období pozitívne prispievala k spravodajskej ochrane ústavného zriadenia a vnútorného poriadku SR, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahranično-politických a ekonomických záujmov SR.
2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
2.1 Bezpečnostná oblasť
Boj proti terorizmu
SIS v roku 2015 nezaznamenala bezprostrednú hrozbu teroristického útoku voči SR, ani voči jej občanom či záujmom v zahraničí. Rovnako nezískala poznatky o zapojení občanov SR, resp. cudzincov s nejakou formou pobytu v SR do teroristických aktivít.
V hodnotenom období informačná služba prioritne zamerala spravodajskú pozornosť na monitorovanie a vyhodnocovanie teroristických rizík pre EÚ v kontexte výrazného nárastu teroristických útokov a teroristických hrozieb voči Západu zo strany islamistických radikálov, najmä džihádistickej organizácie Daesh (tzv. Islamský štát). Služba poskytla domácim externým príjemcom hodnotenia súvisiace s útokmi na redakciu Charlie Hebdo a predajňu kóšer potravín v Paríži v januári 2015; s útokom na kaviareň a židovské múzeum v Dánsku vo februári 2015; s útokom na západných turistov v Národnom múzeu Bardo v Tunise v marci 2015; s útokom na západných turistov v hotelovom rezorte v Tunisku v júni 2015; s útokom vo vlaku medzi Amsterdamom a Parížom z augusta 2015; s útokom na ruské lietadlo z októbra 2015 v Egypte a so simultánnymi teroristickými útokmi v Paríži z novembra 2015.
V súvislosti s vyššie uvedenými udalosťami SIS analyzovala možné teroristické riziká pre SR a reakcie rizikovej časti cudzineckej komunity žijúcej v SR na ne. Väčšina z úspešne realizovaných útokov v západných krajinách bola inšpirovaná militantnými úspechmi Daesh a jej intenzívnou mediálnou propagandou, ktorá našla odozvu vo forme násilných aktivít u svojich sympatizantov v západnom svete. V priebehu roka 2015 preto priebežne informovala externých príjemcov zo zákona o trendoch mediálnej propagandy Daesh a jej dosahu na rizikovú komunitu cudzincov žijúcich SR.
Nelegálna migrácia
V polovici roka 2015 prudko vzrástli počty nelegálnych migrantov v hlavných nárazníkových krajinách EÚ (predovšetkým Grécko, Maďarsko a Taliansko). Masívny prílev migrantov do EÚ pokračoval najmä tzv. balkánskou migračnou trasou aj v nasledujúcich mesiacoch roka 2015. Rozsah migračnej vlny a potenciálne bezpečnostné riziká s ňou súvisiace sa v druhom polroku 2015 premietli aj do spravodajských aktivít SIS. V rámci monitorovania nelegálnej migrácie v roku 2015 sa služba sústreďovala predovšetkým na posudzovanie bezpečnostných rizík spojených s príchodom nelegálnych migrantov na územie EÚ, primárne riziká možnej infiltrácie migračnej vlny osobami sympatizujúcimi s radikálnymi a teroristickými islamistickými organizáciami, veteránmi bojov v konfliktných zónach a osobami, ktoré sa mohli v týchto zónach dopustiť zločinov proti ľudskosti. SIS v kontexte migračnej krízy priebežne vyhodnocovala reakcie pravicovo a ľavicovo-extrémistických zoskupení (v SR, ale aj v rámci EÚ) na masívny prílev migrantov, monitorovala skupiny organizovaného zločinu profitujúce na prevádzačstve a sledovala bezpečnostnú situáciu v severnej Afrike a na Blízkom východe.
Spravodajská služba v hodnotenom období informovala domácich externých príjemcov o aktivitách zločineckých skupín podozrivých z organizovania nelegálnej migrácie osôb pôvodom najmä zo Sýrie, Afganistanu a Pakistanu na ukrajinsko-slovenskej hranici, ako aj na trase vedúcej z územia Maďarska do SR.
Kontrašpionážna ochrana
SIS získavala, sústreďovala a vyhodnocovala informácie o činnosti cudzích spravodajských služieb na území SR. V roku 2015 pretrvávala snaha viacerých zahraničných spravodajských služieb o infiltráciu do ústredných orgánov štátnej správy a bezpečnostných zložiek SR. Zaznamenaný bol nárast aktivít zameraných na ovplyvňovanie verejnej mienky. Taktiež bol registrovaný pokračujúci zvýšený záujem a aktivity cudzích spravodajských služieb v ekonomickej oblasti, vedeckej a vojenskej oblasti, ako aj v oblasti informačných technológií a priemyselnej špionáže.
V rámci kontrašpionážnej ochrany SIS úspešne rozvíjala spoluprácu s partnerskými spravodajskými službami z členských krajín NATO, EÚ a z niektorých ázijských krajín.
Boj proti organizovanému zločinu
Hlavnými zdrojmi príjmov organizovaného zločinu v SR z nelegálnych aktivít sú dlhodobo najmä ekonomická a drogová trestná činnosť. Hospodárska kriminalita zahrňuje najmä pašovanie tovarov, nelegálnu výrobu a predaj vysokozdaniteľných tovarov a podvody s nadmernými odpočtami dane z pridanej hodnoty.
V rámci boja proti medzinárodnému drogovému organizovanému zločinu sú monitorované predovšetkým skupiny, ktorých členovia majú zázemie, resp. pochádzajú z juhovýchodnej a východnej Európy. Pretrváva záujem niektorých vysokopostavených členov medzinárodného organizovaného zločinu o vytvorenie zázemia aj na našom území získaním povolenia na pobyt v SR. Za týmto účelom si predmetné osoby v SR zakladajú firmy.
SIS v minulom roku informovala o viacerých prípadoch výroby a distribúcie drog. Vo väčšine prípadov išlo o drogy na Slovensko dovážané zo zahraničia. Naďalej narastá význam pašovania drog do Európy po tzv. „Balkánskej ceste“, v rámci ktorej časť trás vedie cez Slovensko a ďalej sa rozvetvuje do cieľových krajín západnej Európy ku koncovým odberateľom. SR je však zväčša len tranzitnou krajinou, prípadne dočasným skladiskom pre medzinárodných obchodníkov s drogami. Významnú úlohu v transporte drog, predovšetkým heroínu po Balkánskej ceste začal zohrávať aj ukrajinský prístav Odesa, vďaka vysokej miere miestnej korupcie a možnosti prekladať tam drogy z Južnej Ameriky a západnej Afriky spolu s tovarom pre Európsku úniu a prepraviť ich do Bulharska a Rumunska. Odtiaľ drogy putujú ďalej do Európy.
Okrem predaja klasických tvrdých drog (heroín, kokaín) sú zločinecké skupiny aktívne aj v oblasti syntetických drog (pervitín a ďalšie). Na Slovensku sa ich výroba vďaka legislatívnym opatreniam spojeným s vysokými trestami čiastočne obmedzila a sú prevažne dovážané z okolitých krajín. Prekurzory na výrobu týchto drog sú vo veľkom dodávané predovšetkým z Číny. V sledovanom období boli odhalené a monitorované snahy distribuovať nové druhy omamných a psychotropných látok, ktoré ešte nie sú zaradené na zozname zakázaných látok.
V súvislosti s násilnou trestnou činnosťou organizovaného zločinu informovala SIS o možných páchateľoch a objednávateľoch vo viacerých prípadoch násilných trestných činov, lúpežných prepadnutí a vlámaní a tiež o prípade nebezpečného vyhrážania sa predstaviteľom komunálnej a verejnej správy.
Tak ako každý rok, aj v roku 2015 boli zachytené informácie o distribúcii falošných diaľničných známok a dokladov, z ktorých niektoré sú využívané na nelegálnu migráciu. V súvislosti s pašovaním tovarov boli získané informácie o pašovaní tabakových výrobkov z Ukrajiny, pričom vo viacerých prípadoch boli ukrajinské cigarety dovážané na slovenské územie cez Maďarsko.
Obchod s výrobkami obranného priemyslu, proliferácia a bezpečnosť jadrových zariadení a jadrových materiálov
SIS kontinuálne pokračovala v monitorovaní obchodov s kontrolovanými tovarmi, pričom sa v zmysle platnej legislatívy naďalej aktívne podieľala na licenčnom procese súvisiacom s obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu, výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a s položkami s dvojakým použitím.
Spravodajská pozornosť tak, ako aj v predošlom období, bola prioritne venovaná exportu výrobkov obranného priemyslu do citlivých regiónov a tiež do tranzitu výrobkov obranného priemyslu do bezpečných krajín, ktoré by mohli byť presmerované do rizikových regiónov. Cieľom bolo identifikovať dodávky, ktorých konečným užívateľom by mohli byť embargované subjekty alebo dodávky, ktoré by boli v rozpore s bezpečnostnými alebo zahraničnopolitickými záujmami SR, EÚ alebo NATO. Monitorované bolo aj zapojenie rizikových osôb a subjektov do sprostredkovania obchodov s výrobkami obranného priemyslu, vrátane členov organizovaného zločinu.
SIS pokračovala v získavaní a vyhodnocovaní informácií o problematike expanzných zbraní, upravených z ostrých strelných zbraní, ktoré mohli byť opätovne sfunkčnené. Predmetné riziko bolo identifikované ešte v roku 2014. Začiatkom roka 2015 v SR ešte platila legislatíva, ktorá umožňovala znehodnocovať zbrane a upravovať zbrane na expanzné tzv. vratným spôsobom. Vzhľadom k tomu, že viaceré štáty EÚ mali v tom období prísnejšiu legislatívu, cudzinci začali vo veľkom množstve nakupovať expanzné zbrane na Slovensku. Takéto zbrane boli zadržané aj v súvislosti s teroristickým útokom na parížsku redakciu vydavateľstva časopisu Charlie Hebdo v januári 2015. Následne SIS pomohla v spolupráci so zahraničnými službami úspešne identifikovať pôvod časti týchto zbraní. Zistené riziko možného zneužitia expanzných zbraní viedlo v polovici roka 2015 k urýchlenej novelizácii Zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, ktorý vstúpil do platnosti k 1. 7. 2015. Zákon okrem iného sprísnil predaj expanzných zbraní a zaviedla sa ich evidencia. Aj po sprísnení legislatívy však dochádza k nedodržiavaniu zákonom stanovených povinností v súvislosti s nadobúdaním expanzných zbraní. Služba sa zamerala aj na monitoring vývozu expanzných zbraní do zahraničia. Uvedené zbrane nakupujú zahraniční záujemcovia buď priamo alebo prostredníctvom slovenských fyzických osôb. V týchto prípadoch SIS aktívne spolupracovala s viacerými zahraničnými službami, čo viedlo k zadržaniu rizikových osôb a zbraní v zahraničí.
SIS upozornila aj na potrebu ďalšej novely Zákona č. 190/2003 z dôvodu rizika zneužitia niektorých druhov perkusných a flobertových zbraní vyrábaných z ostrých strelných zbraní, ktoré môžu byť opätovne sfunkčnené na používanie pôvodného streliva.
Extrémistická scéna
SIS zaznamenala významnú odozvu migračnej krízy a dokonaných teroristických útokov na teritóriu Európy v roku 2015 aj v agende slovenských pravicových extrémistov (PEX), ktorí začali prezentovať protiimigračné/protiislamské postoje a boj proti multikulturalizmu oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Výrazným spôsobom sa v tejto súvislosti dostala do popredia aj kritika EÚ a NATO. Tradičná téma slovenských PEX – protirómska rétorika – sa pod týmto vplyvom stala pre PEX najmä v druhej polovici roka 2015 sekundárnou.
V roku 2015 služba nezaznamenala posilnenie členskej základne sympatizantov ľavicového extrémizmu (LEX) v SR. Ich verejné aktivity zostali aj v hodnotenom období nevýrazné, relatívne aktívni boli vo virtuálnom prostredí.
Pseudoreligiózne zoskupenia
Naša spravodajská služba monitorovala aktivíty deštrukčných siekt a pseudoreligióznych náboženských spoločenstiev pôsobiacich na území SR.
Spravodajská pozornosť bola zameraná predovšetkým na aspekty finančného profitu, psychickú manipuláciu či prienik do vzdelávacieho procesu na školách v SR.
Problematika sociálne vylúčených komunít
SIS sústreďovala informácie o pokračujúcich nelegálnych aktivitách niektorých občanov SR v zahraničí. Išlo predovšetkým o obchodovanie s ľuďmi za účelom prostitúcie, nútenej práce a úžery. Služba zaznamenala prípady fiktívnych sobášov občianok SR za finančnú odmenu s občanmi tretích krajín, ktorí tak získali nárok požadovať štátne občianstvo v štáte EÚ.
Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov
Naša spravodajská služba sa podieľala na procese výkonu bezpečnostných previerok vykonávaných Národným bezpečnostným úradom (NBÚ), Policajným zborom (PZ) a Vojenským spravodajstvom (VS). Informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb a podnikateľov boli príslušným žiadateľom poskytované v rozsahu ustanovenom zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon").
Od marca 2015 sa SIS podieľala aj na procese zhromažďovania informácií v súvislosti s posudzovaním sudcovskej spôsobilosti kandidátov na vymenovanie za sudcu, a to poskytovaním informácií NBÚ zo svojich evidencií podľa § 75 ods. 1 písm. e) zákona.
Poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Úradu súkromných bezpečnostných služieb Prezídia PZ MV SR a krajských riaditeľstiev PZ služba participovala na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 14 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) a ďalej poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Dopravného úradu (divízia civilného letectva) na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 34a ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Informačná služba taktiež poskytovala vyjadrenia Ministerstvu hospodárstva SR podľa § 5 ods. 2 a 4 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so žiadosťami spoločností o vydanie povolenia na obchodovanie a sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu.
Ochrana kyberpriestoru
SIS cielene uskutočňovala zber informácií o potenciálnych kybernetických hrozbách, ktorých zneužitie by predstavovalo zvýšené bezpečnostné riziko v rámci kybernetickej bezpečnosti SR. V spolupráci s Jednotkou pre riešenie počítačových incidentov (CSIRT.SK) riešila infiltráciu škodlivým softvérom niektorých klientskych staníc zastupiteľských úradov SR v zahraničí.
2.2 Ekonomická oblasť
Korupcia a klientelizmus
Naša spravodajská služba v hodnotenom období zaznamenala prípady podozrenia z korupcie a klientelizmu pri verejnom obstarávaní a nakladaní s majetkom štátu a samosprávy, pri čerpaní dotácií zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ a pri činnosti orgánov finančnej správy, polície, prokuratúry a súdov.
Korupcia a klientelizmus boli zaznamenané pri uplatňovaní reštitučných nárokov oprávnených osôb. Služba v tejto súvislosti poukázala na nedostatky procesu reštitučných konaní, ktoré majú za následok vytváranie korupčného prostredia, a navrhla opatrenia na jeho elimináciu.
V daňovej oblasti SIS externých príjemcov informovala o snahách zástupcov súkromných spoločností podplatiť daňových úradníkov, aby bol firme vyplatený neoprávnený nadmerný odpočet DPH.
Služba tiež externých príjemcov informovala o podozreniach z nezákonného ovplyvňovania rozhodovania súdov a prokuratúry.
Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
Prípady nehospodárneho nakladania so štátnym a obecným majetkom, ktoré v hodnotenom období zaznamenala SIS, sa týkali najmä verejných zákaziek, predaja majetku a čerpania dotácií od štátu a z fondov EÚ.
Spravodajská služba venovala pozornosť realizácii viacerých významných verejných stavebných zákaziek spolufinancovaných z eurofondov.
Rovnako bol priebežne monitorovaný stav významného projektu v oblasti energetiky. V súvislosti s projektom SIS odstúpila externým príjemcom informácie o stave a príčinách nedostatkov realizácie projektu a o rizikách z toho vyplývajúcich, týkajúcich sa najmä oneskorenia termínu dokončenia projektu a pravdepodobného prekročenia rozpočtu.
SIS poukázala na prípady podozrenia z poškodzovania finančných záujmov štátu a EÚ pri čerpaní poľnohospodárskych dotácií na projekty reštrukturalizácie, pri čerpaní dotácií poskytnutých na modernizáciu výroby v poľnohospodárstve, výstavbu kanalizácie a výstavbu budovy zdravotníckeho zariadenia, ktoré mali príjemcovia pravdepodobne po dohode s dodávateľmi zneužiť na úhradu účelovo nadhodnotených faktúr alebo na iné než stanovené účely.
Colné, daňové a finančné podvody
V roku 2015 bola spravodajská činnosť naďalej zameraná na získavanie informácií o páchaní daňových podvodov organizovanými skupinami. V prevažnej miere išlo o daňové podvody spojené s nezákonným uplatňovaním nároku na vyplatenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty (DPH), skrátením dane z príjmov právnických osôb a dane z pridanej hodnoty a podvodov na spotrebných daniach z tabaku a alkoholu.
Boli získané informácie o podozreniach z daňových podvodov, ku ktorým dochádzalo pri obchodovaní s rôznymi komoditami, ale aj službami s cieľom neoprávnene čerpať nadmerné odpočty DPH. Spoločným menovateľom týchto podvodov bol reťazec obchodných spoločností, ktoré si medzi sebou vystavovali faktúry za fiktívne dodávky tovarov, pričom k reálnym obchodom a dodaniu tovaru nedochádzalo.
Pri páchaní daňových podvodov boli naďalej využívané tzv. nekontaktné právnické osoby registrované na nastrčené osoby – „biele kone.“ Po úprave legislatívy súvisiacej so správou daní sa zvýšilo množstvo prípadov účelového zlučovania spoločností, realizovaných s cieľom obchádzania daňových povinností. V takýchto prípadoch v štatutárnych orgánoch a ako majitelia vystupovali nastrčené osoby pôvodom najmä z okolitých štátov, konajúce podľa pokynov skutočných majiteľov.
Ohrozenie finančného systému SR
V rámci spravodajskej činnosti boli v hodnotenom období získané informácie o snahách distribuovať falošné eurobankovky a o aktivitách zahraničných osôb, ktoré sa pokúšali podvodným spôsobom vylákať finančné prostriedky od slovenských občanov.
Zahraničné hospodárske vzťahy SR
V oblasti ochrany zahraničných hospodárskych vzťahov sa spravodajská činnosť SIS sústredila predovšetkým na možné ohrozenia dodávok energetických surovín.
Bola analyzovaná stabilita dodávok a zásoby plynu na Ukrajine vo väzbe na tranzit do Európy. Napriek taktike krátenia dodávok plynu pre európskych odberateľov zo strany spoločnosti GAZPROM počnúc septembrom 2014 pokračovali reverzné dodávky na Ukrajinu. Začiatkom marca 2015 bol preto Gazprom nútený od tejto taktiky upustiť. Spustenie reverzných dodávok plynu cez SR na Ukrajinu zásadným spôsobom znížilo dovtedajšiu závislosť Ukrajiny na dodávkach plynu z RF.
V sledovanom období bola analyzovaná situácia okolo platobnej schopnosti Ukrajiny, otázka príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Ukrajiny a problematika ukrajinského energetického sektora vrátane spoľahlivosti distribučných trás energonosičov cez územie Ukrajiny.
Predmetom záujmu SIS bol aj stav a perspektívy ukrajinského agrosektora. Komplikovaná ekonomická situácia a ozbrojený konflikt vo východných oblastiach vyvolali začiatkom roka 2015 určité pochybnosti ohľadom potravinovej bezpečnosti 45-miliónovej populácie Ukrajiny. Prípadný výpadok produkcie mohol znamenať humanitárnu katastrofu. Zber úrody poľnohospodárskych plodín na Ukrajine však potvrdil naše prognózy a úroda v roku 2015 bola len o málo nižšia ako rekordná úroda z roku 2014.
SIS sa zaoberala prognózou vývoja devízových rezerv v Rusku vo väzbe na pokles cien ropy a medzinárodné sankcie a v súvislosti s ťažkosťami ruskej ekonomiky sledovala vývoj ekonomickej situácie na Kryme, ktorého hospodárstvo je závislé na dotáciách z ruského štátneho rozpočtu.
Služba v roku 2015 hodnotila aj vybrané ekonomické aspekty a dopady situácie v Grécku spolu s perspektívami ďalšieho vývoja.
Analyzované boli dôsledky blížiaceho sa návratu Iránu na svetové trhy ropy. Do prepadu cien ropy sa popri pomalšom ekonomickom raste v Číne už čiastočne pretransformovali očakávania návratu Iránu na trh a skutočnosť, že účastníci trhu na strane ponuky si želajú zachovať svoj trhový podiel, hoci aj pri nižšej cene predmetnej komodity, a preto v hodnotenom období neznížili produkciu.
Služba zaznamenávala zámery zahraničných akcionárov slovenských energetických spoločností a externých príjemcov informovala o rizikách poškodenia hospodárskych záujmov SR súvisiacich so zmenami ich vlastníckej štruktúry.
SIS monitorovala pripravovanú zmenu vlastníka strategicky významnej, v minulosti sprivatizovanej spoločnosti, pričom v tejto súvislosti boli získané poznatky poukazujúce na nepriaznivú situáciu v odvetví, rušenie kontraktov spoločnosti s externými firmami a pripravované hromadné prepúšťanie kmeňových zamestnancov.
2.3 Zahraničnopolitická oblasť
Ukrajina
Krízový vývoj na Ukrajine bol v roku 2015 jednou z najvyšších priorít spravodajskej a analytickej činnosti SIS v zahraničnopolitickej oblasti. Služba priebežne informovala externých príjemcov o politicko-bezpečnostnej situácii v krajine, s dôrazom na možné rizikové faktory, napr. eskaláciu ozbrojeného konfliktu na východe krajiny, prehlbujúce sa sociálne napätie a zvyšujúci sa protestný potenciál verejnosti.
Situácia na Ukrajine bola v monitorovanom období napätá v dôsledku nejednotnosti vládnej koalície vytvorenej po predčasných voľbách v októbri 2014, ako aj rivality medzi politickým vedením, politickými stranami a oligarchami.
SIS neustále vyhodnocovala dianie na východe Ukrajiny, kde sledovala nielen vývoj situácie v samozvaných republikách Doneckej a Luhanskej, ale aj v ďalších juhovýchodných regiónoch, predovšetkým v Odeskej a Charkovskej oblasti. Informačná služba venovala pozornosť témam súvisiacim s prebiehajúcim ozbrojeným konfliktom, ako napr. problémom s mobilizáciou alebo čoraz autonómnejším aktivitám dobrovoľníckych práporov vrátane pôsobenia Pravého sektora.
Zložitá situácia, v ktorej sa Ukrajina nachádzala sa odrážala aj vo fungovaní ukrajinských bezpečnostných služieb. SIS v tejto súvislosti vyhodnocovala rizikové faktory späté s ich fungovaním, ako napr. možné zneužitie služieb na politické ciele, či vplyv oligarchov a skupín organizovaného zločinu na spravodajské štruktúry.
Vzhľadom na bezprostredné susedstvo so SR informačná služba kládla osobitný dôraz na hodnotenie situácie v Zakarpatskej oblasti. SIS tu upriamila pozornosť najmä na signály poukazujúce na riziko prípadných konfliktov v dôsledku nespokojnosti obyvateľstva s ekonomickou situáciou, jeho obáv z mobilizácie či pôsobenia radikálnych skupín.
O vývoji politicko-bezpečnostnej situácie na Ukrajine a možných rizikách pre SR SIS viackrát informovala Bezpečnostnú radu SR a prezentovala svoje hodnotenie vývoja situácie pred OKV NR SR. Prezentované poznatky a hodnotenia sa týkali najmä rizík vyplývajúcich z napätej situácie v plynárenskej oblasti, tendencií nelegálnej migrácie, rizík zneužitia legálnych spôsobov vstupu Ukrajincov do SR, pričom v tejto súvislosti venovala pozornosť aj reakciám slovenských pravicových extrémistov a rizikám prípadného návratu slovenských dobrovoľníkov (bojovníkov) z Ukrajiny
Ruská federácia
SIS sa naďalej sústreďovala na monitorovanie zmien vnútornej a zahraničnej politiky RF s dôrazom na ruské angažovanie sa na Ukrajine, v Sýrii a na propagandistické aktivity namierené voči Západu.
V oblasti vnútornej politiky RF zameriavala pozornosť na rizikové faktory ovplyvňujúce politickú stabilitu a ekonomickú situáciu krajiny. Dominantnými trendmi boli posilňovanie mocenských pozícií konzervatívnych síl v rámci vedenia štátu a ich záujem na udržaní vysokej úrovne regulácie a kontroly vnútorného diania v krajine. V rámci tohto trendu dochádzalo k ďalšiemu obmedzovaniu aktivít tretieho sektora, najmä organizácií so zahraničnou podporou, ktoré ruské vedenie považuje za súčasť síl pripravených organizovať na území RF tzv. farebné revolúcie.
V zahraničnej oblasti pokračovala RF v úsilí o udržanie Ukrajiny vo svojej sfére vplyvu a v snahe o posilnenie svojich pozícií v stredoázijskom regióne. S cieľom prekonať problémy spojené s ekonomickými sankciami Západu zintenzívnilo ruské vedenie spoluprácu s krajinami zoskupenia BRICS. Na čiastočné odpútanie pozornosti Západu od ukrajinského konfliktu a za účelom posilňovania svojich veľmocenských ambícií využilo Rusko aj sýrsku kampaň a boj proti islamskému terorizmu.
V kontexte pretrvávajúceho napätia vo vzťahoch RF so Západom venovala SIS pozornosť problematike snáh RF o ovplyvňovanie verejnej mienky v SR a subjektom, ktoré sa na týchto aktivitách aktívne podieľali.
Bielorusko
SIS priebežne sledovala a vyhodnocovala situáciu v Bielorusku s dôrazom predovšetkým na zahranično-politické vzťahy, ale aj na mocenské postavenie prezidenta Alexandra Lukašenka či ekonomickú situáciu v krajine. Bielorusko a RF udržiavali úzke spojenectvo a Bielorusko zostávalo v hodnotenom období súčasťou sféry ruského vplyvu aj napriek deklarovanej snahe prezidenta A. Lukašenka o hlbšiu spoluprácu so Západom.
Západný Balkán
SIS sledovala situáciu na západnom Balkáne najmä vzhľadom na integračné úsilie štátov regiónu a ich pretrvávajúce ťažkosti súvisiace predovšetkým s nedoriešenými problémami v medzietnických vzťahoch. K tomu sa pridávali problémy s korupciou, pôsobením organizovaného zločinu a nárastom vplyvu radikálneho islamu.
Srbsko sa nachádzalo pod dominantným vplyvom premiéra Alexandra Vučića. V druhom polroku 2015 bolo zasiahnuté migračnou vlnou ako tranzitná krajina, pričom nedisponovalo kapacitami na jej plné zvládnutie. SIS monitorovala vývoj ruského vplyvu na západnom Balkáne, ktorý bol najviac viditeľný práve v Srbsku.
V Kosove služba monitorovala priebeh rokovaní medzi Srbskom a Kosovom o normalizácii vzťahov a riziká vyplývajúce z neplnenia dosiahnutých dohôd. V danom období pretrvávala nestabilná vnútropolitická situácia, spôsobená najmä blokádou práce parlamentu opozíciou a súvisiacimi protivládnymi protestmi. Opozícia takto protestovala proti dohode kosovskej a srbskej vlády o vytvorení Združenia srbských opštín a proti spôsobu demarkácie hraníc s Čiernou Horou. Predovšetkým v dôsledku nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácie došlo začiatkom roka 2015 k dočasnému výraznému nárastu migrácie z Kosova do EÚ.
V Bosne a Hercegovine (BaH) SIS v danom období venovala pozornosť najmä komplikovanému formovaniu vládnych štruktúr na úrovni entity Federácia Bosny a Hercegoviny (FBaH), ako aj na úrovni štátu. Rozpory medzi koaličnými partnermi v FBaH spôsobili, že v júni 2015 sa vláda entity rozpadla. Koncom roka bola dosiahnutá dohoda o vstupe Zväzu za lepšiu budúcnosť Bosny a Hercegoviny (SBB BaH) do koalície v FBaH aj na úrovni štátu s cieľom stabilizovať vnútropolitickú situáciu. Prezident entity Republika srpska (RS) Milorad Dodik opäť otvoril témy konania referend o súdnictve a o štátnom sviatku RS pri príležitosti jej vzniku, ktoré by mohli ešte viac posilniť postavenie RS na úkor spoločného štátu.
V Macedónsku SIS monitorovala priebeh dlhodobej vnútropolitickej krízy, počas ktorej došlo k zhoršeniu celkovej bezpečnostnej situácie v krajine, vrátane vážnych bezpečnostných incidentov v oblastiach blízko macedónsko-kosovských hraníc. Upokojenie situácie priniesla až dohoda medzi vládou a opozíciou a stanovenie termínu predčasných parlamentných volieb na 24. 4. 2016. Macedónsko (rovnako ako Srbsko) bolo v druhej polovici roka 2015 zasiahnuté migračnou vlnou.
SIS monitorovala aj situáciu v Čiernej Hore, a to najmä v súvislosti s jej pozvánkou na vstup do NATO a plnením podmienok pre jej získanie. V druhej polovici roka prosrbská opozičná strana, Demokratický front, zorganizovala dlhotrvajúce protesty proti smerovaniu krajiny do NATO, ktoré v niektorých prípadoch prerástli do násilností.
Krízové a konfliktové oblasti
Politickú a bezpečnostnú situáciu v krízových a konfliktových oblastiach na Blízkom východe a v severnej Afrike sledovala SIS v širšom kontexte. Nestabilita a občianske vojny v niektorých štátoch regiónu mali priamy dosah na bezpečnosť SR a EÚ v podobe masívnej migračnej vlny spojenej s rizikom jej infiltrácie osobami, ktoré majú prepojenie na teroristické skupiny.
Na Blízkom východe sa služba zamerala na možnosti ďalšej expanzie organizácie Daesh (tzv. Islamský štát). Napriek tomu, že v priebehu druhého polroka 2015 došlo k pozastaveniu ďalšieho územného rozširovania Daesh na teritóriu Sýrie a Iraku, vedenie Daesh sa snažilo vyvolať dojem svojej ďalšej územnej expanzie a vyhlásilo niektoré dlhodobo operujúce spojenecké regionálne džihádistické organizácie na Blízkom východe, v Afrike a v Ázii za svoje nové „provincie.“
SIS aktívne spolupracovala s partnerskými spravodajskými službami pri vyhodnocovaní aktivít Daesh v okolí hlavného mesta Sýrie, Damasku, kde sa džihádisti snažili vytvoriť vlastnú enklávu na južných predmestiach.
V roku 2015 vyhodnocovala možný dosah prebiehajúcich vojenských operácií proti Daesh v Iraku na politickú jednotu krajiny, podporu sunnitskej komunity pre Daesh, autonomistické tendencie niektorých etnických a náboženských komunít a možné geopolitické dôsledky pre Blízky východ. Vláda premiéra H. al-Abádího nedokázala zreformovať bezpečnostný sektor a dostať pod kontrolu šíitsku domobranu. Tá svojou účasťou na etnických čistkách sunnitského obyvateľstva prispievala k prehlbovaniu sektárskej nevraživosti a k udržiavaniu podpory Daesh zo strany sunnitskej populácie Iraku.
Značnú pozornosť venovala SIS v roku 2015 situácii v Turecku v súvislosti s parlamentnými voľbami a úlohou, ktorú krajina zohrávala v sýrskej a migračnej kríze. Ťažiskami informačnej produkcie boli bezpečnostná situácia pozdĺž turecko-sýrskej hranice, operácie Daesh v jej blízkosti a tolerovanie prítomnosti niektorých skupín sýrskych džihádistov a ich aktivít na tureckom území tamojšími úradmi.
Významnú úlohu pri tom zohrávala aj korupcia v radoch hraničnej polície v Turecku, ktorá v niektorých prípadoch s prevádzačmi spolupracovala.
SIS v hodnotenom období zaznamenala meniacu sa dynamiku vývoja na kurdských územiach v Turecku, Sýrii a Iraku v súvislosti s rastúcou úlohou kurdských milícií v boji proti Daesh. Obavy Turecka z posilňovania samozvanej kurdskej autonómie na severe Sýrie boli jedným z kľúčových faktorov zlyhania mierového procesu medzi tureckou vládou a Stranou kurdských pracujúcich (PKK) a obnovenia bojov na juhovýchode Turecka.
Všeobecná politicko-bezpečnostná situácia v Egypte bola v roku 2015 komplikovaná. SIS monitorovala dosah eskalácie napätia vyplývajúceho zo zlých sociálno-ekonomických podmienok a represií proti Moslimskému bratstvu a iným opozičným skupinám na parlamentné voľby v októbri 2015, ako aj na politickú stabilitu krajiny. Predmetom záujmu bola činnosť teroristických organizácií operujúcich v krajine. Ohniskom ich aktivít bol sever Sinajského polostrova, kde bola najaktívnejšou skupinou Provincia Sinaj (egyptská odnož organizácie Daesh). Protiteroristická kampaň prezidenta A. F. as-Sísího priniesla len čiastočné zlepšenie bezpečnostnej situácie v podobe posilnenia ochrany hranice s pásmom Gazy a eliminácie pašeráckych aktivít a spolupráce teroristických skupín v tejto oblasti. Primárnym cieľom Provincie Sinaj a jej sympatizantov boli egyptské bezpečnostné zložky a predstavitelia štátnej moci. V roku 2015 sa však teroristické aktivity skupiny rozšírili aj do Káhiry a skupina sa začala zameriavať aj na zahraničné ciele.
SIS v hodnotenom období sledovala vývoj vnútropolitickej, bezpečnostnej a ekonomickej situácie v Líbyi, ktorá sa v priebehu roka čoraz viac komplikovala. Fragmentácia spoločnosti a politickej scény znemožnila dosiahnutie širokého konsenzu v otázke riešenia politickej krízy. Prioritou ozbrojených skupín v krajine bolo udržanie moci a vplyvu na nimi ovládaných územiach. Ekonomika krajiny je po výraznom poklese príjmov z exportu ropy vo vážnej kríze. Kriminálne a pašerácke aktivity, ako aj výnosy z ilegálnej migrácie sa stali lukratívnym zdrojom príjmov. Líbyjská odnož Daesh sa po čiastočnom zatlačení do defenzívy sústredila na udržanie a upevnenie moci na územiach, ktoré získala pod kontrolu.
Zvýšená teroristická hrozba voči občanom SR v turistických destináciách
V rámci monitorovania teroristických hrozieb voči občanom západných štátov (a SR) v zahraničí bolo predmetom osobitnej pozornosti SIS zvýšené riziko teroristických útokov alebo únosov, najmä zo strany organizácie Daesh a jej lokálnych odnoží alebo sympatizantov.
Ako najrizikovejšie boli v súvislosti s možnosťou realizácie teroristických útokov vyhodnotené moslimské štáty, kde Daesh disponoval lokálnymi spojencami, napr. v radoch navrátilcov zo Sýrie alebo medzi miestnymi extrémistickými skupinami. Toto riziko zvyšovala aj pokračujúca agresívna propagandistická kampaň Daesh, zameraná na podnecovanie útokov proti západným cieľom na území moslimských štátov. Uvedené potvrdili útoky realizované v roku 2015 v Tunisku a Egypte, ktoré boli inšpirované propagandou Daesh. Ich páchateľmi boli prevažne jednotlivci alebo malé skupiny, konajúce bez logistickej podpory centrálnych štruktúr Daesh v Sýrii alebo Iraku. Akcie boli pomerne nesofistikované, namierené najmä proti slabšie chráneným cieľom, ako hotely a turisticky exponované miesta. Niektoré z nich však spôsobili vysoký počet obetí medzi cudzincami a tým priniesli ich organizátorom značnú pozornosť svetových médií.
Egyptská a tuniská polícia reagovali na útoky intenzívnejším zavádzaním bezpečnostných opatrení pri ochrane turistických stredísk. Profesionalita bezpečnostných zložiek však podľa zistení SIS zaostávala za požadovanými štandardmi a ani z kapacitných dôvodov neboli schopné monitorovať všetky rizikové turistické oblasti. Vážnym problémom bola aj vysoká úroveň korupcie zamestnancov letísk, ktorá bola pravdepodobne aj v pozadí útoku na dopravné lietadlo ruskej spoločnosti Metrojet na Sinajskom polostrove v októbri 2015.
Bezpečnostná situácia pre zahraničných návštevníkov sa v roku 2015 zhoršila aj v Turecku. Turecká vláda čelila konfliktom s Kurdmi na východe krajiny a aktivitám teroristov z organizácie Daesh prenikajúcim zo Sýrie. K nestabilite a napätiu vo vnútri tureckej spoločnosti prispievali aj mocenské ambície prezidenta R. Erdogana, ktorý sa usiloval o zavedenie prezidentského systému v Turecku. Najväčšou hrozbou pre zahraničných občanov tu bol Daesh, ktorý disponoval podpornými štruktúrami nielen v kľúčových lokalitách náboru (Istanbul, Ankara, Konya a i.) a pozdĺž logistických trás do Sýrie, ale prakticky na celom území Turecka. Kurdsko-turecký konflikt nepredstavoval podľa hodnotení SIS zásadnejšiu hrozbu pre zahraničných návštevníkov vzhľadom na ich obmedzenú prítomnosť na kurdských územiach a značnú vzdialenosť od turistami navštevovaných regiónov.
Okrem teroristických útokov hrozilo občanom západných štátov pohybujúcim sa na Blízkom východe a v severnej Afrike aj riziko únosov. Táto možnosť bola reálna najmä vo veľmi špecifických prostrediach, ako sú napr. regióny vzdialené od mestských centier, turisticky netradičné či málo navštevované lokality, kde nemožno očakávať rýchlu a efektívnu reakciu bezpečnostných síl. Ako oblasti s najvyšším rizikom únosov SIS vyhodnotila zóny s aktívnym ozbrojeným konfliktom a s nimi susediace oblasti (Sýria, Irak, juhovýchod Turecka, severovýchod Jordánska, Jemen) a regióny so slabou alebo žiadnou prítomnosťou štátu, ako sú odľahlé oblasti na Blízkom východe a v severnej Afrike (Líbya, západný Egypt, južné Tunisko) a v Saheli (Mauritánia, Mali, Niger, juh Alžírska). Ohrozenými skupinami boli najmä humanitárni pracovníci a priaznivci adrenalínovej/zážitkovej turistiky v uvedených regiónoch.
3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
Úlohy SIS v rozsahu jej pôsobnosti podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (zákon č. 46/1993 Z. z.) ukladá BR SR písomne prostredníctvom svojho predsedu. BR SR je poradným orgánom vlády SR, predsedá jej predseda vlády SR a riaditeľ SIS je trvalo prizývaný na rokovania. Riaditeľ SIS na zasadnutiach BR SR ústne informuje jej členov o tom, ako SIS hodnotí bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete. V rámci štruktúry BR SR pôsobí Výbor pre koordináciu spravodajských služieb, ktorý prerokúva problematiku dotýkajúcu sa činnosti spravodajských služieb v SR a tiež otázky bezpečnosti SR. Riaditeľ SIS je členom tohto výboru, predsedom výboru je predseda vlády SR. Riaditeľ SIS podáva výboru ústnu informáciu o plnení spravodajských priorít a o aktuálnych poznatkoch spravodajského pôsobenia SIS.
V zmysle zákona č. 46/1993 Z. z. využíva SIS oficiálne vonkajšie služobné styky so štátnymi orgánmi SR, inštitúciami a úradmi SR na získavanie informácií a podkladov, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutočností, dôležitých pri plnení úloh ustanovených zákonom. Príslušníci SIS vstupujú do oficiálnych vonkajších služobných stykov na základe poverenia alebo splnomocnenia riaditeľa SIS.
V uplynulom období pokračovala spolupráca SIS s iným štátnymi orgánmi SR, zameraná predovšetkým na problematiku bezpečnosti štátu.
Prostredníctvom oficiálnych vonkajších služobných stykov služba aktívne spolupracovala najmä s Kanceláriou Národnej rady SR, Kanceláriou prezidenta SR, Úradom vlády SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj s ďalšími štátnymi úradmi a inštitúciami SR.
V roku 2015 SIS vykonala na základe žiadostí Migračného úradu MV SR v zmysle § 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov administratívne previerky k 202 osobám.
Na základe žiadostí Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ v zmysle § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uskutočnila SIS administratívne previerky 9588 osôb.
Získané informácie a podkladové materiály využívala v rámci svojej analytickej a operatívnej činnosti. Z pohľadu spravodajskej produkcie boli dôležité spätné väzby na spravodajskú produkciu od externých príjemcov, ktoré napomáhali k ďalšiemu skvalitneniu a zefektívneniu spravodajskej činnosti.
Intenzívna spolupráca prebiehala v oblasti ochrany utajovaných skutočností, výkonu bezpečnostných previerok, certifikácie technických prostriedkov, rozvoja informačných a komunikačných technológií, šifrovej ochrany informácií, ochrany pred neoprávneným používaním informačno-technických prostriedkov, legislatívnej činnosti a medzinárodného krízového manažmentu.
V rámci multilaterálnej spolupráce sa SIS naďalej aktívne podieľala na činnosti medzirezortných pracovných skupín vytvorených na riešenie úloh v oblasti boja proti terorizmu a extrémizmu.
Spravodajská produkcia pre externých príjemcov
V oblastiach Strategického zamerania vypracovala SIS v roku 2015 pre externých príjemcov 352 spravodajských produktov, z toho 212 (60 %) v bezpečnostnej, 78 (22 %) v ekonomickej a 62 (18 %) v zahraničnopolitickej oblasti.
Štatistický prehľad spravodajskej produkcie je uvedený v tabuľkách a diagrame.
Tabuľky a diagram: Prehľad spravodajskej produkcie v období od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015
4. Stav, základné činnosti a kontrola SIS
4.1 Personálne zabezpečenie SIS
Základné ukazovatele
K 31. 12. 2015 dosahoval počet príslušníkov Slovenskej informačnej služby 82,1 % z plánovaného stavu, čo je takmer identický stav so stavom k 31. 12. 2014.
Personálne zloženie podľa základných demografických znakov zostáva v porovnaní s predošlými rokmi bez podstatných zmien. Mužov pôsobí v službe 60 % a žien 40 %. Vysokoškolsky vzdelaných (vrátane prvého stupňa vysokoškolského vzdelania) je 69,1 % príslušníkov. V súčasnosti je v stálej štátnej službe 95,3 % príslušníkov, 4,4 % príslušníkov je v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe je 0, 3 % príslušníkov.
Diagram: Skladba príslušníkov SIS podľa pohlavia, veku, vzdelania a druhu štátnej služby
4.2 Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia
Na zabezpečenie činnosti SIS v roku 2015 boli zákonom č. 385/2014 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2015 schválené rozpočtové prostriedky v celkovom limite výdavkov 44 330 385 € (z toho 2 000 000 € ako kapitálové výdavky) a záväzný ukazovateľ príjmov 162 000 €.
V priebehu roka 2015 Ministerstvo financií SR vykonalo štyri rozpočtové opatrenia, ktorými bol upravený celkový limit výdavkov SIS na rok 2015.
Tabuľka: Čerpanie záväzných ukazovateľov kapitoly SIS v roku 2015
V oblasti materiálno-technického zabezpečenia boli v priebehu roka 2015 rozpočtové prostriedky použité predovšetkým na modernizáciu informačných a komunikačných systémov, na obstaranie prostriedkov šifrovej ochrany informácií, na obnovu spravodajskej techniky, na stavebné úpravy objektov nevyhnutných k zabezpečeniu ochrany utajovaných skutočností ako aj ich základnej prevádzkyschopnosti a na logisticko-technické zabezpečenie prípravy a výkonu predsedníctva SIS v prestížnych spravodajských spolkoch v roku 2016.
Rozpočtové prostriedky v kategórii bežných výdavkov sa v nevyhnutnom rozsahu použili na úhradu obligatórnych a zmluvných platieb, zabezpečenie zákonných prevádzkových požiadaviek, opravy zastaraných technických zariadení a odstraňovanie následkov havarijných stavov majetku v správe SIS.
SIS plnila v priebehu roka 2015 úlohy v oblasti materiálno-technického zabezpečenia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu SIS čerpala pri dodržaní účelu ich použitia a zásady maximálnej efektívnosti a hospodárnosti.
4.3 Informačno-technické prostriedky a telekomunikačné tajomstvo
SIS v roku 2015 podala 258 žiadostí o použitie ITP a zákonný sudca neodmietol žiadnu žiadosť SIS o použitie ITP. V jednom prípade použitie ITP nebolo z operatívnych dôvodov realizované.
Ku dňu spracovania podrobného výkazu o používaní ITP za rok 2015 bolo z hľadiska dosiahnutia zákonom uznaného účelu a cieľa vyhodnotených 181 prípadov použitia ITP (pričom už boli vyhodnotené všetky prípady použitia ITP realizované v 1. polroku r. 2015). Zákonom uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý pri 164 prípadoch použitia ITP a nebol dosiahnutý v 17 prípadoch použitia ITP (vrátane jedného prípadu, ktorý nebol realizovaný). K termínu spracovania výkazu nebolo ešte možné vyhodnotiť zvyšných 77 realizovaných prípadov použitia ITP, ktoré sú stále aktuálne alebo v ich prípade plynie 30-dňová lehota na vyhodnotenie po ukončení použitia ITP.
Tabuľka: Výkaz o používaní ITP za rok 2015 (vypracované k 1. 4. 2016):
Podmienky používania informačno-technických prostriedkov v podmienkach SIS v plnom rozsahu zodpovedajú podmienkam zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
Použité technické riešenia spolu s prísnymi organizačnými a kontrolnými opatreniami zaručujú kontrolu zákonnosti pri používaní informačno-technických prostriedkov a vylučujú možnosť neoprávneného zásahu do systému monitorovania, ako aj ukladania a archivácie dát.
Všetky prípady použitia ITP v roku 2015 boli podložené potrebným súhlasom sudcu a v žiadnom prípade nedošlo k nezákonnému použitiu informačno-technických prostriedkov.
4.4 Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
Služba bilaterálne v súčasnosti spolupracuje s 84 partnerskými spravodajskými službami z celého sveta. Tento počet sa v posledných rokoch každoročne zvyšoval a perspektívne číslo spolupracujúcich služieb stúpne na 86, nakoľko sa plánuje otvorenie spolupráce aj s austrálskou službou ASIS a novozélandskou službou NZSIS.
Kľúčovými službami medzinárodnej bilaterálnej spolupráce sú pre SIS najmä partneri z krajín EÚ a NATO, počínajúc spravodajskými službami USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. Vysokú prioritu má tiež spolupráca s krajinami V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko) a s balkánskymi službami v súlade so strategickým zameraním služby.
Spolupráca bola zameraná na ochranu bezpečnostných, politických a ekonomických záujmov SR a s tým súvisiace monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktových regiónoch. Hlavnými témami bilaterálnej spolupráce boli v minulom roku boj proti terorizmu, extrémizmu, nelegálnej migrácii, aktivitám cudzích spravodajských služieb, proliferácii materiálov dvojakého použitia, nelegálnemu obchodu s vojenským materiálom a organizovanému zločinu. Taktiež prebiehala intenzívna výmena materiálov k aktuálnemu vývoju na Ukrajine a v ďalších krízových oblastiach (Sýria, Irán). Okrem toho v rámci bilaterálnej spolupráce pokračovalo viacero úspešných spoločných aktivít v operatívnej oblasti.
V rámci multilaterálnej spolupráce sa SIS roku 2015 okrem výmeny informácií prostredníctvom komunikačných systémov a zabezpečovaniu účasti expertov a vedenia služby na odborných expertných stretnutiach, sústredila na prípravu na predsedníctvo v Protiteroristickej skupine (CTG - Counter Terrorist Group), ktoré SIS prevezme v druhom polroku 2016. V rámci tejto prípravy sa konali návštevy expertov partnerských služieb na Slovensku, počas ktorých oboznámili predstaviteľov SIS so svojimi skúsenosťami s prípravou a realizáciou predsedníctva.
Dalšia spolupráca s rôznymi zoskupeniami pokračovala v súlade s plánovanými aktivitami a strategickým zameraním služby (pravidelné zasadnutia riaditeľov služieb, pracovných skupín, odborné semináre a pod.). V súlade so zameraním multiplatforiem sa pozornosť venovala boju proti terorizmu, extrémizmu, proliferácii položiek dvojakého použitia, nelegálnemu obchodu s výrobkami obranného priemyslu, nelegálnej migrácii, organizovanému zločinu a aktivitám cudzích spravodajských služieb. Spolupráca bola zameraná aj na monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktových regiónoch (Irán, Sýria a Ukrajina). Otvorili sa aj nové témy, najmä otázka reformy CTG, ako aj vzťahy spravodajských služieb s inštitúciami EÚ.
Program Civilného spravodajského výboru NATO (CIC) sa aktuálne zameriava na projekt včasného varovania v prípade krízových situácií v intenciách zlepšenia spolupráce civilných a vojenských spravodajských zložiek v rámci NATO.
Tabuľka: Prehľad medzinárodnej spolupráce SIS
4.5 Legislatíva a kontrola
Legislatívna činnosť
SIS na úseku legislatívy spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými štátnymi orgánmi.
V roku 2015 SIS posudzovala 74 materiálov uverejnených na medzirezortné pripomienkové konanie; k 19-tim z nich boli za SIS uplatnené pripomienky. Cieľom uplatnených pripomienok bolo upozorniť predkladateľa materiálu na existenciu problémov aplikačnej praxe a vytvoriť právny základ pre riadne a efektívne plnenie zákonných úloh SIS. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené aj pripomienky zásadného charakteru, ku ktorým sa uskutočnili rozporové konania. Časť uplatnených pripomienok bola do dotknutých materiálov zapracovaná.
Okrem aktívneho posudzovania legislatívnych materiálov, ako aj materiálov koncepčnej a strategickej povahy (napr. Koncepcia kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky) SIS intenzívne participovala aj na legislatívnych prácach súvisiacich s prípravou návrhu zákona o Úrade civilného spravodajstva a o Vojenskom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o spravodajských službách) a s jeho predložením do medzirezortného pripomienkového konania; zástupcovia SIS sa tiež zúčastňovali rozporových konaní uskutočnených k pripomienkam k tomuto návrhu a podieľali sa na odstraňovaní rozporov a úprave znenia navrhovaného zákona.
V oblasti boja proti terorizmu, reflektujúc na medzinárodný rozmer aktuálnych hrozieb (teroristické útoky, organizovaný zločin a nelegálna migrácia) SIS aktívne participovala na príprave návrhu zákona, cieľom ktorého bolo, v súlade s uznesením Bezpečnostnej rady SR č. 460 z 25. 11. 2015 a s uznesením vlády SR č. 639 z 25. 11. 2015 k Legislatívnemu zámeru opatrení v oblasti boja proti terorizmu, sformulovanie opatrení na zefektívnenie boja proti terorizmu najmä v oblasti získavania informácií a preventívneho pôsobenia - tzv. protiteroristického balíčka zákonov. Výsledkom uvedenej participácie bolo prijatie zákona č. 444/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (napr. zákon NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Kontrolná činnosť
Na úseku štátneho odborného dozoru inšpektori a hygienik vykonali 13 plánovaných dozorov, z toho 8 štátnych odborných dozorov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a bezpečnosti technických zariadení, jeden štátny požiarny dozor a 4 štátne zdravotné dozory. Na základe ich výsledkov uložili 11 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V oblasti posudkovej činnosti bolo vydaných 43 odborných stanovísk v stavebnom konaní. V roku 2015 neboli vydané rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia veci z používania alebo zastavenia prevádzky.
5. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra
NBAC ako analytické, komunikačné a kooperačné pracovisko SIS pokračovalo v hodnotenom období v plnení úloh v oblasti medzirezortnej výmeny informácií o bezpečnostných incidentoch a bezpečnostných hrozbách voči Slovenskej republike (SR) a jej občanom. Základnou úlohou centra je prostredníctvom príslušníkov a zamestnancov štátnych orgánov vykonávajúcich štátnu službu v NBAC hodnotiť prijaté informácie a poznatky o incidentoch, udalostiach a javoch a vykonávať fúziu všetkých dostupných informácií a poznatkov o aktuálnych bezpečnostných hrozbách v SR.
V hodnotenom období centrum poskytlo zahraničným partnerom informáciu o rizikách spojených s návratom dobrovoľníkov bojujúcich na Ukrajine a o systéme vyhodnocovania hrozieb v SR. V dôsledku obzvlášť závažných simultánnych teroristických útokov, ku ktorým došlo v novembri 2015 vo Francúzsku, centrum výrazne zintenzívnilo informačnú výmenu s partnerskými službami SIS a partnerskými centrami NBAC. Rýchlu reakciu na požiadavky zahraničných partnerov sa podarilo zabezpečiť nadštandardnou a konštruktívnou výmenou relevantných poznatkov medzi rezortmi zastúpenými v centre.
V súlade s vopred naplánovaným harmonogramom centrum pokračovalo, formou zahraničných služobných ciest a prijatí, v rozvíjaní doterajšej a nadväzovaní novej bilaterálnej spolupráce so zahraničnými partnermi.
NBAC zaslalo externým príjemcom v SR vyhodnotenie zahraničnej hrozby voči spravodajským zložkám SR, zaoberalo sa podozreniami na netransparentné aktivity cudzieho štátneho občana v oblasti obchodovania so zbraňami, venovalo pozornosť zbraniam slovenského pôvodu identifikovaným v súvislosti s útokom na parížsku redakciu vydavateľstva časopisu Charlie Hebdo v januári 2015. Centrum sumarizovalo poznatky o zadržaní občana SR v Bruseli pre podozrenie z pokusu o teroristický útok, upozornilo na možné ohrozenie priebehu konania medzinárodnej výstavy EXPO 2015 a identifikovalo možné riziká vyplývajúce z prejazdu motorkárskeho klubu z Ruskej federácie cez krajiny Európskej únie (EÚ). NBAC venovalo tiež pozornosť správam medializovaným zahraničnou tlačou o zadržaní občana SR v Turecku za nelegálne prekročenie turecko-sýrskej hranice s cieľom zapojiť sa do konfliktu v Sýrii, ktoré sa nepotvrdili, hodnotilo potenciál hrozby teroristických útokov zo Strany kurdských pracujúcich v Európe a informovalo domácich príjemcov zo zákona o návrate občana SR podozrivého z účasti na ukrajinskom konflikte na územie SR.
V uvedenom období sa uskutočnili dve plánované rokovania Rady NBAC, ktoré boli zamerané predovšetkým na hodnotenie bezpečnostnej situácie vo vzťahu k SR a jej občanom, posúdenie aktuálnosti stupňa teroristického ohrozenia SR, diskusiu o zámere vytvoriť v SR stále Situačné centrum SR a na pripravenosť centra na prechod do činnosti mimo základného času služby. V reakcii na novembrové teroristické útoky v jednej z členských krajín EÚ a Severoatlantickej aliancie sa uskutočnilo mimoriadne zasadnutie Rady NBAC s cieľom vyhodnotiť dopad parížskych útokov na SR. V súlade s rozhodnutím Rady NBAC posilniť výkon činnosti centra a zvýšiť efektívnosť sústreďovania a vyhodnocovania informácií o terorizme a o ďalších ohrozeniach bezpečnosti štátu, štátnych občanov SR a záujmov SR bolo fungovanie centra okamžite uvedené do nepretržitej 24-hodinovej prevádzky. Centrum počas osobitného režimu služby 24/7 potvrdilo pripravenosť bezprostredne reagovať na potrebu koordinácie činnosti štátnych orgánov v rámci procesu stanovenia adekvátneho spôsobu reakcie na aktuálne hrozby. S postupným utlmením potreby urgentnej medzinárodnej výmeny poznatkov a informácií súvisiacich s hrozbou prípadných ďalších protispoločenských deštruktívnych aktivít vo Francúzsku či iných členských krajinách EÚ bola nepretržitá 24-hodinová prevádzka centra po 18 dňoch v decembri ukončená. Boli prijaté adekvátne opatrenia na okamžité opätovné uvedenie centra do osobitného režimu služby ak by vývoj situácie vyžadoval zintenzívnenie medzirezortnej či medzinárodnej výmeny informácií o bezpečnostných hrozbách.
Centrum sa v priebehu roka v súlade so Štatútom podieľalo na plnení úloh zvýšeného monitorovania bezpečnostnej situácie v SR pri zabezpečovaní organizovania vrcholných politických podujatí a iných masových podujatí s medzinárodným významom ako aj plánovaných vojenských cvičení NATO na území SR. Počas konania 27. Svetovej zimnej univerziády na Slovensku centrum monitorovalo priebeh podujatia ako aj výskyt prípadných bezpečnostných hrozieb voči jeho účastníkom.
V súvislosti s účasťou slovenských občanov na medzinárodných podujatiach mimo územia SR ako aj s udalosťami v zahraničí s potenciálom hrozby pre Slovensko a jeho občanov sa centrum zapojilo do aktivít na vyhodnocovanie bezpečnostných hrozieb počas konania Európskych hier v Baku/Azerbajdžan.
Centrum v uvedenom období pokračovalo v spolupráci so štátnymi orgánmi zastúpenými v centre v oblasti vyhodnocovania a posudzovania žiadateľov o udelenie schengenských víz pochádzajúcich z rizikových krajín, žiadateľov o povolenie výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu a bezpečnostných incidentov v kybernetickom priestore.
Centrum sa v hodnotenom období zúčastňovalo na činnosti zasadnutia Expertnej skupiny na koordináciu výmeny a analýzy informácií a spolupráce v oblasti boja proti terorizmu vytvorenej pri výbore Bezpečnostnej rady SR pre koordináciu spravodajských služieb.
Platforma NBAC a odborný potenciál, ktorým sa jednotlivé rezorty podieľajú na plnení úloh centra, boli využité na zorganizovanie odborných prednášok pre zamestnancov štátnej správy. Prednášky boli tematicky zamerané na bezpečnostnú situáciu v Afganistane, vývoj situácie na východe Ukrajiny a jej dopad na občanov a záujmy SR a koncepciu kybernetickej bezpečnosti SR na roky 2015 – 2020. Centrum na základe žiadostí viacerých štátnych orgánov okrem toho vykonalo pre štátne orgány viacero tematických školení zameraných na objasnenie úloh a poslania centra a na zvýšenie povedomia o potrebnosti zintenzívňovania medzirezortnej spolupráce štátnych orgánov SR.
6. Záver
SIS v roku 2015 v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení získavala, sústreďovala, vyhodnocovala spravodajské informácie a poskytovala ich príjemcom ustanoveným zákonom, čím plnila svoje úlohy v spravodajskej oblasti a tým pozitívne prispievala k spravodajskej ochrane ústavného zriadenia a vnútorného poriadku SR, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov SR