Pre vás

Správa o činnosti SIS za rok 2020

Bratislava, december 2021

1. Úvod
2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS
   1. Pandémia COVID-19 v prioritách SIS
   2. Ekonomická oblasť
   3. Korupcia a klientelizmus
   4. Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy
   5. Fondy Európskej únie
   6. Colné, daňové a finančné podvody
   7. Zahraničné hospodárske vzťahy SR
   8. Bezpečnostná oblasť
   9. Boj proti terorizmu
   10. Kontrašpionážna ochrana
   11. Hybridné hrozby
   12. Nelegálna migrácia
   13. Boj proti organizovanému zločinu
   14. Obchod s výrobkami obranného priemyslu, proliferácia a bezpečnosť jadrových zariadení a jadrových materiálov
   15. Extrémistická scéna
   16. Pseudoreligiózne zoskupenia
   17. Ochrana kyberpriestoru
   18. Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov
   19. Zahraničná bezpečnostná oblasť
   20. Ukrajina
   21. Ruská federácia a Spoločenstvo nezávislých štátov
   22. Západný Balkán
   23. Krízové a konfliktové oblasti
3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
   1. Spravodajská produkcia pre príjemcov zo zákona
   2. Komunikácia s verejnosťou
4. Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS
   1. Personálne zabezpečenie SIS
   2. Základné ukazovatele
   3. Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia
   4. Čerpanie rozpočtu
   5. Materiálno-technické zabezpečenie
   6. Informačno-technické prostriedky a telekomunikačné tajomstvo
   7. Zákonný rámec použitia informačno-technických prostriedkov
   8. Použitie ITP v roku 2020
   9. Legislatíva a kontrola
   10. Legislatívna činnosť
   11. Kontrolná činnosť
6. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra
7. Záver

1. Úvod

Predkladaná správa nadväzuje na výročnú správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby (SIS) v roku 2019. Informuje o stave plnenia úloh, vykonaných činnostiach a o dosiahnutých výsledkoch pôsobenia SIS v roku 2020. Dokument zároveň obsahuje správu o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) za rok 2020 v súlade s jeho štatútom.

Miera konkrétnosti a otvorenosti neutajovanej verzie Správy o činnosti SIS za rok 2020 je determinovaná platným zákonným rámcom ochrany utajovaných skutočností. SIS sa v maximálnej možnej miere snaží informovať verejnosť o svojich aktivitách. Napriek tomu je logické, že neutajovaná verzia správy nemôže byť rovnako konkrétna ako jej utajovaná verzia, ktorú riaditeľ SIS predkladá Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky (OKV NR SR).

Všetky konštatovania a hodnotenia v časti správy, ktorá sa týka plnenia jednotlivých spravodajských priorít, sú podložené spravodajskými poznatkami, ktoré SIS získala, overila ich vierohodnosť a v roku 2020 ich ako produkty svojej spravodajskej a analytickej činnosti odstúpila zákonným príjemcom. Samotné Strategické zameranie SIS, ktoré vymedzuje priority spravodajskej a informačnej činnosti služby, sa v hodnotenom roku nezmenilo, preto boli priority služby a spôsob ich plnenia podobné ako v predchádzajúcom období. V marci 2021 vstúpilo do platnosti nové Strategické zameranie činnosti SIS, preto ďalšia správa o činnosti bude reflektovať zmeny v oblasti spravodajských priorít.

SIS je garantom spravodajskej ochrany štátu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky (SR) a zároveň plní úlohy pri predchádzaní a eliminovaní bezpečnostných rizík a hrozieb v spoločnom priestore Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), pričom pri ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.

SIS plnením svojich úloh v spravodajskej oblasti v hodnotenom období pozitívne prispievala k spravodajskej ochrane ústavného zriadenia a vnútorného poriadku SR, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov SR.

2. Plnenie úloh Strategického zamerania SIS

2.1 Pandémia COVID-19 v prioritách SIS

Spravodajská a analytická činnosť SIS bola v roku 2020 do značnej miery ovplyvnená vývojom pandémie ochorenia COVID-19. Služba sa v primeranej miere venovala bezpečnostným aspektom vývoja pandémie ochorenia COVID-19.

Služba získala a príjemcom odstúpila viacero poznatkov o porušovaní protipandemických opatrení v rámci nelegálnych aktivít organizovaného zločinu a o podozrivých obchodoch so zdravotníckym materiálom.

SIS viackrát informovala o prípadoch porušovania vládnych nariadení pri potláčaní pandémie ochorenia COVID-19 a o vyhrážkach voči ústavným činiteľom SR, súvisiacich so zavedením núdzového stavu v SR.

Služba získavala poznatky o vývoji pandemickej situácie v iných štátoch, najmä tých, ktoré najúspešnejšie čelili pandémii ochoreniu COVID-19, ich protipandemických opatreniach a informovala príjemcov o osvedčených postupoch. V tejto oblasti prebiehala aj výmena informácií so zahraničnými partnerskými spravodajskými službami.

Pandémia ochorenia COVID-19 zásadným spôsobom ovplyvnila doterajšie formy medzinárodnej spolupráce SIS s partnerskými službami, najmä čo sa týka spoločných medzinárodných projektov, odborných seminárov a bilaterálnych stretnutí plánovaných v roku 2020. Napriek tomu kooperácia spravodajskej komunity a výmena spravodajských informácií prebiehala efektívne prostredníctvom virtuálnych nástrojov, alebo formou písomnej výmeny.

2.2 Ekonomická oblasť

Korupcia a klientelizmus

V súvislosti s korupciou a klientelizmom SIS v hodnotenom období získavala, sústreďovala a vyhodnocovala informácie o podvodoch pri prideľovaní a čerpaní poľnohospodárskych dotácií zo štátnej agentúry, ktorá má túto agendu v kompetencii. Poznatky odstúpené príslušným štátnym orgánom sa zameriavali na korupciu funkcionárov a zamestnancov predmetnej inštitúcie a na podvody zo strany žiadateľov a príjemcov dotácií pri ich čerpaní. Odstúpené boli aj poznatky o kontaktoch osôb vyšetrovaných orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK) za machinácie s poľnohospodárskymi dotáciami na štátnych zamestnancov, príslušníkov polície a predstaviteľov justičného systému.

Prípady podozrení z korupcie boli zaznamenané aj v prostredí organizácie zabezpečujúcej strategický materiál pre potreby štátu a spočívali napríklad v predražených nákupoch zdravotníckych pomôcok za úplatok. SIS informovala príjemcov o daňových podvodoch, ktoré v minulosti kryl vtedajší vysoký funkcionár finančnej správy.

Boli odstúpené spravodajské poznatky týkajúce sa podozrení z korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa príslušníkmi Policajného zboru (PZ), ktorí pomáhali páchateľom pri páchaní trestnej činnosti a poskytovali utajované informácie neoprávneným osobám. SIS v hodnotenom období zameriavala svoju pozornosť aj na prípady podozrenia z korupčného správania sa v súdnictve.

Služba informovala o korupcii predstaviteľov miestnej samosprávy, ktorí ovplyvňovali procesy prebiehajúce na im podriadených úradoch s cieľom vlastného obohatenia alebo zaistenia nenáležitých výhod pre spriaznené osoby.

Spravodajskou činnosťou bola odhalená korupcia súvisiaca s nelegálnym ukladaním nebezpečného odpadu, pôvodom zo SR a zo zahraničia, v objektoch a na pozemkoch nespĺňajúcich zákonné podmienky na jeho dočasné alebo trvalé uskladnenie. Boli tiež získané a odstúpené informácie o subjektoch, ktoré sa nelegálnym spôsobom organizovane zbavovali toxického odpadu, falšovali úradné dokumenty týkajúce sa narábania s nebezpečnými odpadmi a snažili sa korumpovať štátnych zamestnancov.

Nehospodárne nakladanie s majetkom vo vlastníctve štátu a samosprávy

SIS v roku 2020 príjemcom odstúpila viaceré informácie o problémoch dostavby strategického projektu v oblasti jadrovej energie. Priebežne bol monitorovaný stav dostavby a boli analyzované riziká poškodenia hospodárskych záujmov SR spojené s technickými a bezpečnostnými nedostatkami budovaných blokov a s ďalšími posunmi termínov ich dostavby. Príjemcovia zo zákona boli informovaní o pretrvávajúcich problémoch pri odstraňovaní predmetných nedostatkov. SIS poukázala aj na finančné problémy spoločnosti zodpovednej za dostavbu, ktorá s financujúcimi bankami dohodla na financovanie dostavby projektu také podmienky predĺženia splatnosti úverov, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k strate výrobných závodov v prospech veriteľov, alebo k platobnej neschopnosti a následnému konkurzu spoločnosti.

SIS zaznamenala aktivity niektorých funkcionárov štátnej správy, ktoré zakladali podozrenie, že dochádza k porušovaniu ich povinností pri správe cudzieho majetku v súvislosti s účelovou spoluprácou s finančnou skupinou, ako aj v rámci ovplyvňovania procesov riadenia v štátnej zdravotnej poisťovni. V kontexte monitorovania hospodárnosti nakladania s verejnými financiami boli príjemcom odstúpené informácie o pripravovanom predraženom obchode so zdravotníckym materiálom s cieľom finančného prospechu na úkor štátneho rozpočtu SR. Získané boli aj informácie poukazujúce na prípady nehospodárneho nakladania s verejnými financiami predstaviteľmi niektorých miestnych samospráv, ktorí z titulu svojej funkcie s cieľom vlastného obohatenia, alebo zaistenia nenáležitých výhod pre spriaznené osoby, účelovo schvaľovali navyšovanie cien niektorých zákaziek.

Fondy Európskej únie

SIS zaznamenala viaceré podvody pri čerpaní nenávratných finančných prostriedkov (NFP), ktoré SR poskytla EÚ. Pri čerpaní eurofondov dochádzalo k manipulácii verejných obstarávaní na výber dodávateľov prác, tovarov, materiálov a zariadení. Boli vystavované fiktívne a nadhodnotené faktúry s cieľom nelegálneho čerpania dotácií na projekty.

Najzávažnejšie podvody boli realizované organizovanými skupinami. Tieto skupiny zabezpečovali schvaľovanie dotácií na vybrané, zvyčajne predražené projekty u ich poskytovateľov, pričom pri schvaľovaní projektov a prideľovaní NFP dochádzalo ku korupčným praktikám. Organizátori podvodov zároveň v spolupráci s príjemcom dotácie zabezpečili manipuláciu výberových konaní na dodávateľov tovarov alebo služieb financovaných z pridelených dotácií tak, aby zákazky získali s nimi spriaznené subjekty. Takto získané dotácie smerovali napr. do nákupu poľnohospodárskych strojov a technológií alebo do projektov výstavby miestnej infraštruktúry.

K zneužitiu finančných prostriedkov EÚ v rezorte pôdohospodárstva malo dochádzať aj pri poskytovaní NFP na obnovu lesných porastov prostredníctvom nadhodnotených faktúr a fiktívne vykonávaných prác.

SIS príjemcom odstúpila informácie o podozreniach týkajúcich sa neoprávneného a podvodného čerpania poľnohospodárskych dotácií, keď boli dotácie, resp. ich časť vyplácaná spriazneným firmám aj napriek tomu, že na ne nemali nárok. Napr. platbu na plochu získali spoločnosti na pozemky, na ktoré si nárokovali dotácie aj iné poľnohospodárske subjekty, a na pozemky, ktoré nevlastnili a ani ich nemali v prenájme. S prideľovaním takýchto dotácií súvisia zistené prípady netransparentného uzatvárania zmlúv na prenájom štátom vlastnenej poľnohospodárskej pôdy. Vo viacerých prípadoch malo dochádzať ku korupcii zamestnancov kompetentných úradov.

Colné, daňové a finančné podvody

V rámci problematiky daňových podvodov SIS získavala informácie o rozsiahlych sieťach daňových subjektov zapojených do páchania ekonomickej trestnej činnosti poškodzujúcej štátny rozpočet SR.

Zaznamenané boli napr. aktivity organizovanej skupiny riadenej podnikateľom z východného Slovenska, ktorá dlhodobo páchala rozsiahle daňové podvody s využitím početných spolupracujúcich obchodných spoločností. Organizátori podvodov na zakladanie nových daňových subjektov využívali tzv. „biele kone“ – slovenských aj cudzích štátnych príslušníkov. Na založenie obchodných spoločností a bankových účtov, na ktoré boli následne vyplácané nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty (DPH), skupina využívala aj sfalšované zahraničné občianske preukazy.

Príslušným štátnym orgánom SR služba odstúpila poznatky o podnikateľovi, ktorý páchal rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť súvisiacu s podvodným čerpaním eurofondov na poľnohospodárske činnosti a nákup poľnohospodárskych technológií, pri ktorej súbežne dochádzalo k daňovým podvodom súvisiacim s fiktívnymi fakturáciami tovarov. Podnikateľ riadil skupinu spoločností prostredníctvom nastrčených osôb tak, aby si niektoré z nich mohli neoprávnene uplatniť nadmerný odpočet DPH. Pri páchaní daňových podvodov využíval svoje kontakty na zamestnancov finančnej správy. Podnikateľ zároveň neoprávnene čerpal nenávratné poľnohospodárske dotácie, keď fiktívne navyšoval cenu nakupovaných tovarov. Kontrolná činnosť pracovníkov vecne príslušnej štátnej inštitúcie bola úmyselne vykonávaná tak, aby neboli zistené nedostatky, pretože podnikateľ mal kontakty na jej vedúcich pracovníkov.

SIS informovala príjemcov o daňových podvodoch páchaných podnikateľom prostredníctvom fiktívneho intrakomunitárneho dodania tovaru do iných členských krajín EÚ. Tovar však bol reálne predávaný na území SR za nižšie ceny ako má konkurencia, bez odvedenia príslušných daní. Pri týchto daňových podvodoch páchateľ spolupracoval so zahraničnými spoločnosťami.

Služba získala poznatky o ovplyvňovaní daňových kontrol zo strany vysokopostaveného funkcionára Finančnej správy SR, ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný. Zmanipulované daňové kontroly boli realizované v súvislosti s podozrením na neoprávnené uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH. Týkali sa aj spoločnosti, v ktorej bol predmetný funkcionár tichým spoločníkom. Spoločnosť pôsobila v skupine firiem, ktoré si reťazovo fakturovali dodávky fiktívnych služieb a požadovali vyplatenie nadmerných odpočtov DPH.

V súvislosti s problematikou legalizácie príjmov z trestnej činnosti boli príjemcom odstúpené informácie o podozrivom rozhodnutí súdu týkajúcom sa prepadnutia vecí nadobudnutých z prostriedkov získaných trestnou činnosťou odsúdeného daňového podvodníka, ako aj poznatky o pravdepodobne zámernom nevykonaní predmetného súdneho rozhodnutia.

Aj v roku 2020 pokračovala intenzívna spolupráca a výmena informácií s partnerskými spravodajskými službami zameraná na odhaľovanie podozrivých obchodných operácií s cieľom vyhýbania sa platenia daní a colných poplatkov.

Zahraničné hospodárske vzťahy SR

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov sa SIS zamerala najmä na energetickú bezpečnosť SR a v rámci nej na monitorovanie a analýzu hrozieb voči zabezpečeniu spoľahlivých a plynulých dodávok strategických energetických surovín do SR.

Po uzatvorení 5-ročnej zmluvy o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou od 1. 1. 2020 sa riziko prerušenia tranzitu plynu cez ukrajinské územie zásadne znížilo. Rusko-ukrajinské vzťahy, nielen v plynárenskej oblasti, sú však dlhodobo komplikované, preto ich ďalší vývoj bude služba aj naďalej pozorne monitorovať s dôrazom na možné riziká pre SR.

Služba monitorovala situáciu týkajúcu sa dodávok ruskej ropy do Bieloruska po vypršaní platnosti kontraktu na jej nákup z Ruska, pretože prípadné zastavenie alebo zníženie tranzitu ruskej ropy cez Bielorusko by mohlo ohroziť aj dodávky do SR.

Okrem energetickej bezpečnosti SIS analyzovala aj rastúci globálny ekonomický vplyv Číny, jej asertívnu zahraničnú hospodársku politiku a možné dôsledky tohto vývoja pre SR.

2.3 Bezpečnostná oblasť

Boj proti terorizmu

Najväčšie bezpečnostné riziko pre európske štáty predstavovali samoradikalizovaní individuálni aktéri, džihádistickou propagandou inšpirovaní militanti vytvárajúci autonómne pôsobiace teroristické bunky, prívrženci medzinárodných teroristických skupín alebo s nimi ideologicky spriaznené osoby pôsobiace v Európe a navrátilci z bojových zón.

Napriek tomu, že protipandemické opatrenia vrátane obmedzenej mobility ovplyvnili možnosti pôsobenia teroristických organizácií, došlo v roku 2020 k miernemu nárastu teroristických aktivít džihádistov v Európe. Obmedzenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 spôsobili výrazné zintenzívnenie aktivít prívržencov teroristických organizácií v online priestore, pričom k radikálnym prejavom niektorých z nich prispievala aj ich narastajúca frustrácia zo sociálnej izolácie.

V súvislosti s dianím v SR služba nezaznamenala také rizikové prejavy alebo aktivity, ktoré by predstavovali konkrétnu a bezprostrednú bezpečnostnú hrozbu pre SR a jej obyvateľov alebo indikovali možné ohrozenie záujmov SR v zahraničí.

V súvislosti s teroristickým útokom vo Viedni z 2. 11. 2020 SIS vyhodnocovala a analyzovala možnú spojitosť so SR, bola vykonávaná spravodajská činnosť s cieľom preverenia okruhu možných rizikových osôb, náboženských komunít a extrémistických skupín.

SIS informovala príjemcov o bezpečnostnej situácii v kontexte islamistického terorizmu v regióne západného Balkánu, kde aktivity prívržencov radikálneho islamu v prostredí izolovaných paralelných komunít a ich väzby v balkánskych diaspórach vo viacerých štátoch EÚ naďalej predstavujú zvýšenú teroristickú hrozbu.

SIS venovala zvýšenú pozornosť fenoménu zahraničných teroristických bojovníkov (FTF). Príjemcov zo zákona služba informovala o naliehavosti systémovo riešiť repatriáciu a bezpečnostné problémy spojené s možným návratom FTF do EÚ, ktorí sú umiestnení vo väzenských zariadeniach a internačných táboroch v severovýchodnej Sýrii. Existovalo vysoké riziko úteku alebo oslobodenia zajatých FTF a ich opätovného začlenenia sa do medzinárodných teroristických skupín alebo ich nekontrolovaného návratu do domovských štátov.

V hodnotenom období SIS priebežne analyzovala aktivity globálnych teroristických skupín Jadro al-Qáidy (AQ) a Daesh, ich regionálnych odnoží, menších buniek a osamelých aktérov ovplyvnených džihádistickou ideológiou, ktoré predstavujú jednu z najvýznamnejších bezpečnostných hrozieb vo svete. V tejto súvislosti služba o. i. spracovala pre príjemcov zo zákona prognózu vývoja teroristickej hrozby zo strany AQ a Daesh pre štáty EÚ v dlhodobom horizonte.

Kontrašpionážna ochrana

V rámci kontrarozviednej ochrany SR služba získavala, sústreďovala a vyhodnocovala informácie týkajúce sa aktivít cudzích spravodajských služieb. Modus operandi pôsobenia cudzích spravodajských služieb na území SR v hodnotenom období ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19 a najmä protiepidemické opatrenia, prijaté slovenskými štátnymi orgánmi. Došlo k výraznému obmedzeniu možnosti cudzích spravodajských služieb realizovať v rámci stykovej agendy osobné schôdzky. Spravodajskí dôstojníci pôsobiaci na území SR boli nútení minimalizovať osobné kontakty so svojimi zdrojmi a zároveň tak došlo k obmedzeniu možností rozširovania ich kontaktnej bázy.

SIS v tejto súvislosti zaznamenala presun časti spravodajských aktivít do online priestoru. Cudzie spravodajské služby začali na získavanie údajov o osobách a kultiváciu vzťahov so záujmovými osobami vo väčšej miere využívať sociálne siete.

Príslušníci cudzích spravodajských služieb na prvotné kontaktovanie záujmových osôb okrem virtuálneho priestoru naďalej využívali aj siete kontaktných osôb, ktoré si na území SR vybudovali v minulosti (napr. zahraniční podnikatelia dlhodobo pôsobiaci v SR).

Vzhľadom na to, že v roku 2020 bola vytvorená nová vláda, cudzie spravodajské služby pôsobiace na našom území zameriavali svoju činnosť na hľadanie možností na budovanie kontaktov s predstaviteľmi politických strán, ktoré v SR prevzali moc, a tiež s osobami nominovanými do významných funkcií.

SIS aj v roku 2020 monitorovala činnosť viacerých príslušníkov a spolupracovníkov ruských spravodajských služieb. Príslušníci ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) a vojenskej Hlavnej správy rozviedky (GRU) pôsobia na našom území pod diplomatickým krytím, v zriedkavých prípadoch pod civilným krytím. V roku 2020 sa sústreďovali najmä na budovanie kontaktov a získavanie informácií od občanov SR pôsobiacich v štátnej a verejnej správe. Špecifickým predmetom ich záujmu boli bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek.

Ruské spravodajské služby vykonávajú širokú škálu aktivít, pričom ich primárnym záujmom je získavanie informácií politického, vojenského a ekonomického charakteru, prípadne ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech Ruskej federácie. Aktivity predstavujúce vysoký stupeň nebezpečenstva, ako sú sabotáže alebo útoky proti osobám či objektom neboli zo strany týchto služieb doteraz zaznamenané. SR sa však podobne ako iné členské štáty EÚ a NATO už niekoľkokrát stala cieľom kybernetických útokov smerujúcich na štátne inštitúcie, z ktorých sú podozrivé aj ruské spravodajské služby alebo s nimi spriaznené skupiny.

V kontexte kontrašpionážnej ochrany bolo v roku 2020 významnou udalosťou vyhostenie troch príslušníkov ruských spravodajských služieb, ktorí na Slovensku pôsobili pod diplomatickým krytím, pričom popri svojej bežnej diplomatickej agende vykonávali aj spravodajské aktivity, ktoré boli v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických vzťahoch. Vyhostenie dvoch z nich bolo realizované na základe poznatkov získaných spravodajskou činnosťou SIS.

V SR stále aktívnejšie pôsobia čínske spravodajské služby. Čína a jej spravodajské služby využívajú pri presadzovaní svojich záujmov v zahraničí tzv. whole-of-society approach (celospoločenský prístup), v rámci ktorého sa všetky zložky čínskeho štátu, podnikateľského sektora a aj kultúry koordinovane zapájajú do podpory záujmov štátu. Dôležitú úlohu pri prenikaní do kľúčových sektorov v SR zohrávali predstavitelia čínskej diaspóry. Vo veľkej miere participovali na zabezpečovaní dodávok zdravotníckeho materiálu z Číny do SR a snažili sa to využiť na získavanie kontaktov na predstaviteľov novej vlády. V hodnotenom období boli zaznamenané pokračujúce lobistické aktivity smerujúce k presadzovaniu účasti čínskych telekomunikačných spoločností pri budovaní 5G sietí na území SR. Okrem toho pokračovala snaha čínskych technologických spoločností o prienik na slovenský trh aj v iných segmentoch, napr. v oblasti techniky schopnej monitorovať dátové a komunikačné toky alebo priestor a pohyb osôb.

SIS sa rovnako ako spravodajské služby ostatných štátov EÚ a NATO venuje rizikám vyplývajúcim z niektorých zahraničných investícií, dodávok zariadení a softvéru a z iných hospodárskych aktivít pochádzajúcich z nečlenských krajín. Niektoré z nich by potenciálne mohli ohroziť národnú bezpečnosť, najmä v súvislosti so zvýšeným rizikom prístupu nečlenských krajín k citlivým informáciám, strategickým aktívam, know-how, špičkovým a vojenským technológiám, ktoré by mohli získať vďaka ovládnutiu spoločností alebo dodávkami hardvéru a softvéru zneužiteľného na špionáž. V mimoriadnom prípade na znefunkčnenie kritickej infraštruktúry. Jednou z odpovedí na uvedené hrozby je aj príprava zákona o preverovaní zahraničných investícií, na plnení úloh ktorého sa bude podieľať aj SIS.

V oblasti kontrašpionážnej ochrany SIS naďalej aktívne spolupracuje s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) a s Prezídiom Policajného zboru (PPZ) v rámci predvýjazdovej prípravy vysielaných diplomatov, pracovníkov ministerstva a policajných pridelencov, ktorým poskytuje špecializované školenia tematicky zamerané na spravodajskú ochranu a bezpečnosť diplomatických misií SR v zahraničí.

Hybridné hrozby

SIS v roku 2020 v súvislosti s problematikou hybridných hrozieb vytvorila reštrukturalizáciou už existujúcich organizačných zložiek nové pracoviská, ktoré sa primárne venujú tejto téme. Zároveň boli zriadené medziútvarové mechanizmy, koordinujúce ich činnosť. Šírenie dezinformácií v slovenskom online priestore sa v roku 2020 zintenzívnilo, a to aj v dôsledku väčších možností pôsobenia, ktoré boli spojené s pandémiou ochorenia COVID-19. Dezinformační aktéri naplnili online priestor zavádzajúcimi a konšpiratívnymi naratívmi o rôznych aspektoch pandémie, ktoré dopĺňali tradičnými dezinformačnými témami a vlastnou agendou. Prijímanie protiepidemických opatrení sa prejavilo zvýšenou produkciou polarizačných obsahov, ktoré boli zamerané predovšetkým na podkopávanie dôvery voči úradom a ich schopnosti pandémiu riešiť.

Na slovenskej dezinformačnej scéne v roku 2020 pokračovalo viacero výraznejších aktérov v posilňovaní postavenia a budovaní vlastnej značky. V súvislosti s úzkou väzbou medzi pandémiou ochorenia COVID-19 a jej dopadmi na praktický život sa dezinformačným aktérom podarilo zasiahnuť širšie spektrum recipientov ako v predošlých rokoch. Rozhodujúcu úlohu pri vytváraní a šírení dezinformačných a polarizačných obsahov naďalej zohrávali slovenskí aktéri.

V priebehu roka 2020 služba nezaznamenala výraznejšie zmeny v oblasti snáh šírenia propagandy zo strany Ruska na území SR. Činnosť proruských aktivistov sa zameriavala na šírenie naratívov smerujúcich k polarizácii slovenskej spoločnosti na báze hodnotového a politického konfliktu. Vo virtuálnom priestore bolo v hodnotenom období zaznamenané zintenzívnenie šírenia proruských naratívov. Aktéri, ktorí ich komunikovali voči slovenskej verejnosti, vo všeobecnosti pôsobili autonómne, ale zároveň sa inšpirovali námetmi a obsahmi rozpracovanými v štátnych médiách RF. Posolstvá proruskej propagandy vrátane dezinformácií šírili najmä tzv. alternatívne médiá pôsobiace väčšinou na internete.

Čína v slovenskom mediálnom priestore pokračovala v úsilí zameranom na ovplyvňovanie verejnej mienky, šírenie propagandy a budovanie pozitívneho obrazu o Číne. Aktéri konajúci v jej prospech pripisovali vysokú dôležitosť najmä neutralizácii negatívneho mediálneho pokrytia krajiny v súvislosti so začiatkom pandémie ochorenia COVID-19. Od začiatku rozšírenia pandémie na územie Európy propagovali rôznymi mediálnymi kanálmi nielen efektivitu prísnych opatrení vykonaných na území Číny, ale aj rôzne formy čínskej zdravotníckej pomoci a komerčné dodávky zdravotníckych materiálov, ktoré boli prezentované ako pomoc pre európske štáty údajne trpiace v dôsledku nečinnosti inštitúcií EÚ.

SIS sa aktívne zapojila aj do činnosti pracovnej skupiny zriadenej pri Kancelárii bezpečnostnej rady SR na prípravu koncepčného materiálu pre boj proti dezinformáciám – Koordinovaného mechanizmu odolnosti SR voči informačným operáciám.

Nelegálna migrácia

Vývoj nelegálnej migrácie na hlavných migračných trasách smerujúcich do priestoru EÚ v hodnotenom období zásadne ovplyvňovala pandémia ochorenia COVID-19 a počet zaznamenaných neoprávnených prekročení vonkajších hraníc EÚ bol v roku 2020 na najnižšej úrovni od roku 2013.

Dynamiku vývoja nelegálnej migrácie na hlavných migračných trasách smerujúcich do priestoru EÚ v uplynulom období zásadne ovplyvňovala pandémia ochorenia COVID-19 a globálne zavádzané protipandemické opatrenia. Na jednej strane sekundárne socioekonomické dopady viedli k výraznejším pohybom nelegálnych migrantov z tradičných zdrojových, ale aj niektorých tranzitných krajín na nelegálnych migračných trasách ústiacich do EÚ, na druhej strane štátmi zavádzané opatrenia na týchto trasách v boji s pandémiou migračné toky významne spomaľovali.

Najvýraznejší pokles migračného tlaku bol v hodnotenom období zaznamenaný na migračnej trase vedúcej východným Stredomorím – cez Turecko smerom do Grécka a na migračnej trase vedúcej z pobrežia Maroka do Španielska cez západné Stredomorie. Naopak, od začiatku leta 2020 pretrvával mimoriadny prílev nelegálnych migrantov a utečencov do Talianska a na Maltu, a to po migračnej trase vedúcej cez centrálne Stredomorie z pobrežia Líbye a Tuniska.

Služba v kontexte obmedzenej priechodnosti migračných trás vedúcich do oblasti východného Stredomoria informovala externých príjemcov o možnom čiastočnom presmerovaní migračných tokov z južnej a juhovýchodnej Ázie smerom k východnej pozemnej hranici EÚ a o riziku intenzívnejšieho využívania tzv. východnej pevninskej migračnej trasy, ktorá z územia Ukrajiny, Bieloruska, Moldavska a Ruskej federácie ústi do viacerých členských štátov EÚ vrátane SR.

SIS monitorovala rastúcu intenzitu nelegálnej migrácie v tranzitných krajinách západného Balkánu, najmä v Bosne a Hercegovine a v Srbsku, kde v dôsledku prísnych pohraničných bezpečnostných opatrení Maďarska a Chorvátska dlhodobo uviazla veľká časť nelegálnych migrantov a utečencov, ktorí sa usilovali preniknúť cez juhovýchodnú pozemnú hranicu EÚ napriek pretrvávajúcej pandémii a posilneným hraničným kontrolám. Zvýšený tranzit nelegálnych migrantov a utečencov cez balkánske krajiny sa v hodnotenom období premietol do zmeny skladby nelegálnych migrantov zadržaných v SR z hľadiska ich štátnej príslušnosti a bol zaznamenaný nárast počtu prípadov nelegálnych migrantov prevážaných cez naše územie v nákladných vozidlách.

SR v kontexte masovej nelegálnej migrácie do EÚ ostáva aj naďalej najmä tranzitnou krajinou. Za vážny, dlhodobo pretrvávajúci problém považuje SIS sofistikované formy migrácie umožňujúce cudzincom z rizikových krajín vstupovať legálne do SR a do schengenského priestoru a následne sa v ňom nekontrolovateľne pohybovať. V predmetnej súvislosti často dochádza k zneužívaniu víz a inštitútu pobytu v SR prostredníctvom účelového zakladania obchodných spoločností, zamestnania, študijných pobytov, kúpeľných pobytov, ale aj uzatváraním účelových manželstiev.

Trend nárastu tzv. pseudolegálnej migrácie prostredníctvom legalizácie pobytu na území SR pre štátnych príslušníkov pôvodom z tretích krajín pretrvával aj v roku 2020. V predmetnej súvislosti SIS informovala externých príjemcov zo zákona o podozrivých aktivitách viacerých občanov SR aj cudzincov s povoleným pobytom na území SR.

SIS monitorovala aktivity osôb organizujúcich neoprávnené prekročenia slovenskej štátnej hranice a informovala externých príjemcov zo zákona o činnosti prevádzačských skupín.

Boj proti organizovanému zločinu

V rámci boja proti organizovanému zločinu boli prioritami SIS zločinecké skupiny zaoberajúce sa závažnou ekonomickou trestnou činnosťou a pôsobenie balkánskych a ruskojazyčných skupín (vrátane ukrajinských) s dosahom na územie SR.

V súvislosti s ekonomickou trestnou činnosťou organizovaného zločinu bola spravodajská pozornosť zameraná na podvody s nadmernými odpočtami DPH a s nelegálnym krátením daní z príjmu, ďalej podvodom s tovarom podliehajúcim spotrebným daniam, najmä tabakovým výrobkom a legalizácii príjmu z trestnej činnosti. V prípade tabakových výrobkov SIS monitorovala pašovanie nezdaneného tovaru, ktorý bol do SR privážaný z Ukrajiny. Pašovanie tabakových výrobkov bolo riadené ukrajinskými organizovanými skupinami, ktoré spolupracujú s domácimi zločineckými skupinami pôsobiacimi na východnom Slovensku.

SIS získavala poznatky o pôsobení skupín medzinárodného organizovaného zločinu z Balkánu na území SR. Predstavitelia balkánskeho organizovaného zločinu sa často snažia získať povolenie na pobyt v SR kvôli vytvoreniu bezpečného zázemia a získaniu možnosti pohybu v priestore EÚ. Na našom území sa snažia legalizovať príjmy z trestnej činnosti legálnymi podnikateľskými aktivitami, ale zároveň tu páchajú závažnú trestnú činnosť. V súvislosti s vyššie uvedeným SIS v roku 2020 zabránila udeleniu pobytu viacerým žiadateľom prepojeným na balkánske zločinecké klany.

Albánske zločinecké skupiny pôsobiace na Slovensku sa zameriavali na medzinárodný obchod s drogami a v menšej miere páchali ďalšiu trestnú činnosť, súvisiacu napr. s nelegálnou migráciou. Albánsky organizovaný zločin dlhodobo profituje predovšetkým z dovozu a z distribúcie drog v EÚ, ktoré prišli do Európy tzv. balkánskou cestou alebo zo stredomorských prístavov.

S súvislosti s drogovou trestnou činnosťou SIS polícií odstúpila informácie o viacerých výrobcoch a distribútoroch drog, ako aj anabolických steroidov.

Služba aj v roku 2020 získala a príjemcom odstúpila poznatky o prípadoch spolupráce príslušníkov PZ a justície s osobami páchajúcimi nelegálnu činnosť. Boli tiež získané informácie, ktoré zakladajú podozrenia, že korupčným konaním niektorých príslušníkov PZ, sudcov a prokurátorov boli účelovo stíhaní viacerí podnikatelia a boli pripravení o značný majetok. Poznatky o korupčnom konaní boli získané aj v prípade niektorých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí mali väzneným osobám pochádzajúcim zo zločineckých skupín umožňovať požívať nezákonné výhody, napr. im mali zabezpečiť mobilné telefóny.

V prípade ďalších foriem nelegálnej činnosti organizovaného zločinu boli získavané a odstupované informácie napr. o prípadoch nedovoleného ozbrojovania, o objednávateľovi odpálenia výbušného nástražného systému, o mieste úkrytu viacerých trestne stíhaných osôb na úteku, o výrobe a distribúcii falošných dokladov, o krádežiach a podvodoch s fingovanými krádežami, o páchateľoch podpálení motorových vozidiel, o nelegálnych prevodoch majetku odsúdených páchateľov s cieľom zmariť jeho prepadnutie v prospech štátu, o obchode financovanom pravdepodobne z príjmov z trestnej činnosti, o úžere a pod.

Obchod s výrobkami obranného priemyslu, proliferácia a bezpečnosť jadrových zariadení a jadrových materiálov

SIS v roku 2020 získavala informácie o nelegálnej výrobe a obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu (VOP), strelnými zbraňami a strelive, položkami s dvojakým použitím a s nebezpečnými materiálmi. Činnosť SIS bola zameraná na kontrolu exportu tovaru, technológií, služieb a finančných transakcií, ktoré by mohli napomáhať vývoju a výrobe zbraní hromadného ničenia alebo exportu zbraní, ktorý by bol v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR. Získané informácie boli analyzované a relevantné poznatky boli odstúpené príslušným štátnym orgánom. V rámci uvedenej problematiky SIS intenzívne spolupracovala so zahraničnými partnerskými spravodajskými službami.

SIS monitorovala predaj VOP štátnym inštitúciám SR a upozornila na podozrenia, že došlo k predraženým nákupom vojenskej techniky.

Spravodajská pozornosť SIS sa zameriavala najmä na transfery a export VOP. Boli získavané informácie o podozreniach týkajúcich sa exportu VOP z inej členskej krajiny EÚ pre konečných užívateľov v rizikových krajinách. Napriek spoločnej zahraničnej politike EÚ, existencii pravidiel a informačného systému EÚ bol aj v roku 2020 jedným z hlavných problémov rozdielny postup členských krajín EÚ pri vydávaní vývozných licencií. Predmetná skutočnosť súvisí nielen s rozdielnym pohľadom na posudzovanie vývozov VOP jednotlivými členskými krajinami EÚ, ale aj s nedostatkami pri výmene informácií o rizikových obchodoch a s nejednoznačným výkladom sankčných opatrení a európskej legislatívy. V prípade vývozov VOP zo Slovenska bola spravodajská pozornosť venovaná najmä obchodom, pri ktorých existovalo podozrenie z možného ďalšieho reexportu do krajín, alebo subjektom, v prospech ktorých by slovenské štátne orgány nevydali vývoznú licenciu.

SIS v roku 2020 zaujala stanovisko k 833 žiadostiam o vydanie licencií na zahraničnú obchodnú činnosť s VOP a k 53 žiadostiam v súvislosti s obchodmi s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. SIS sa vyjadrila aj k desiatim žiadostiam o vydanie povolenia na vývoz položiek s dvojakým použitím. V oblasti kontroly exportu položiek s dvojakým použitím a iných rizikových tovarov SIS aj v roku 2020 hodnotila systém exportnej kontroly ako nedostatočne účinný a v určitých oblastiach dokonca ako nefunkčný. Problémom je aj nedostatočná právna úprava a celkovo nedostatočné povedomie v oblasti proliferácie na Slovensku. Aj v roku 2020 boli zo SR vyvezené tovary, ktoré pravdepodobne spĺňali špecifikácie položiek s dvojakým použitím.

V SR naďalej ostáva nedostatočne regulovaná problematika možného nezákonného transferu know-how. Ide najmä o zákonné možnosti neudelenia víz na účely štúdia a výskumu na Slovensku, ako aj o priame zahraničné investície pochádzajúce z rizikových krajín, ktoré smerujú do citlivých oblastí.

SIS v hodnotenom období zameriavala svoju pozornosť na financovanie proliferačných aktivít, ako aj na identifikovanie finančných transakcií spadajúcich pod medzinárodné sankcie. V tejto oblasti bola identifikovaná nielen nedostatočná legislatíva, ale aj praktické problémy v prípade potreby zastavenia konkrétnych finančných operácií a pri vyvodzovaní dôsledkov súvisiacich s nezákonným konaním spoločností, ktoré sú v SR podozrivé z porušovania medzinárodných sankčných režimov.

Spravodajská pozornosť bola naďalej venovaná problematike obchodovania a nadobúdania zbraní kategórie D. SIS v medzirezortnom pripomienkovom konaní k novele zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predložila niekoľko pripomienok. Prijatím predmetnej novely zákona dôjde k výraznému obmedzeniu zneužívania zbraní, ktoré boli vyrobené alebo upravené v SR. Do účinnosti predmetnej novely zákona zostáva modus operandi o zneužívaní zbraní kategórie D zachovaný. SIS v oblasti zbraní kategórie D dlhodobo spolupracuje s Národnou kriminálnou agentúrou PPZ, ako aj s partnerskými spravodajskými službami.

Extrémistická scéna

Pravicovo-extrémistická scéna

V roku 2020 zostávala pravicovo-extrémistická (PEX) scéna na Slovensku nejednotná. Primárnym záujmom PEX subjektov bolo začiatkom roka 2020 posilnenie ich postavenia na slovenskej politickej scéne, a to prostredníctvom účasti vo voľbách do NR SR, ktoré sa konali 29. 2. 2020. K hlavným témam ich predvolebnej kampane patrili predovšetkým rómska problematika a kritika EÚ v súvislosti s jej migračnou politikou.

SIS venovala zvýšenú spravodajskú pozornosť reakciám prívržencov slovenskej PEX scény na pandémiu ochorenia COVID-19, ktorá sa od 2. štvrťroka 2020 stala hlavnou témou ich verejnej prezentácie. V rámci predmetnej témy sa PEX subjekty zamerali na spochybňovanie vážnosti tohto ochorenia, resp. na popieranie samotnej existencie pandémie a na kritiku protipandemických opatrení, pričom v mnohých prípadoch využívali rôzne konšpiračné teórie.

Rastúca miera napätia v spoločnosti sa transformovala do viacerých nových občianskych iniciatív zameraných na ostrú kritiku protiepidemiologických opatrení. Tieto iniciatívy boli spočiatku aktívne na sociálnych sieťach a následne svoje postoje prezentovali aj vo forme zhromaždení a protestov, a to napriek zákazu zhromažďovania. Viaceré z protestov podporili PEX subjekty, resp. niektorí ich predstavitelia, ktorí sa touto formou snažili získavať politický kapitál z rastúcej občianskej nespokojnosti. Služba upozornila externých príjemcov na riziko násilných stretov počas verejných protestov a informovala ich o tendenciách k radikalizácii časti verejnosti, ktoré boli prítomné aj v iných krajinách EÚ.

Rastúce napätie v spoločnosti sa zároveň najmä v druhom polroku 2020 začalo prejavovať stupňujúcou sa mierou verbálnej agresivity jednotlivých prispievateľov v online priestore. Služba v tejto súvislosti informovala externých príjemcov o viacerých prípadoch vyhrážok fyzickým násilím alebo fyzickou likvidáciou voči predstaviteľom vlády SR a poslancom NR SR.

SIS v hodnotenom období naďalej získavala a vyhodnocovala informácie súvisiace s organizovaním PEX hudobných koncertov v SR, resp. v zahraničí s účasťou slovenských PEX kapiel.

Ľavicovo-extrémistická scéna

Činnosť stúpencov ľavicovo-extrémistických (LEX) subjektov v SR bola zameraná predovšetkým na kritiku a zosmiešňovanie predstaviteľov slovenskej PEX scény, čo súviselo najmä s politickými aktivitami PEX subjektov. Jednou z najviditeľnejších aktivít LEX scény bola snaha o narušovanie verejných predvolebných stretnutí kandidujúcich predstaviteľov PEX subjektov vo voľbách do NR SR.

Hlavní predstavitelia LEX scény v SR sa intenzívne prezentovali témou ochrany životného prostredia, resp. klímy, ako aj podporou rodovej rovnosti a nastoľovaním problematiky legislatívneho zakotvenia reprodukčných práv.

Pseudoreligiózne zoskupenia

Predmetom spravodajskej pozornosti SIS boli aktivity škodlivých sektárskych zoskupení a pseudoreligióznych náboženských spoločenstiev. SIS sa pritom zameriavala najmä na ich snahy o rozširovanie členskej základne, získavanie finančného profitu a na prenikanie do vzdelávacieho procesu na školách.

SIS informovala externých príjemcov o pokračujúcich snahách jedného zo sektárskych zoskupení o prienik do výchovno-vzdelávacieho procesu detí a mládeže prostredníctvom personálne prepojených občianskych združení a o aktivitách smerujúcich k ovplyvňovaniu verejnej mienky. Taktiež príjemcom poskytla spravodajské poznatky o pokračujúcom úsilí predmetného zoskupenia získať pre niektoré svoje aktivity záštitu štátnych orgánov, resp. štátom zriadených organizácií.

Aktivity ďalšieho pseudoreligiózneho náboženského spoločenstva boli monitorované najmä v súvislosti s prebiehajúcimi registračnými procesmi. Náboženské aktivity predmetného spoločenstva boli v roku 2020 výrazne obmedzené v dôsledku protiepidemických opatrení. Časť z nich bola realizovaná online formou, boli však zaznamenané aj prípady nedodržiavania bezpečnostných a hygienických opatrení zo strany predstaviteľov predmetného spoločenstva, o čom SIS informovala externých príjemcov zo zákona. Pokračovali lobistické aktivity spoločenstva súvisiace so snahou o ovplyvnenie registrácie, a to aj prostredníctvom kontaktov na vplyvné osoby z prostredia slovenskej politickej scény. Primárnymi cieľovými skupinami, na ktoré sa zameriavali jeho predstavitelia v kontexte rozširovania členskej základne spoločenstva, boli aj osoby bez vierovyznania a najmä mládež. V predmetnej súvislosti spoločenstvo v hodnotenom období pokračovalo v aktivitách týkajúcich sa rómskej komunity.

Ochrana kyberpriestoru

V roku 2020 SIS v oblasti kybernetickej bezpečnosti plnila povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde v rámci pôsobnosti orgánov verejnej moci vystupuje ako ústredný orgán štátnej správy. Plnila úlohu jednotky CSIRT a prevádzkovala jeden zo štyroch CSIRT útvarov pôsobiacich v rámci SR, čím podporuje zvýšenie ochrany strategických oblastí štátnej správy. V predmetnej súvislosti sa naďalej aktívne a intenzívne podieľala na realizácii programu „Národný projekt: Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe“.

SIS v hodnotenom období upozornila príjemcov na možné zraniteľnosti niektorých webových sídiel slovenských inštitúcií. Ďalším problémom, na ktorý SIS upozornila, bol hroziaci únik databáz obsahujúcich údaje o užívateľoch (prístupové meno, e-mailová adresa, meno, priezvisko a pod.) vrátane aktívnych a neaktívnych prístupových hesiel do viacerých štátom spravovaných centrálnych registrov.

Medzinárodná spolupráca partnerských spravodajských služieb bola zameraná najmä na problematiku sietí 5G ako jednu z oblastí potenciálneho rizika pre stabilitu, integritu a funkčnosť, podmienenú zabezpečovacími prvkami siete a komplexu komponentov vytvárajúcich nosnú komunikačnú sieť daného štátu. V rámci medzinárodnej spolupráce boli získané poznatky týkajúce sa zneužívania serverov umiestnených na území SR na nelegálne aktivity v kybernetickom priestore.

SIS v roku 2020 participovala na cvičení NATO CYBER COALITION v oblasti medzinárodnej kybernetickej obrany.

Ochrana utajovaných skutočností a previerková činnosť pre externých žiadateľov

V roku 2020 sa SIS podieľala na procese výkonu bezpečnostných previerok vykonávaných Národným bezpečnostným úradom (NBÚ), Vojenským spravodajstvom (VS) a Policajným zborom (PZ). Informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb a podnikateľov boli príslušným žiadateľom poskytované v rozsahu ustanovenom zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

SIS poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Úradu súkromných bezpečnostných služieb PPZ a krajských riaditeľstiev PZ participovala na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 14 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov a ďalej poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Dopravného úradu (divízia civilného letectva) na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 34a ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

SIS taktiež poskytovala vyjadrenia Ministerstvu hospodárstva SR podľa § 5 ods. 2 a 4 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so žiadosťami obchodných spoločností o vydanie povolenia na obchodovanie a sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu.

V rámci spolupráce s Migračným úradom MV SR a Úradom hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ celkovo vykonala SIS v roku 2020 administratívne previerky 21 849 fyzických osôb – cudzích štátnych príslušníkov z tretích krajín.

Z toho, na základe žiadostí Migračného úradu MV SR podľa § 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vykonala služba administratívne previerky 336 fyzických osôb, pričom v štyroch prípadoch nesúhlasila s udelením azylu, resp. s predĺžením doplnkovej ochrany.

Na základe žiadostí Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ podľa § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uskutočnila SIS administratívne previerky 21 513 fyzických osôb, pričom v 35 prípadoch nesúhlasila s udelením pobytu.

Služba vykonávala previerkovú činnosť aj v rámci spolupráce s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR kde zaujala stanovisko k 103 preverovaným fyzickým osobám, Bezpečnostným riaditeľstvom Európskej komisie (European Commission Security Directorate, ECSD) v Bruseli kde zaujala stanovisko k 40 preverovaným subjektom a Bezpečnostným úradom NATO (NOS NATO) kde zaujala stanovisko k 268 preverovaným subjektom.

2.4 Zahraničnopolitická oblasť

Ukrajina

V súvislosti s Ukrajinou SIS priebežne sledovala a vyhodnocovala dianie na jej vnútropolitickej scéne, bezpečnostnú situáciu v zóne ozbrojeného konfliktu na juhovýchode krajiny či rusko-ukrajinské vzťahy.

Vzhľadom na celosvetovú pandémiu ochorenia COVID-19 sa služba v roku 2020 osobitne zamerala na vývoj epidemiologickej situácie na Ukrajine a upozornila na hrozbu zavlečenia koronavírusu SARS-CoV-2 z Ukrajiny na územie SR v súvislosti s intenzívnym cezhraničným pohybom.

Ruská federácia a Spoločenstvo nezávislých štátov

SIS monitorovala vnútropolitickú situáciu v Ruskej federácii (RF) a jej zahraničnú politiku s osobitným zreteľom na postsovietsky priestor a na jej aktivity voči štátom euroatlantických zoskupení vrátane SR.

Rok 2020 bol v RF obdobím dôležitých vnútropolitických zmien. V rámci rekonštrukcie vlády RF došlo k posilneniu postavenia technokratov. Zmeny sa týkali aj postu premiéra, keď nepopulárneho D. Medvedeva nahradil technokrat M. Mišustin. SIS analyzovala ústavné zmeny, ktoré pre prezidenta Vladimira Putina vytvorili možnosť zotrvať vo funkcii prezidenta aj po roku 2024.

Hlavnou prioritou režimu prezidenta V. Putina naďalej zostáva zabezpečenie stability štátu v podmienkach zhoršujúcej sa sociálnej a ekonomickej situácie obyvateľstva. Nárast nespokojnosti obyvateľstva (aj v súvislosti s dôsledkami pandémie ochorenia COVID-19) sa v hodnotenom období výraznejšie prejavil vo viacerých regiónoch. Keďže vládnuci režim nie je schopný osloviť kriticky naladenú časť obyvateľstva, pristúpil k stratégii reštrikcií a zastrašovania politických oponentov, ktorou sa mu zatiaľ darí paralyzovať politicky roztrieštenú opozíciu. Došlo k snahám o obmedzenie pôsobenia zahraničných sociálnych sietí a boli rozšírené zákonné možnosti označiť nepohodlné osoby alebo organizácie za tzv. zahraničných agentov.

Narastala úloha vojenských kruhov pri formovaní ruskej zahraničnej politiky a Rusko sa viac angažovalo pri ovplyvňovaní situácie v postsovietskom priestore (Bielorusko, Moldavsko, Ukrajina, konflikt v Náhornom Karabachu) i v ostatných častiach sveta, vrátane rozširovania ruského vplyvu v Afrike.

SIS monitorovala aj situáciu v Bielorusku pred a po augustových prezidentských voľbách. V krajine dochádzalo k represiám voči opozičným kandidátom pred voľbami, volebným manipuláciám a tvrdým zákrokom bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov. Možnosti A. Lukašenka lavírovať medzi Ruskom a Západom boli v dôsledku udalostí v roku 2020 obmedzené a rusko-bieloruská spolupráca sa zintenzívnila, najmä vo vojenskej oblasti.

SIS pozorne sledovala vojenský konflikt v Náhornom Karabachu, v ktorom Azerbajdžan s podporou Turecka dosiahol takmer všetky svoje ciele. Aby predišla úplnej strate Náhorného Karabachu, arménska strana musela akceptovať Ruskom dohodnuté prímerie. Rusko, ktoré sa nezapojilo do bojov, si vďaka rozmiestneniu svojich mierotvorcov v regióne posilnilo svoje postavenie v Zakaukazsku. Závislosť Arménska od Ruska sa prehĺbila.

Západný Balkán

SIS sa v roku 2020 sústredila na monitorovanie priebehu pandémie ochorenia COVID-19 v regióne a jej dôsledkov na politickú, bezpečnostnú a sociálno-ekonomickú situáciu v jednotlivých krajinách západného Balkánu. V regióne naďalej pretrvávali problémy spôsobené zlými medzietnickými vzťahmi a politickou nestabilitou, ďalej prehlbované rozsiahlou korupciou a bojom o moc. SIS zaznamenala pretrvávajúci záujem zo strany RF o situáciu v regióne a rastúci vplyv radikálneho islamu.

V Srbsku v hodnotenom období dochádzalo k ďalšiemu posilňovaniu mocenského postavenia prezidenta A. Vučića a vládnucej Srbskej pokrokovej strany v srbskej spoločnosti, pričom významnú úlohu v tom zohrávali aj vláde naklonené médiá. Služba monitorovala priebeh dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ktorý naďalej stagnoval. Predmetom záujmu bolo aj zahraničnopolitické smerovanie krajiny, kde sa srbská vláda naďalej snažila o realizáciu viacvektorovej zahraničnej politiky a o vyvažovanie vzťahov medzi RF a štátmi EÚ a NATO.

V Kosove, kde dlhodobo pretrvávajú politické a sociálno-ekonomické problémy, zameriavala SIS svoju pozornosť na turbulentný vnútropolitický vývoj po parlamentných voľbách, ktoré sa konali koncom roka 2019 a vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na dianie v krajine.

V Bosne a Hercegovine bola predmetom pozornosti SIS najmä zhoršená epidemiologická situácia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 a komplikovaná politická situácia. Služba monitorovala snahy o sformovanie vládnych štruktúr v entite Federácia Bosny a Hercegoviny a analyzovala situáciu v súvislosti s komunálnymi voľbami, ktoré sa konali v novembri 2020. V pozornosti bola aj narastajúca miera vplyvu RF a Turecka na vnútropolitickú situáciu. Pokračujúca utečenecká kríza v krajine bola spojená aj s neochotou miestnych politických autorít akceptovať rozmiestnenie utečeneckých centier v rámci celého teritória Bosny a Hercegoviny.

Krízové a konfliktové oblasti

V oblasti zahraničného spravodajstva SIS venovala pozornosť krízovým a konfliktovým oblastiam na Blízkom východe, v severnej Afrike a v Ázii s priamym alebo nepriamym dosahom na bezpečnosť a záujmy EÚ a SR ako jej člena. Regionálne a lokálne konflikty, zlyhávajúce štáty a štáty prechádzajúce postkonfliktným vývojom bez toho, aby v nich prebiehala rekonštrukcia podporená medzinárodnou rozvojovou pomocou, navyše poznačené vonkajším zasahovaním zahraničných štátnych aktérov aj v roku 2020 prehlbovali nestabilitu a vytvárali tak podhubie pre globálne operujúce teroristické organizácie, politický a náboženský extrémizmus a nekontrolovanú masovú migráciu smerom na Západ.

V Sýrii sa vojensko-bezpečnostná situácia postupne stabilizovala. Vládne sily s ruskou a iránskou vojenskou podporou si upevnili kontrolu nad kľúčovými územiami tzv. užitočnej Sýrie (hospodársky významné územia na západe krajiny). Zvyšné časti krajiny sú kontrolované opozičnými silami podporovanými zo zahraničia. Turecko si na severe krajiny v provinciách Aleppo a Raqqa udržiavalo nárazníkové zóny, ktorými rozdeľuje Kurdmi obývané územia, aby zabránilo vzniku kompaktného územného celku s autonomistickými ambíciami. Zároveň tým vytváralo dostatočne veľký operačný priestor pre sýrske ozbrojené opozičné organizácie vrátane islamistických, ktoré by sa v prípade vládnej ofenzívy mohli snažiť presunúť do bezpečného zázemia na tureckom území. SIS monitorovala eskaláciu napätia v severozápadnej provincii Idlib v 1. polroku 2020 v súvislosti so zámerom sýrskej vlády zlikvidovať posledné väčšie centrum ozbrojeného odporu, pretože rozsiahla vládna ofenzíva by nevyhnutne vyvolala masívne presuny populácie, a to najmä smerom do Turecka a následne potenciálne aj ďalej do EÚ. Po ukončení veľkých vojenských operácií sa začala naplno prejavovať kritická ekonomická a sociálna situácia v Sýrii. V boji o obmedzené zdroje sa objavilo množstvo nových aktérov z radov veliteľov prorežimných milícií, čo komplikuje snahu vládneho režimu prezidenta Baššára al-Asada o stabilizáciu jeho pozície.

SIS monitorovala dlhodobo napätú bezpečnostnú situáciu v oblasti Perzského zálivu, ktorá sa ešte viac vyhrotila po likvidácii veliteľa špeciálnych jednotiek Quds Iránskych revolučných gárd (IRGC) Qásima Sulajmáního v irackom Bagdade v januári 2020. Hrozba bezprostrednej eskalácie násilia súvisiaca s týmto atentátom sa síce po opatrnej iránskej reakcii znížila, ale zásadné rozpory vo vzťahoch medzi USA a Iránom pretrvali počas celého roka. USA ďalej posilňovali svoj sankčný režim voči Iránu s cieľom maximalizovať tlak na iránske vedenie, na čo Irán odpovedal využitím asymetrických prostriedkov, najmä útokmi proiránskych milícií na americké a aj iné západné ciele a záujmy v Iraku. Útoky komplikovali ďalšie pôsobenie síl NATO v Iraku vrátane slovenskej výcvikovej jednotky. V kontexte vnútornej stability režimu v Iráne služba nezaznamenala zásadnejší vplyv medzinárodných sankcií vedúci k oslabeniu tých konzervatívnych kruhov, ktoré presadzujú voči Západu konfrontačný zahraničnopolitický kurz. SIS monitorovala aj snahy Iránu o obstarávanie technológií zo štátov EÚ, vrátane vojenských materiálov a aktivity osôb spriaznených s iránskym režimom, súvisiace s jeho snahou umiestniť investície finančných prostriedkov nejasného pôvodu v štátoch EÚ, ako aj neoficiálne obchodovanie s ropou a petrochemickými produktmi, resp. aktivity iránskeho režimu zamerané na obchádzanie platného sankčného režimu.

Vývoj vnútropolitickej situácie v Libanone bol ovplyvnený hroziacim kolapsom ekonomiky a kritickou sociálnou situáciou, ktorá vyvolávala masívne nepokoje. K ich intenzite prispela masívna explózia v bejrútskom prístave v auguste 2020.

SIS monitorovala vývoj situácie v Líbyi s dôrazom na priebeh vojenskej ofenzívy tzv. Líbyjskej národnej armády (LNA) voči hlavnému mestu Tripolis a na mocenské súperenie geopoliticky relevantných aktérov v krajine, najmä Ruska a Turecka. Zahraničnopolitické aktivity RF vo vzťahu k Líbyi charakterizovala pragmatická flexibilita s cieľom maximalizovať geopolitické a ekonomické benefity. Kým v diplomatickej rovine si RF zachovávala obraz nestranného aktéra, vo vojenskej oblasti bola čoraz evidentnejšia podpora poskytovaná LNA, v ktorej dominantnú úlohu zohrávali ruské súkromné vojenské spoločnosti. Zvrat vo vývoji líbyjského konfliktu priniesla však až vojenská podpora Turecka koalícii ozbrojených skupín podporujúcich medzinárodne uznávanú vládu národnej dohody bojujúcej proti LNA, ktorá mala v júni 2020 za následok definitívne zlyhanie ofenzívy LNA na Tripolis. Po uzavretí krehkého prímeria medzi znepriatelenými stranami v októbri 2020 služba monitorovala priebeh politického procesu pod patronátom OSN, ktorého cieľom bolo vytvorenie novej dočasnej vlády s potenciálom doviesť krajinu k celonárodným voľbám v roku 2021. SIS tiež monitorovala pokračujúce úsilie niektorých záujmových skupín v Líbyi o dosadzovanie osôb na diplomatické posty v členských štátoch EÚ, ktoré sa následne môžu podieľať na sprostredkovávaní vstupu do schengenského priestoru pre ďalších líbyjských štátnych príslušníkov, prípadne vykonávať iné, potenciálne rizikové aktivity v prospech týchto záujmových skupín.

Režim prezidenta Abd al-Fattáha as-Sísího v Egypte mal aj naďalej pod kontrolou vnútropolitickú situáciu a tzv. výročné demonštrácie organizované prevažne opozíciou zo zahraničia v septembri 2020 boli potlačené. Dominantné postavenie vládnuceho režimu potvrdili aj výsledky volieb do obidvoch komôr parlamentu v októbri a novembri 2020, ktoré s prevahou vyhrali politické strany a kandidáti podporujúci prezidenta. Pretrvávajúcu hrozbu pre stabilitu režimu však naďalej môžu predstavovať prípadné nepokoje hroziace v dôsledku zhoršujúcej sa sociálnej a ekonomickej situácie v krajine. Monitorovaná bola aj situácia týkajúca sa výstavby etiópskej priehrady GERD, ktorá predstavuje pre Egypt jednu z najväčších externých bezpečnostných hrozieb v kontexte jeho zásobovania vodou. V rokovaniach zúčastnených strán nedošlo k pokroku a Etiópia podnikala kroky smerujúce k úplnému sprevádzkovaniu priehrady, v dôsledku čoho hrozilo použitie sily zo strany Egypta.

Čína bola v pozornosti SIS ako rozvíjajúca sa veľmoc s globálnymi ambíciami vrátane snáh o ovplyvňovanie politického vývoja v Európe a oslabenie euroatlantických bezpečnostných štruktúr. Vývoj situácie v Číne sledovala služba aj s ohľadom na jej pozíciu zdrojovej krajiny nového koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý vyvolal pandémiu ochorenia COVID-19.

Vývoj v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) bol monitorovaný najmä v súvislosti s programom vývoja a výroby zbraní hromadného ničenia a s nejasnosťami týkajúcimi sa pobytu a zdravotného stavu severokórejského lídra Kim Čong-una v apríli 2020.

3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti

V roku 2020 SIS pokračovala v intenzívnej spolupráci s inými štátnymi orgánmi SR primárne zameranej na problematiku bezpečnosti štátu. Prostredníctvom oficiálnych vonkajších služobných stykov prebiehala aktívna spolupráca SIS najmä s Kanceláriou Národnej rady SR, Kanceláriou prezidenta SR, Úradom vlády SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj s ďalšími štátnymi úradmi a inštitúciami SR. SIS sa v rámci medzirezortnej spolupráce aktívne zúčastňovala na činnosti viacerých národných expertných skupín zriadených na riešenie úloh v oblasti boja proti terorizmu, nelegálnej migrácii, extrémizmu, organizovaného zločinu, ako aj bezpečnosti jadrových zariadení.

S Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, Národným bezpečnostným úradom a Ministerstvom dopravy a výstavby SR bola realizovaná spolupráca najmä v problematike zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti. Naďalej bola za účelom dosiahnutia požadovaného stupňa fyzickej a objektovej bezpečnosti jeho jednotlivých objektov realizovaná spolupráca s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. S Ministerstvom vnútra SR bola nosným predmetom spolupráce problematika sprístupnenia požadovaných informácií a údajov pre potreby plnenia úloh SIS, ako aj spolupráca v oblasti sledovania osôb a vecí.

Spravodajská produkcia pre príjemcov zo zákona

V oblastiach Strategického zamerania vypracovala SIS k 31. 12. 2020 pre externých príjemcov 378 spravodajských produktov, z toho 191 (51 %) v bezpečnostnej, 88 (23 %) v ekonomickej a 99 (26 %) v zahraničnopolitickej oblasti. Štatistický prehľad spravodajskej produkcie je uvedený v tabuľkách a diagrame.

V bezpečnostnej oblasti boli odstupované najmä informácie s témami ako sú organizovaný zločin, extrémizmus, terorizmus a nelegálna migrácia.

V rámci ekonomiky dominovala problematika nehospodárneho nakladania s majetkom štátu a samosprávy, zahraničné hospodárske vzťahy a korupcia a klientelizmus.

Zahraničnopolitické produkty SIS boli zamerané na témy spojené s Ruskou federáciou, Ukrajinou a ďalšími post sovietskymi štátmi, krízovými oblasťami a západným Balkánom.

Celkovo SIS v hodnotenom období expedovala príjemcom zo zákona v bezpečnostnej problematike 560 exemplárov (výtlačkov) informácií, 207 exemplárov v ekonomickej oblasti a 500 exemplárov informácií sa týkalo zahraničnopolitických tém.

Najčastejším príjemcom spravodajských produktov SIS v roku 2020 bol prezident PZ, ktorému bolo celkovo odstúpených 197 informácií. Nasledoval minister vnútra so 171 produktami. Obaja uvedení príjemcovia dostávali najmä informácie týkajúce sa bezpečnostnej oblasti.

Predsedovi vlády SR SIS v roku 2020 zaslala 163 spravodajských produktov, prezidentke SR 138 a predsedovi Národnej rady SR 124 informácií. Táto skupina príjemcov - najvyšších ústavných činiteľov - sa v rámci SIS označuje aj ako 3P a množstvo spravodajských produktov je súčasne zasielaných všetkým trom.

Významným príjemcom informácií z SIS boli v roku 2020 aj Vojenské spravodajstvo (99) a minister obrany SR (96).

Komunikácia s verejnosťou

V druhom polroku 2020 začala SIS realizovať novú komunikačnú stratégiu, ktorej cieľom je dosiahnutie väčšej otvorenosti smerom k verejnosti pri plnom rešpektovaní zákonných a racionálnych limitov zverejňovania informácií týkajúcich sa spravodajskej činnosti. Súčasťou predmetnej stratégie bolo aj rozšírenie o ďalšie komunikačné kanály služby. SIS okrem tradičnej webovej stránky aktívne komunikuje s verejnosťou aj prostredníctvom platforiem Facebook a Instagram. Sociálne siete, ktorých informačný význam kontinuálne narastá, predstavujú efektívny nástroj sprostredkovania informácií verejnosti. Cieľom používania nových kanálov komunikácie je priblíženie niektorých činností, aktivít či odporúčaní SIS čo najširšiemu okruhu osôb. Jedným z pozitívnych dôsledkov uplatňovania novej komunikačnej stratégie je aj skutočnosť, že od spustenia aktivít na sociálnych sieťach služba eviduje 100-percentný nárast záujemcov o prijatie do služobného pomeru.

4. Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov

Spoluprácu s partnerskými spravodajskými službami v tomto roku výrazným spôsobom ovplyvnila pandémia ochorenia COVID-19. Reštrikcie týkajúce sa cestovania, ako aj fyzického stretávania zaviedli všetky partnerské služby SIS.

Multilaterálna spolupráca sa v roku 2020 v dôsledku vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 zamerala najmä na udržiavanie bežnej multilaterálnej agendy formou výmeny informácií prostredníctvom komunikačných systémov a na zabezpečovanie účasti expertov a najvyššieho vedenia SIS na odborných multilaterálnych stretnutiach realizovaných formou videokonferencií. Absencia možnosti prezenčnej účasti na expertných a riaditeľských stretnutiach bola kompenzovaná výmenou analytických a spravodajských informácií.

Multilaterálna spolupráca partnerských spravodajských služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti bola v hodnotenom období prioritne zameraná na problematiku bezpečnosti sietí 5G.

Na bilaterálnej úrovni SIS spolupracuje alebo má kontakty s viac ako 100 partnerskými spravodajskými službami z celého sveta, pričom trend posledných rokov je stúpajúci. Vytvorenie komunikačných kanálov či bodov kontaktu aj so spravodajskými službami štátov, ktoré sú SR geograficky vzdialené, má význam najmä v prípadoch neočakávaných kríz alebo ohrození záujmov SR alebo jej občanov v zahraničí. Tematické zameranie bilaterálnej spravodajskej spolupráce je determinované trvalou prioritou ochrany bezpečnostných, politických a ekonomických záujmov SR.

Kľúčovými subjektmi medzinárodnej bilaterálnej spravodajskej spolupráce boli v roku 2020 najmä partneri z členských štátov EÚ a NATO.

Dôležitým pilierom bilaterálnej spolupráce bola výmena analytických informácií. Prebiehala tiež medzinárodná bilaterálna spolupráca vo viacerých operatívnych oblastiach, spoločných cvičeniach a projektoch.

Najvýznamnejším prejavom dlhodobo budovanej dôvery medzi partnerskými službami je participácia SIS na viacerých spoločných spravodajských operáciách.

5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS

5.1 Personálne zabezpečenie SIS

Základné ukazovatele

O prijatie do služobného pomeru k SIS podalo žiadosť niekoľko stoviek občanov. Z prijatých žiadostí bolo do prijímacieho konania zaradených 39 % uchádzačov, ktorí zodpovedali svojím odborným profilom personálnym potrebám služby a zároveň spĺňali zákonné podmienky prijatia. Prijímacie konanie úspešne ukončilo 18 % uchádzačov, čo predstavuje pokles oproti roku 2019 (37 %).

K 31. 12. 2020 dosahoval počet príslušníkov SIS 84,90 % z plánovaného stavu, čo je mierny nárast oproti stavu k 31. 12. 2019 (82,92 %).

Personálne zloženie podľa druhu štátnej služby sa dlhodobo zásadne nemení, podstatná časť príslušníkov vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe (91,50 %), čím je zabezpečená personálna stabilita služby. Nepatrná časť príslušníkov (0,75 %) je zaradená do dočasnej štátnej služby. Ide predovšetkým o kvalifikovaných odborníkov potrebných na plnenie úloh štátnej služby. Zvyšná časť príslušníkov (7,75 %) je zaradená do prípravnej štátnej služby, ktorá je prípravou na výkon stálej štátnej služby.

Personálne zloženie podľa základných demografických znakov zostáva v porovnaní s predošlými rokmi bez podstatných zmien. Vo vekovej štruktúre je stav vekovo mladších príslušníkov vo veku do 40 rokov – 23,54 % nižší ako stav príslušníkov v strednom veku do 50 rokov – 46,32 %. Vysokoškolsky vzdelaných je 71,36 % príslušníkov. Mužov pôsobí v službe 59,52 % a žien 40,48 %.

Novoprijatí príslušníci vrátane tých, ktorí už v podmienkach SIS získali istú prax, boli s cieľom získať špecializované spravodajské vzdelanie a tým splniť zákonom požadovaný kvalifikačný predpoklad spravodajského vzdelania, ako aj vzhľadom na aktuálne potreby služby postupne zaraďovaní do rôznych foriem špecializovanej spravodajskej prípravy.

V hodnotenom období prebiehala aj ďalšia odborná príprava a vzdelávanie príslušníkov s cieľom získania špeciálnej odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov, potrebnej pre výkon štátnej služby.

5.2 Čerpanie rozpočtu SIS a stav materiálno-technického zabezpečenia

Čerpanie rozpočtu

Na zabezpečenie činnosti SIS v roku 2020 bol zákonom NR SR č. 468/2019 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2020 schválený celkový limit výdavkov v sume 63 405 323 eur (z toho 4 000 000 eur kapitálové výdavky) a záväzný ukazovateľ príjmov v sume 130 000 eur.

V priebehu roka 2020 Ministerstvo financií SR vykonalo deväť rozpočtových opatrení, ktorými bol upravený limit výdavkov SIS na rok 2020, a to:

- povolené prekročenie limitu výdavkov o celkovú sumu 3 506 884,11 eur na programe 06T Informačná činnosť, podprogram 06T04 Projekty EU, prvok 06T0401 Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti,
- povolené prekročenie limitu bežných a kapitálových výdavkov na zabezpečenie výkonu spravodajskej činnosti SIS, na modernizáciu informačných a komunikačných technológií, na podporu a prípravu technológie pri prechode na 5G sieť, na posilnenie spolupráce so zahraničnými spravodajskými službami, na odhaľovanie environmentálnej kriminality, na detekciu technologických a hybridných hrozieb, na monitoring webového priestoru a na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti SIS,
- povolené prekročenie limitu bežných výdavkov o sumu 116 352 eur na uvoľnenie prostriedkov z dôvodu kompenzácie výdavkov SIS negatívne ovplyvnených pandémiou súvisiacou s ochorením COVID-19.

Správca rozpočtovej kapitoly upravil v priebehu roka 2020 limit príjmov a výdavkov o sumu 13 399,58 eur podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o finančné prostriedky z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia.

Materiálno-technické zabezpečenie

Rozpočtové prostriedky v kategórii kapitálových výdavkov boli použité predovšetkým na budovanie a modernizáciu informačno-komunikačného systému v objektoch SIS, prostriedky šifrovej ochrany informácií, modernizáciu telekomunikačnej technológie, modernizáciu elektronických zabezpečovacích systémov, spravodajskú a monitorovaciu techniku, na čiastočnú obnovu opotrebovaných technických zariadení v správe SIS, na obnovu a doplnenie fyzicky a morálne zastaraného vozového parku a servisných zariadení potrebných na efektívne plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. V rámci investičnej výstavby boli finančné prostriedky použité na projektovú dokumentáciu súvisiacu so zabezpečením rekonštrukcie objektov SIS a na stavebnú činnosť v objektoch z dôvodu zabezpečenia energetických úspor s cieľom zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, hospodárnosti a efektívnosti prevádzky objektov SIS a zlepšenia pracovných podmienok príslušníkov SIS.

V kategórii bežných výdavkov boli rozpočtové prostriedky použité na finančné zabezpečenie spravodajskej činnosti, na úhradu obligatórnych a zmluvných platieb, v nevyhnutnom rozsahu na opravu, údržbu a čiastočnú obmenu morálne a technicky zastaraných technických zariadení a objektov SIS. Ostatné výdavky boli realizované len v súvislosti so základným zabezpečením riadneho chodu SIS a odstraňovaním havarijných stavov a prevádzkových porúch v objektoch SIS.

SIS je partnerom projektu „Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe“, realizovaného v rámci operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Jeho cieľom je vybudovanie novej jednotky CSIRT – SIS a vytvorenie špecializovaných pracovísk pre komplexné riešenie problematiky kybernetickej ochrany a bezpečnosti, ako aj komplexné riešenie riadenia incidentov v zmysle legislatívne vymedzených kompetencií a zákonných povinností jednotiek CSIRT. Projektové aktivity boli ukončené v závere roka 2020.

SIS v roku 2020 plnila úlohy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu SIS čerpala pri dodržaní účelu ich použitia, zásady maximálnej efektívnosti a hospodárnosti.

5.3 Informačno-technické prostriedky a telekomunikačné tajomstvo

Zákonný rámec použitia informačno-technických prostriedkov

SIS je podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov oprávnená používať pri plnení svojich zákonných úloh informačno-technické prostriedky (ITP). Ich použitím je možné zasahovať do súkromia fyzických osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu, avšak len za podmienok ustanovených zákonom.

Toto zákonné oprávnenie je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom zákonného sudcu. ITP možno na základe písomného súhlasu zákonného sudcu použiť len na nevyhnutný čas, najdlhšie na šesť mesiacov. Lehota začína plynúť dňom udelenia súhlasu zákonného sudcu. Ak je nevyhnutné použiť naraz alebo následne niekoľko druhov ITP, každý z nich možno použiť len v rozsahu výslovne udeleného súhlasu zákonného sudcu. Ak sa má ITP použiť v miestach, ktoré nie sú verejne prístupné, zákonný sudca, ktorý udeľuje písomný súhlas, rozhodne aj o tom, či sa súhlas vzťahuje aj na vstup na tieto miesta.

Použitie ITP v roku 2020

SIS v roku 2020 požiadala o realizovanie ITP v 428 prípadoch, z toho súd neudelil súhlas 4 žiadostiam služby. Z 424 vydaných súhlasov na použitie ITP bolo v termíne ku dňu 7. 4. 2021 z hľadiska dosiahnutia zákonom uznaného účelu a cieľa vyhodnotených 187 prípadov. Zákonom uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý pri všetkých doposiaľ vyhodnotených použitiach ITP. K termínu vypracovania podkladov pre túto správu nebolo ešte možné vyhodnotiť zvyšných 237 realizovaných prípadov, ktoré boli stále aktuálne alebo im plynula 30-dňová lehota na vyhodnotenie po ukončení.

Porovnaním počtu žiadostí SIS o vydanie súhlasu na použitie ITP a rozhodnutí vydaných vecne príslušným súdom za rok 2020 bola kontaktom s Krajským súdom v Bratislave zistená zhoda v údajoch oboch subjektov v počte podaných žiadostí i v počte vydaných rozhodnutí na používanie ITP.

Všetky prípady použitia ITP v roku 2020 boli podložené potrebným súhlasom sudcu a v žiadnom prípade nedošlo k nezákonnému použitiu ITP.

Podmienky používania ITP v podmienkach SIS v plnom rozsahu zodpovedajú podmienkam zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Použité technické riešenia spolu s prísnymi organizačnými a kontrolnými opatreniami zaručujú kontrolu zákonnosti pri používaní ITP a vylučujú možnosť neoprávneného zásahu do systému monitorovania, ako aj ukladania a archivácie dát.

V roku 2020 SIS podala na Krajský súd v Bratislave 152 žiadostí o vydanie rozhodnutia vo veci poskytnutia predmetu telekomunikačného tajomstva, z toho Krajský súd v Bratislave vydal súhlas v 148 prípadoch, v 4 prípadoch žiadosť vrátil.

5.4 Legislatíva a kontrola

Legislatívna činnosť

SIS na úseku legislatívy spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými štátnymi orgánmi.

V roku 2020 SIS posudzovala 46 materiálov uverejnených na medzirezortné pripomienkové konanie; k 15 z nich bolo za službu uplatnených 29 zásadných pripomienok a 30 pripomienok všeobecného charakteru. Cieľom uplatnených pripomienok bolo upozorniť predkladateľa materiálu na existenciu problémov aplikačnej praxe a vytvoriť právny základ pre riadne a efektívne plnenie zákonných úloh SIS. V rámci medzirezortného pripomienkového konania boli uplatnené aj pripomienky zásadného charakteru, ku ktorým sa uskutočnili rozporové konania. Časť uplatnených pripomienok bola do dotknutých materiálov zapracovaná.

Kontrolná činnosť

V roku 2020 bola na úseku administratívnej bezpečnosti vykonaná jedna vnútorná kontrola so zameraním na ukladanie utajovaných písomností stupňa utajenia Prísne tajné a stupňa utajenia Tajné v Úschovni SIS. Zároveň bola vykonaná jedna neplánovaná kontrola úplnosti a odovzdania utajovaných registratúrnych záznamov, utajovaných hmotných nosičov, registratúrnych záznamov, administratívnych pomôcok, evidenčných pomôcok a úradných pečiatok.

Na úseku fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti boli v roku 2020 vykonané dve kontroly, a to kontrola bezpečnostnej dokumentácie fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti chránených priestorov kategórie Dôverné a Vyhradené a kontrola opatrení vonkajšej ochrany objektov SIS. Zároveň boli v hodnotenom období ukončené dve kontroly z roku 2019 zamerané na kontrolu priestorov objektov služby, na ktoré nie je vypracovaná bezpečnostná dokumentácia fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti, a to z hľadiska posúdenia, či sa v týchto priestoroch neukladajú utajované skutočnosti alebo sa v nich neprenášajú utajované skutočnosti prostredníctvom komunikačnej siete a na kontrolu bezpečnostnej dokumentácie fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti chránených priestorov kategórie Dôverné a Vyhradené.

V rámci vnútornej kontrolnej činnosti v roku 2020 prebiehal výkon:

- 14 plánovaných vnútorných kontrol; v rámci kontroly zameranej na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu príslušníkov bolo v hodnotenom období vykonaných 7 samostatných kontrol,
- sedem neplánovaných vnútorných kontrol a
- sedem finančných kontrol na mieste podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nesúlad kontrolovaných skutočností so všeobecne záväznými právnymi predpismi bol zistený vnútornou kontrolou zameranou na dodržiavanie postupov pri vydávaní, používaní a evidovaní platobných kariet v jednom kontrolovanom subjekte a vnútornou kontrolou zameranou na dodržiavanie lehôt pri vyúčtovaní poskytnutých preddavkov a výdavkov na tuzemské služobné cesty v jednom kontrolovanom subjekte.

Ďalšími vnútornými kontrolami nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov SIS a kontroly boli ukončené záznamom o výsledku vnútornej kontroly.

Vykonanými finančnými kontrolami na mieste boli v jednom prípade zistené nedostatky, a to kontrolou zameranou na finančné operácie pri poskytovaní náhrad výdavkov pri tuzemských služobných cestách.

Ďalšími vykonanými finančnými kontrolami na mieste neboli zistené nedostatky. V roku 2020 bolo vykonaných päť plánovaných vnútorných auditov, zameraných na overenie a zhodnotenie:

- systému a stavu skladových zásob v SIS,
- postupu pri vybavovaní žiadostí o vyjadrenie vo vybranej oblasti,
- dodržiavania postupu pri udeľovaní povolenia na vstup podnikateľov a zamestnancov podnikateľov do objektov SIS,
- systému vykonávania školení a preškolení bezpečnostných zamestnancov SIS a spolupráce jednotlivých útvarov,
- preukázateľnosti a správnosti finančných operácií so zameraním na osobitné finančné prostriedky.

Vykonanými vnútornými auditmi neboli zistené nedostatky a všetky vnútorné audity boli ukončené v roku 2020 správou z vnútorného auditu, resp. čiastkovou správou z vnútorného auditu.

6. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra

Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC) v roku 2020 pokračovalo v plnení úloh národného fúzneho centra v oblasti spracovania a vyhodnocovania informácií o bezpečnostných hrozbách. Činnosť centra bola zameraná predovšetkým na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií o terorizme a ďalších závažných bezpečnostných incidentoch a bezpečnostných hrozbách voči SR a jej občanom v súlade so Štatútom NBAC a Koncepciou pre boj SR proti hybridným hrozbám.

V hodnotenom období bola pozornosť centra zameraná na aktuálne bezpečnostné otázky týkajúce sa najmä teroristických a extrémistických hrozieb, hybridných hrozieb, ohrozenia slovenských občanov a zastupiteľských úradov SR v zahraničí, ohrozenia významných prvkov kritickej infraštruktúry, nelegálnej migrácie a možného príchodu rizikových osôb do SR. V rámci analytickej činnosti bol priebežne vyhodnocovaný komplexný vývoj bezpečnostnej situácie v SR, v susedných krajinách a tiež v krajinách EÚ, predovšetkým v kontexte aktuálnosti vyhláseného stupňa teroristického ohrozenia SR. V koordinácii s MZVEZ SR sa centrum zaoberalo aj vybranými otázkami medzinárodnej a európskej bezpečnosti a bezpečnostných politík, ako aj vývojom bezpečnostnej situácie v krízových regiónoch s možným dopadom na Slovensko.

Za účelom včasnej identifikácie možných bezpečnostných incidentov centrum venovalo zvýšenú pozornosť monitorovaniu bezpečnostnej situácie v SR, a to najmä v nadväznosti na teroristické útoky spáchané v roku 2020 v Európe, útoku nožom v škole vo Vrútkach, pokusy o nelegálny nákup streliva a príchod rizikových osôb zo zahraničia na územie SR. Zvýšený monitoring bezpečnostnej situácie bol taktiež realizovaný pred a počas konania medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC a počas presunov vojenskej techniky spojeneckých armád cez územie SR. Zvýšená pozornosť bola tiež venovaná snahám extrémistických skupín o narušenie pokojného uplatňovania ústavne garantovaného práva občanov SR na zhromažďovanie, nebezpečným vyhrážkam a hrozbe útokov adresovaným chráneným osobám a bezpečnostným incidentom voči prvkom kritickej infraštruktúry.

Osobitnú pozornosť centrum venovalo bezpečnostným rizikám súvisiacim so šírením ochorenia COVID-19 vrátane infodémie a weaponizácii sociálnej siete Facebook.

Centrum v priebehu roka 2020 vykonávalo aktivity aj na úseku bezpečnostnej prevencie, v rámci ktorých zabezpečovalo najmä na bezpečnostnom preverovaní štátnych občanov vybraných tzv. tretích krajín žiadajúcich o udelenie víz a ich pozývateľov. V priebehu hodnoteného obdobia bolo jednotlivými štátnymi orgánmi prostredníctvom centra preverených celkovo 1 209 osôb. Zníženie množstva preverovaných osôb oproti predchádzajúcim rokom bolo spôsobené reštrikčnými opatreniami prijatými na úrovni exekutívnej moci s cieľom znížiť riziko šírenia vírusu SARS-CoV-2. Okrem zvýšeného monitoringu bola prostredníctvom centra realizovaná bezpečnostno-preventívna činnosť aj pred a počas osláv židovských sviatkov a vianočných a novoročných sviatkov.

Pandémia ochorenia COVID-19 ovplyvnila aj formu medzinárodnej spolupráce NBAC so zahraničnými partnerskými centrami a národnými koordinátormi boja proti terorizmu, ktorá v roku 2020 spočívala v intenzívnom zdieľaní informácií a analytických materiálov. V rámci multilaterálnej spolupráce realizovanej na platforme združujúcej protiteroristické centrá a protiteroristických koordinátorov krajín Európy, Severnej Ameriky, Japonska a Austrálie – CTTA Madrid Group (Cooperation on Terror Threat Analysis Madrid Group – Spolupráca na analýze teroristických hrozieb Skupina Madrid) práve NBAC iniciovalo výmenu informácií o bezpečnostných rizikách súvisiacich so šírením ochorenia COVID-19 v rámci tohto neformálneho združenia.

V oblasti koordinácie boja proti hybridným hrozbám centrum v súčinnosti so SITCEN SR pokračovalo v spolupráci s akademickou obcou a mimovládnym sektorom, v rámci ktorej sa spoločne s ďalšími orgánmi verejnej správy zúčastnili simulácie hybridného ohrozenia organizovaného mimovládnou organizáciou GLOBSEC a Žilinskou univerzitou v Žiline. Spoločne s ostatnými rezortmi a mimovládnou organizáciou GLOBSEC sa zástupca centra podieľal aj na osvetovej činnosti o hybridných hrozbách pre zamestnancov verejnej správy realizovanej formou prednášok v jednotlivých regiónoch Slovenska. Zástupcovia NBAC sa tiež aktívne zapojili do odbornej diskusie k tejto problematike na konferencii uskutočnenej pod záštitou Ministerstva vnútra SR, na expertnom rokovaní realizovanom ako súčasť projektu Audit informačnej bezpečnosti SR a boli tiež súčasťou pracovných skupín pripravujúcich koncepčné materiály v oblasti boja proti dezinformáciám a hybridným hrozbám, a to predovšetkým návrhu Koordinovaného mechanizmu odolnosti SR voči informačným operáciám. Z perspektívy budovania a posilňovania spôsobilostí NBAC ako národného kooperačného centra pre hybridné hrozby je významnou skutočnosťou začlenenie sa SR do Európskeho centra výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám so sídlom v Helsinkách. Od augusta 2020 sa tým NBAC umožnilo participovať prostredníctvom SITCEN SR na jeho aktivitách.

Zástupcovia centra sa v priebehu roka 2020 zúčastňovali aj ďalších rokovaní medzirezortného charakteru, najmä medzirezortnej Expertnej skupiny na koordináciu výmeny a analýzy informácií a spolupráce v oblasti boja proti terorizmu a Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny na aktualizáciu určenia hrozby jadrovým zariadením a pre jadrové zariadenia a jadrové materiály v rámci projektového ohrozenia štátu.

Na úseku odborného vzdelávania NBAC pokračovalo v participácii na predvýjazdovej príprave vybraných zamestnancov MZVEZ SR pred ich vycestovaním do zahraničia a na internom vzdelávaní príslušníkov SIS.

V prvej polovici hodnoteného obdobia došlo k spusteniu nového informačného systému NBAC do prevádzky a tým k zefektívneniu spracúvania jednotlivých informácií. V tomto období pokračoval trend nárastu dokumentov spracúvaných participujúcimi štátnymi orgánmi v informačnom systéme centra, ktoré sa týkali bezpečnostných incidentov a udalostí patriacich do vecnej pôsobnosti centra.

Proces prípravy novej dislokácie NBAC bol aj v roku 2020 naďalej pozastavený do vyčlenenia dostatočného množstva finančných prostriedkov. Vyčlenenie finančných prostriedkov na nové priestory vyhovujúce charakteru a potrebám NBAC nie je vo výlučnej kompetencii SIS a služba už niekoľko rokov prezentuje naliehavosť ich vyčlenenia.

7. Záver

SIS v roku 2020 v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení v zmysle zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov aktívne plnila úlohy zamerané na získavanie, sústreďovanie, vyhodnocovanie informácií, ktoré poskytovala zákonom ustanoveným príjemcom.