Pre vás

Správa o činnosti SIS za rok 2022

Bratislava, december 2023

1. Úvod
2. Plnenie úloh definovaných Strategickým zameraním SIS
   1. Ochrana ústavného zriadenia, suverenity a vnútorného poriadku SR
      1. Kontrašpionážna ochrana
      2. Hybridné hrozby a formy ich pôsobenia
      3. Ochrana kybernetického priestoru
      4. Islamistický terorizmus, propagácia a podpora militantných foriem islamu
      5. Extrémistické aktivity a prejavy radikalizácie
      6. Nelegálna migrácia
      7. Boj proti organizovanému zločinu
   2. Ochrana hospodárskych záujmov SR
      1. Poškodzovanie hospodárskych záujmov štátu a samosprávy
      2. Korupcia a klientelizmus
      3. Colné, daňové a finančné podvody
      4. Poškodzovanie životného prostredia a environmentálna kriminalita
      5. Nelegálny obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia materiálov s dvojakým použitím
      6. Ohrozenie surovinovej a energetickej bezpečnosti SR
   3. Ochrana strategických zahraničných záujmov SR
   1. Faktory ovplyvňujúce politickú stabilitu a bezpečnosť v Európe
   2. Vývoj v regiónoch s potenciálnym vplyvom na bezpečnosť SR
3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti
   1. Spolupráca so štátnymi orgánmi
   1. Previerky personálnej a priemyselnej bezpečnosti a ďalšie previerkové činnosti pre externých žiadateľov
   2. Spravodajská produkcia pre externých príjemcov
4. Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov
   1. Multilaterálna spolupráca
   2. Bilaterálna spolupráca
5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS
   1. Personálne zabezpečenie SIS
      1. Základné ukazovatele
   2. Čerpanie rozpočtu a materiálno-technické zabezpečenie SIS
      1. Čerpanie rozpočtu
      2. Materiálno-technické zabezpečenie
   3. Informačno-technické prostriedky a telekomunikačné tajomstvo
   4. Legislatíva a kontrola
      1. Legislatívna činnosť
      2. Kontrolná činnosť
6. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra
7. Záver

1. Úvod

Predkladaná správa nadväzuje na výročnú správu o plnení úloh Slovenskej informačnej služby (SIS) v roku 2021. Informuje o stave plnenia úloh, vykonaných činnostiach a dosiahnutých výsledkoch pôsobenia SIS v roku 2022. Dokument zároveň obsahuje správu o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) za rok 2022 v súlade s jeho štatútom.

Všetky konštatovania a hodnotenia v časti správy, ktorá sa týka plnenia jednotlivých spravodajských priorít, sú podložené spravodajskými poznatkami, ktoré SIS získala, overila ich vierohodnosť a v roku 2022 ich ako produkty svojej spravodajskej a analytickej činnosti odstúpila zákonným príjemcom.

Predložená správa sa týka výlučne obdobia roku 2022 a neobsahuje informácie získané spravodajskou činnosťou v roku 2023.

Miera konkrétnosti a otvorenosti neutajovanej verzie Správy o činnosti SIS za rok 2022 je determinovaná platným zákonným rámcom ochrany utajovaných skutočností. SIS sa v maximálnej možnej miere snaží informovať verejnosť o svojich aktivitách, obsah správy určený pre širokú verejnosť však nemôže byť rovnako konkrétny, ako je to v prípade utajovanej verzie, ktorú riaditeľ SIS predkladá Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky (OKV NR SR).

SIS je garantom spravodajskej ochrany štátu v bezpečnostnom systéme Slovenskej republiky (SR) a zároveň plní úlohy pri predchádzaní a eliminovaní bezpečnostných rizík a hrozieb v spoločnom priestore Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), pričom pri ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.

SIS plnením svojich úloh v spravodajskej oblasti v hodnotenom období pozitívne prispievala k spravodajskej ochrane ústavného zriadenia a vnútorného poriadku SR, k zaisteniu bezpečnosti štátu a k ochrane a presadzovaniu zahraničnopolitických a ekonomických záujmov SR.

2. Plnenie úloh definovaných Strategickým zameraním SIS

2.1 Ochrana ústavného zriadenia, suverenity a vnútorného poriadku SR

2.1.1 Kontrašpionážna ochrana

V súlade so spravodajskými prioritami strategického zamerania SIS boli v rámci kontrarozviednej ochrany SR získavané, sústreďované a vyhodnocované informácie týkajúce sa aktivít cudzích spravodajských služieb. Prioritne bola spravodajská pozornosť venovaná aktivitám príslušníkov spravodajských služieb Ruskej federácie (RF) a Čínskej ľudovej republiky (ČĽR).

Po začiatku invázie armády RF na Ukrajinu sa SIS v rámci protišpionážnych opatrení zamerala najmä na činnosť ruských spravodajských služieb a aktivity personálu Veľvyslanectva RF v SR, ktoré súviseli s vyhosťovaním členov diplomatických misií RF z členských štátov EÚ. Najvýznamnejším opatrením v roku 2022 z pohľadu kontrarozviednej ochrany SR bolo vyhostenie troch príslušníkov ruských spravodajských služieb, ktorí na území SR pôsobili pod diplomatickým krytím.

SIS v roku 2022 nezaznamenala agresívne špeciálne operácie (napr. likvidačné misie, sabotáže) realizované ruskými spravodajskými službami. Po začatí konfliktu na Ukrajine SIS zaregistrovala pohyb viacerých ruských občanov na území SR podozrivých z vykonávania prieskumných aktivít v prospech RF. Pokračoval záujem ruských spravodajských služieb o získavanie informácií z prostredia Ozbrojených síl SR, Ministerstva obrany SR a NATO so zameraním na poskytovanie pomoci Ukrajine zo strany SR, EÚ a NATO.

Možno konštatovať, že napriek výraznému počiatočnému efektu opatrení prijatých zo strany SR po ruskej invázii na Ukrajinu sa ruské spravodajské služby pôsobiace na našom území prispôsobili novej situácii a postupne obnovovali svoje špionážne aktivity. SIS preto zintenzívnila informačnú činnosť aj preventívne pôsobenie. Služba informovala vybraných príjemcov zo zákona o záveroch vyplývajúcich zo spoločného projektu spracovaného v rámci európskej spravodajskej komunity o pôsobení ruských spravodajských služieb na území členských štátov EÚ.

Kontraspravodajská pozornosť SIS sa v roku 2022 sústredila aj na aktivity príslušníkov čínskych spravodajských služieb na území SR a na činnosť subjektov, ktoré sú v súlade s čínskou legislatívou povinné s nimi spolupracovať. Čínske spravodajské služby sa v porovnaní s minulosťou viac zameriavali na aktivizáciu členov čínskych záujmových združení v SR. Spravodajská pozornosť bola venovaná aj pôsobeniu tzv. zámorských policajných servisných staníc, ktorých deklarovaným účelom je pomoc občanom ČĽR žijúcim v zahraničí pri realizácii základných policajných a administratívnych úkonov. Čínska strana sa v hodnotenom období naďalej aktívne zaujímala o spoluprácu v akademickom sektore, najmä v oblasti prírodných a technických vied. ČĽR sa dlhodobo usiluje napĺňať svoje zámery v rámci medzinárodných projektov Jedno pásmo, jedna cesta (OBOR) a vo formáte 14 + 1 (14 štátov strednej a východnej Európy + Čína). Služba sa v tejto súvislosti zamerala na možné bezpečnostné dôsledky spojené s predmetnou iniciatívou.

V rámci prevencie špionážnych aktivít služba v novembri 2022 obnovila realizáciu projektu Bezpečnostné povedomie, ktorý bol dočasne pozastavený pre pandémiu ochorenia COVID-19. V hodnotenom období sa prednášky uskutočnili pre zamestnancov Úradu vlády SR a Kancelárie prezidenta SR.

SIS v oblasti kontrašpionážnej ochrany aktívne spolupracovala s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) a s Prezídiom Policajného zboru (PPZ), a to formou školení v rámci predvýjazdových príprav vysielaných diplomatov, pracovníkov ministerstva a policajných pridelencov, ktorým boli poskytnuté špecializované brífingy tematicky zamerané na spravodajskú ochranu a bezpečnosť diplomatických misií SR v zahraničí. Primárnym cieľom týchto školení bolo poukázať na potenciálne bezpečnostné riziká plynúce z aktivít cudzích spravodajských služieb namierených proti zastupiteľským úradom SR v zahraničí, resp. proti členom diplomatických misií, ktoré môžu viesť k úniku utajovaných skutočností, resp. citlivých informácií. Počas roka 2022 služba poskytla školenie jednému policajnému pridelencovi PPZ a 102 pracovníkom a diplomatom MZVEZ SR vysielaných na zastupiteľské úrady SR v zahraničí.

2.1.2 Hybridné hrozby a formy ich pôsobenia

V čase zvýšeného zahraničnopolitického napätia vyvolaného agresiou RF proti Ukrajine SIS zaznamenala intenzívne nasadenie informačno-technických a informačno-psychologických operácií zo strany RF proti členským štátom EÚ a NATO vrátane SR. Informačno-technické operácie RF proti Západu sa zameriavali na zber spravodajských informácií o rozsahu pomoci Ukrajine a o účinnosti nátlakových protiopatrení RF. Informačno-psychologické operácie sa zameriavali na podkopanie odhodlania štátov EÚ a NATO podporovať Ukrajinu, a to najmä vyvolávaním atmosféry strachu a neistoty v súvislosti s dosahmi spomenutej politiky na základné životné istoty občanov a ich bezpečnosť.

V reakcii na agresiu RF prijala SR legislatívne zmeny, na základe ktorých bola prechodne ustanovená právomoc Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) zasiahnuť proti škodlivým aktivitám a škodlivému obsahu v online priestore. V nadväznosti na túto právomoc boli v marci 2022 zablokované štyri webové stránky. V priebehu roka 2022 SIS realizovala niekoľko nadväzujúcich kvantitatívnych prieskumov týkajúcich sa dosahu a efektivity prijatých opatrení.

Prokremeľská propaganda a dezinformácie boli v hodnotenom období v SR aj napriek spomínaným opatreniam široko dostupné. Do slovenského informačného priestoru sa dostávali najmä prostredníctvom domácich aktérov, ktorí preberali oficiálne naratívy RF a prispôsobovali ich slovenskému kontextu. Primárnou snahou oficiálnej ruskej propagandy zameranej na SR bolo udržať sympatie slovenskej verejnosti k RF, jej kultúre a politike. RF sa tiež usilovala pred vlastným domácim a aj zahraničným publikom posilniť naratív, že v SR a iných západných štátoch je stále množstvo predstaviteľov pochádzajúcich z politického aj ekonomického prostredia, ktorí napriek členstvu ich krajín v NATO a EÚ rešpektujú a chápu ruské záujmy.

SIS v rámci pravidelného monitoringu slovenského online priestoru v roku 2022 analyzovala trendy na sociálnych sieťach, ako aj v segmente webových stránok šíriacich problematický obsah. SIS tiež na ad-hoc báze analyzovala reflexiu aktuálnych udalostí v SR na sociálnych sieťach.

Služba v slovenskom online priestore zaznamenala zmeny v moduse operandi šírenia dezinformácií a prokremeľských naratívov – niektorí aktéri presunuli časť svojich potenciálne škodlivých aktivít na službu Telegram, kam sa za nimi presunula aj časť konzumentov spomenutých obsahov. Telegram v súčasnosti zohráva úlohu hlavného sprostredkovateľského kanála, ktorým sa do slovenského informačného prostredia dostávajú obsahy a naratívy prokremeľskej propagandy zo zdrojov v RF. Na pokrývanie spomenutej témy sa pritom po začiatku ruskej agresie proti Ukrajine preorientovala významná časť šíriteľov dezinformácií o pandémii ochorenia COVID-19.

V súvislosti s vojenskou agresiou RF proti Ukrajine Veľvyslanectvo RF v SR utlmilo časť svojich propagačných aktivít, zároveň sa však aktivizovalo na sociálnych sieťach, kde intenzívne amplifikovalo oficiálne vyjadrenia predstaviteľov RF.

SIS pravidelne informovala príjemcov o témach týkajúcich sa čínskej technologickej politiky a technologických trendov. V súvislosti s vojenskou agresiou RF proti Ukrajine služba poukázala na ambivalentný postoj ČĽR, a to najmä z dôvodu jej globálnych, predovšetkým ekonomických záujmov.

2.1.3 Ochrana utajovaných skutočností a kybernetického priestoru

V oblasti kybernetickej bezpečnosti SIS informovaním príjemcov zo zákona plnila úlohy vyplývajúce zo zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. SIS sa priebežne podieľala aj na plnení úloh vyplývajúcich z Akčného plánu realizácie Národnej stratégie kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 – 2025.

Po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu SIS zaznamenala výraznú aktivitu proruských kybernetických zločineckých a tzv. hacktivistických zoskupení, ktorých útoky sa spočiatku zameriavali najmä na Ukrajinu. Neskôr proruské hackerské skupiny smerovali útoky aj na krajiny, ktoré z geopolitického hľadiska považovali za nepriateľské vo vzťahu k RF.

Činnosť hackerských skupín z Číny bola zameraná najmä na ekonomickú oblasť a krádeže duševného vlastníctva. V tejto súvislosti SIS v hodnotenom období na území SR nezaznamenala preukázateľný útok zo strany čínskych hackerských skupín napojených na čínske spravodajské služby.

V roku 2022 bola v spravodajskej pozornosti SIS aj činnosť kybernetických ransomvérových skupín, ktoré sa orientujú na odcudzenie citlivých údajov a následne ich ponúkajú na predaj. Často sú spojené s vydieraním obete s požiadavkou výkupného najčastejšie vo forme kryptomeny. V roku 2022 SIS detegovala 17 ransomvérových útokov s možným vážnym dosahom na chránené záujmy SR.

Služba identifikovala existenciu závažných zraniteľností v kybernetickom priestore SR a predmetné informácie následne odstúpila príslušným orgánom štátnej správy. SIS príslušné subjekty informovala o možných rizikách a zraniteľnostiach webových sídiel viacerých slovenských inštitúcií a štátnych orgánov SR, v dôsledku ktorých existovalo riziko získania citlivých dát, penetrácie webových sídiel, resp. poškodzovania dobrého mena SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Služba príslušné subjekty taktiež upozornila na riziká zverejňovania citlivých informácií, ako aj na riziká spojené s ransomverovými útokmi, resp. s distribúciou škodlivých softvérov v rámci phishingových kampaní.

V kontexte zvýšenej hrozby sabotážnych akcií v kybernetickom priestore súvisiacej s konfliktom na Ukrajine SIS zamerala pozornosť aj na zraniteľnosti vybraných priemyselných zariadení v SR, proti ktorým by mohli byť takéto útoky vedené. O zistených nedostatkoch v oblasti kybernetickej bezpečnosti predmetných zariadení služba informovala príslušných zákonných príjemcov.

2.1.4 slamistický terorizmus, propagácia a podpora militantných foriem islamu

SIS nezaznamenala bezprostredné ohrozenie bezpečnosti SR zo strany islamistických teroristických alebo radikálnych skupín. Služba v roku 2022 nezaznamenala na území SR žiadne aktivity, ktoré by indikovali prípravu alebo zámer uskutočniť teroristický útok z prostredia prívržencov náboženských radikálov v rámci cudzineckej rizikovej komunity žijúcej v SR alebo zo zahraničia. Na území SR nedošlo k pokusu o útok ani k zmarenému alebo úspešne realizovanému teroristickému útoku, ktorý by mal islamistické pozadie.

SIS sa v roku 2022 aktívne spolupodieľala (s Policajným zborom, MZVEZ SR a Úradom špeciálnej prokuratúry) na príprave realizácie asistovaného návratu občianky SR a jej dvoch detí zo Sýrie a na vyhodnocovaní s tým súvisiacich bezpečnostných rizík pre SR. Žena, ktorá je podozrivá z podpory teroristickej organizácie a podpory vojnového bezprávia, vedome vycestovala na územie ovládané teroristickou organizáciou Daesh (tzv. Islamský štát), pričom svoje deti vystavila brutalite a násiliu teroristickej islamistickej ideológie, čím ohrozila ich mravnú výchovu. SIS v tejto oblasti intenzívne spolupracovala s európskymi spravodajskými službami krajín, ktoré v minulosti už repatriovali svoje občianky a ich deti z kurdských táborov.

V roku 2022 SIS identifikovala jednotlivcov, ktorí sa nehlásili k žiadnej islamistickej skupine/organizácii, ale ich správanie, kontakty či sociálne zázemie vykazovali znaky možnej radikalizácie.

Najväčšie bezpečnostné riziko pre európske štáty v kontexte terorizmu predstavovali samoradikalizovaní individuálni aktéri, islamistickí militanti inšpirovaní džihádistickou propagandou, prívrženci medzinárodných teroristických skupín, osobitne organizácie Daesh, alebo s nimi ideologicky spriaznené osoby pôsobiace v Európe a zradikalizovaní navrátilci z konfliktových oblastí. V roku 2022 nebol zaregistrovaný žiaden prípad vycestovania občana SR, resp. osoby prepojenej so SR do zón džihádu.

Napriek negatívnemu vplyvu vojnového konfliktu na Ukrajine na bezpečnostnú situáciu v Európe SIS v súvislosti s predmetným konfliktom v roku 2022 nezaznamenala aktivity, ktoré by smerovali k realizácii teroristických útokov na území členských štátov EÚ.

2.1.5 Extrémistické aktivity a prejavy radikalizácie

Pravicovo-extrémistická scéna

V roku 2022 pravicovoextrémistickú (PEX) scénu na Slovensku charakterizovala jej organizačná rozdrobenosť a nejednotnosť. Prioritným záujmom slovenských PEX subjektov bolo posilnenie ich postavenia na slovenskej politickej scéne, a to najmä prostredníctvom prezentácie tém, ktoré majú potenciál polarizovať spoločnosť a prehlbovať nedôveru občanov k predstaviteľom štátu a jeho inštitúciám. Politické ambície sa PEX subjekty snažili v roku 2022 naplniť v spojených voľbách do orgánov samosprávnych krajov a orgánov samosprávy obcí konaných 29. 10. 2022, v ktorých kandidovalo viacero kandidátov s prepojením na PEX scénu. V predmetných voľbách však PEX subjekty nedosiahli výraznejší úspech.

Začiatkom roka 2022 sa časť slovenskej PEX scény naďalej venovala témam spojeným s pandémiou ochorenia COVID-19, pričom odmietala akceptovať rozhodnutia štátnych autorít zodpovedných za uplatňovanie protipandemických opatrení, čo vyjadrovala aj formou verejných protestov.

Od začiatku invázie RF na Ukrajinu SIS monitorovala aktivity slovenských PEX subjektov, ktoré sa podieľali na šírení proruských naratívov. V tejto súvislosti sa SIS prioritne zameriavala na potenciálny záujem osôb napojených na slovenskú extrémistickú scénu o aktívne zapojenie do ozbrojeného konfliktu na Ukrajine a na možné bezpečnostné riziká po ich návrate do vlasti.

Služba venovala pozornosť aktivitám neoficiálnej polovojenskej organizácie, ktorá od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu verejne prejavovala podporu RF najmä formou komentárov na internete. V októbri 2022 organizácia oznámila ukončenie svojej činnosti. V rámci snahy nadviazať na činnosť a výcvikové aktivity zaniknutých oddielov boli na území SR vytvorené viaceré nové samostatné subjekty s regionálnou pôsobnosťou prezentujúce sa ako domobrany.

V druhom polroku 2022 služba zaznamenala zintenzívnený záujem PEX subjektov o tému nelegálnej migrácie.

SIS sa aktívne podieľala na objasňovaní pozadia útoku z 12. 10. 2022 na Zámockej ul. v Bratislave pred kaviarňou Tepláreň navštevovanou osobami z LGBTIQA+ komunity a na identifikácii jeho páchateľa, ktorým bol prívrženec militantného akceleracionizmu (19-ročný Juraj Krajčík). Akceleracionizmus predstavuje nový ideologický smer na medzinárodnej pravicovej extrémistickej scéne, ktorý prepája nenávistné prejavy v online prostredí s páchaním reálneho násilia.

Ľavicovoextrémistická scéna

Slovenská ľavicovoextrémistická (LEX) scéna ostala aj v roku 2022 roztrieštená, málopočetná a jej aktivity nemali násilný charakter. V hodnotenom období sa v činnosti slovenských LEX prejavovali najmä témy konfliktu na Ukrajine a zhoršujúcej sa socioekonomickej situácie. V dôsledku toho sa čiastočne dostala do úzadia tradičná LEX téma – problematika ochrany životného prostredia, resp. klimatických zmien. V reakcii na teroristický útok v Bratislave z 12. 10. 2022 sa LEX scéna zmobilizovala a zorganizovala viacero akcií na podporu LGBTIQA+ komunity.

2.1.6 Nelegálna migrácia

SIS v roku 2022 zaznamenala trend rastu medzinárodnej nelegálnej migrácie takmer na všetkých hlavných medzinárodných migračných trasách vedúcich do priestoru EÚ. Celkový počet zaznamenaných neoprávnených prekročení vonkajšej hranice EÚ sa medziročne zvýšil o 65 % na približne 330-tisíc a dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2016.

Najsilnejší migračný tlak na EÚ v hodnotenom období pretrvával v oblasti centrálneho Stredomoria na migračnej trase z Líbye do Talianska, ktorá je dlhodobo hlavnou trasou vstupu nelegálnych migrantov z Afriky a Ázie do EÚ.

Pokračoval prudký nárast nelegálnej migrácie z regiónu západného Balkánu. Počet zaznamenaných neoprávnených vstupov do EÚ z tohto regiónu predstavoval takmer polovičný podiel na celkovej nelegálnej migrácii do EÚ. Najexponovanejším úsekom vonkajšej hranice EÚ zostala štátna hranica Maďarska so Srbskom.

Podľa hodnotenia SIS zvýšená intenzita migračných pohybov v regióne západného Balkánu súvisela aj so zintenzívnením nelegálnej migrácie v oblasti východného Stredomoria (z Turecka do Grécka a Bulharska). Tento nárast reflektoval vysokú mieru tranzitnej migrácie cez územie Turecka občanov z nestabilných a krízami postihnutých štátov na Blízkom východe, v Ázii a v Afrike. Odrážal aj zvýšený záujem sýrskych utečencov žijúcich v Turecku o presun do Európy v dôsledku sprísňovania tureckej migračnej politiky, stupňovania protimigračných nálad a zhoršujúcej sa ekonomickej situácie v krajine.

Zosilnenie migračných tokov zo západného Balkánu sa prejavilo bezprecedentným nárastom počtu odhalených prípadov sekundárnej tranzitnej migrácie v strednej Európe vrátane SR. Rozsah migračnej vlny, ktorá zasiahla SR v roku 2022, výrazne presahoval stav zaznamenaný počas migračnej krízy v roku 2015.

SIS sa v tejto súvislosti prioritne sústreďovala na analyzovanie bezpečnostných rizík spojených s vysokým počtom nelegálnych migrantov prichádzajúcich na územie SR z Maďarska, osobitne rizika možnej infiltrácie migračnej vlny osobami s teroristickou minulosťou, prívržencami globálneho džihádu alebo sympatizantami teroristických organizácií.

Intenzívnu spravodajskú pozornosť SIS venovala aktivitám prevádzačských skupín pôsobiacich v slovensko-maďarskom pohraničí a medzinárodným organizátorom nelegálnej migrácie. Služba zákonných príjemcov informovala o konkrétnych tranzitných trasách a o moduse operandi prevozov nelegálnych migrantov z Maďarska na územie SR. V reakcii na bezpečnostné opatrenia zamerané na zamedzenie sekundárnej tranzitnej migrácie a zintenzívnenie policajného hliadkovania v prihraničnej oblasti SR s Maďarskom SIS zaznamenala nárast prípadov tzv. virtuálneho prevádzačstva, pri ktorom nedochádzalo k osobnému kontaktu nelegálnych migrantov s prevádzačmi, ale takmer celý proces bol riadený prostredníctvom šifrovaných mobilných aplikácií.

SIS v roku 2022 monitorovala vývoj nelegálnej migrácie na vonkajšej pozemnej hranici EÚ s Bieloruskom, kde sa prílev nelegálnych migrantov do EÚ postupne stabilizoval. Počet neoprávnených prienikov z Bieloruska v roku 2022 tvoril približne 2 % podiel na celkovej nelegálnej migrácii do EÚ.

K oslabeniu nelegálnej migrácie z Afriky a Ázie na tzv. východnej pevninskej migračnej trase vedúcej do EÚ tranzitom cez územie RF, Bieloruska a Ukrajiny došlo aj v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine. Invázia armády RF na Ukrajinu výrazne znížila atraktivitu predmetnej trasy a obmedzila jej priechodnosť, najmä v úseku rusko-ukrajinskej štátnej hranice.

Jednou z hlavných spravodajských priorít SIS po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine bol vývoj utečeneckej krízy a nelegálnej migrácie smerujúcej z Ukrajiny na územie SR. SIS v tejto súvislosti pravidelne informovala externých domácich a zahraničných príjemcov o aktuálnom stave migrácie z Ukrajiny, bezpečnostných rizikách spojených s hromadným príchodom utečencov na územie SR a aktivitách medzinárodných prevádzačských sietí aj miestnych organizátorov nelegálnej migrácie pôsobiacich v slovensko-ukrajinskom pohraničí. SIS takisto sledovala a vyhodnocovala vplyv diania na Ukrajine na trendy v medzinárodnej nelegálnej migrácii.

Osobitnú spravodajskú pozornosť služba venovala riziku ohrozenia bezpečnosti schengenského priestoru v súvislosti s hrozbou príchodu rizikových osôb z Ukrajiny s väzbami na medzinárodné zločinecké, teroristické a extrémistické organizácie. SIS v tejto súvislosti upozornila externých príjemcov na bezpečnostné riziká vyplývajúce z dočasného uvoľnenia hraničného režimu a podmienok vstupu z Ukrajiny na hraničných priechodoch SR s Ukrajinou, ku ktorému SR pristúpila v súlade s príslušnou európskou legislatívou z humanitárnych dôvodov.

V skupinách utečencov z Ukrajiny prišli na územie SR aj viacerí cudzinci so zákazom vstupu do EÚ a cudzinci registrovaní v príslušných policajných pátracích evidenciách a informačných systémoch spravodajských služieb členských štátov EÚ. V záujme ochrany bezpečnosti SR a schengenského priestoru SIS preverovala osoby prichádzajúce v rámci utečeneckej vlny z Ukrajiny na územie SR v európskych spravodajských databázach a v tejto súvislosti úzko spolupracovala s domácimi i zahraničnými bezpečnostnými partnermi.

V hodnotenom období služba venovala pozornosť rastúcemu trendu sofistikovaných foriem tzv. pseudolegálnej migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín. Zneužitím legálnych spôsobov vstupu na územie SR cudzinci vo väčšine prípadov sledovali cieľ, ktorým bolo získať oprávnenia na voľný pohyb v schengenskom priestore. Medzi najvyužívanejšie formy pseudolegálnej migrácie v roku 2022 patrilo účelové získanie pobytu v SR so zámerom podnikať, zamestnať sa, študovať alebo absolvovať liečebné pobyty v kúpeľných zariadeniach na území SR. SIS opakovane upozornila externých príjemcov na zneužívanie inštitútu pobytu v SR. Služba informovala o podozrivých aktivitách niekoľkých občanov SR, ako aj cudzincov s povoleným pobytom na území SR, ktorí sa za finančnú úplatu podieľali na legalizovaní pobytov cudzincov v SR účelovým zakladaním obchodných spoločností a živností, zabezpečovaním fiktívnych pozvaní a potvrdení pre cudzincov o zamestnaní alebo ubytovaní v SR.

2.1.7 Boj proti organizovanému zločinu

V oblasti boja proti organizovanému zločinu SIS naďalej venovala spravodajskú pozornosť predovšetkým domácim organizovaným zločineckým skupinám zaoberajúcim sa ekonomickou trestnou činnosťou, korupciou, obchodom s drogami a násilnou trestnou činnosťou. Služba v hodnotenom období monitorovala aj aktivity cudzojazyčných skupín organizovaného zločinu, ktoré pôsobia na území SR.

Predmetom záujmu SIS v rámci problematiky ekonomickej trestnej činnosti boli najmä podvody spojené s nadmernými odpočtami dane z pridanej hodnoty (DPH) a s neoprávneným znižovaním základu dane z príjmu, ako aj nelegálna výroba a pašovanie tovarov, ktoré podliehajú spotrebným daniam. Spravodajská pozornosť bola zameraná aj na identifikáciu nelegálnych liniek na výrobu tabakových výrobkov.

V súvislosti s pašovaním tabakových výrobkov, drog a ďalších nelegálnych komodít a s organizovaním nelegálnej migrácie v SR spolupracovali domáce a zahraničné zločinecké skupiny. V tejto oblasti preto prebiehala intenzívna informačná výmena s partnerskými spravodajskými službami.

Pri monitorovaní aktivít medzinárodných zločineckých skupín SIS v hodnotenom období venovala pozornosť najmä balkánskym a ukrajinským zločineckým skupinám. Pokračoval trend, keď niektorí členovia balkánskych zločineckých skupín vrátane osôb, ktoré v nich zastávajú vyššie pozície, žiadali o udelenie pobytu alebo štátneho občianstva v SR. Na území SR si zakladali alebo kupovali podnikateľské subjekty, ktoré im slúžili najmä na legalizáciu ich pobytu. V niektorých prípadoch však boli tieto spoločnosti využívané aj na ďalšie nelegálne aktivity, napr. na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.

SIS získala a odstúpila spravodajské informácie o aktivitách pašeráckych skupín pôsobiacich v západných oblastiach Ukrajiny susediacich so SR, ktorých členovia sa zameriavali na pašovanie tovarov (narkotiká, cigarety, falzifikáty bankoviek, ručné strelné zbrane) a organizovali nelegálnu migráciu do priestoru EÚ. Existuje podozrenie, že na predmetnej nelegálnej činnosti sa podieľali aj niektorí príslušníci ukrajinských bezpečnostných zložiek a niektorí predstavitelia ukrajinskej verejnej správy.

V SR bola zaznamenaná prítomnosť osôb spájaných s ukrajinským organizovaným zločinom, ale väčšina z nich na našom území nezostala alebo svoj pobyt len využila na to, aby sa vyhla mobilizácii na Ukrajine.

Služba príjemcov zo zákona informovala o viacerých závažných nelegálnych aktivitách členov organizovaného zločinu. Išlo napríklad o vytváranie zločineckých zoskupení, výpalníctvo, vykrádanie bankomatov, obchodovanie so zbraňami získavanými krádežami, obchodovanie s falošnými dokladmi a ohrozenie predstaviteľov súdov a prokuratúry. SIS orgánom činným v trestnom konaní odstupovala aj informácie týkajúce sa miest pobytu hľadaných osôb.

V rámci prebiehajúcich, mediálne exponovaných súdnych procesov boli v minulom roku získané spravodajské poznatky o možnom ohrození života bývalého policajného funkcionára, ktorý vystupoval v pozícii spolupracujúceho svedka. SIS príjemcov takisto informovala o skupine súčasných a bývalých príslušníkov jednej z bezpečnostných zložiek SR, ktorí sú podozriví z účasti na ekonomickej trestnej činnosti a na vydieraní podnikateľov.

2.2 Ochrana hospodárskych záujmov SR

2.2.1 Poškodzovanie hospodárskych záujmov štátu a samosprávy

Spravodajská činnosť SIS reflektovala jednu z priorít vlády SR, ktorou je úspešná finalizácia projektu dostavby strategického projektu jadrového zariadenia a jeho spustenie do komerčnej prevádzky, keďže výroba elektrickej energie z jadrových zdrojov má značný význam z hľadiska zaistenia energetickej bezpečnosti Slovenska. Služba sa zamerala na odhaľovanie rizík poškodenia hospodárskych záujmov SR vzhľadom na súčasný stav projektu, zvyšovanie nákladov, technické nedostatky a posun termínov jeho dostavby. Služba získavala poznatky týkajúce sa ohrozenia záujmov SR ako menšinového akcionára.

V roku 2022 SlS zameriavala svoju pozornosť aj na procesy verejného obstarávania v štátnych spoločnostiach, keďže štátne spoločnosti ročne vynakladajú na svoju činnosť značné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, zo zdrojov EÚ, ako aj z vlastných zdrojov. Z tohto dôvodu služba monitorovala nastavenia procesov verejného obstarávania v štátnych spoločnostiach a sledovala, či prebiehajú v súlade s platnou legislatívou a uplatňovaním princípov hospodárneho, efektívneho a účelného použitia verejných zdrojov. Boli získané spravodajské poznatky o možnej manipulácii plánovaného verejného obstarávania na modernizáciu softvérového systému na jednom z ministerstiev. Odstúpené boli aj poznatky týkajúce sa výberu dodávateľa na prevádzku a servis informačných systémov v organizácii podriadenej inému ministerstvu, pričom zmluvy s pôvodným dodávateľom mali byť ukončené začiatkom roka 2022, čím bola ohrozená ďalšia prevádzka dôležitých informačných systémov. Výber nového dodávateľa prebiehal v časovej tiesni, keďže následná prevádzka nebola dostatočne zabezpečená. Následne hrozilo, že budú uzatvorené nové zmluvy nevýhodné pre štát a s vopred dohodnutým spriazneným dodávateľom.

Ďalšia spravodajská činnosť bola zameraná na monitorovanie hospodárnosti nakladania s verejnými financiami samosprávnych celkov v zdravotníctve, pričom boli získané a oprávneným príjemcom odstúpené informácie, podľa ktorých v nemocnici v zriaďovateľskej pôsobnosti jedného z krajov dochádzalo k manipulácii s verejnými obstarávaniami v prospech vopred vybraných uchádzačov a k následnému preplácaniu predražených alebo fiktívnych prác. Táto nemocnica uzatvárala dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorých predmet bol realizovaný len v obmedzenom rozsahu alebo vôbec. Napriek tomu nemocnica za tieto fiktívne práce vyplácala odmenu. Získané a odstúpené boli aj informácie týkajúce sa nemocnice s poliklinikou v zriaďovateľskej pôsobnosti jedného z krajov, ktorá účelovo duplicitne zaplatila stavebnej spoločnosti za vykonané práce a účtovala jej zmluvné penále za oneskorené dokončenie diela. Je pravdepodobné, že zadávanie zákaziek pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti daného vyššieho územného celku bolo manipulované v prospech tejto stavebnej spoločnosti. SIS takisto získala informácie o tom, že pri kontrolách a auditoch v niektorých príspevkových a rozpočtových organizáciách jedného z krajov dochádzalo k úmyselnému skresľovaniu a korekciám v kontrolných zisteniach. Existuje podozrenie, že výsledky z vykonaných kontrol boli v prípade zistenia závažnejších porušení na pokyn hlavného kontrolóra upravované a zistené nedostatky boli zľahčované alebo zatajované.

2.2.2 Korupcia a klientelizmus

SIS priebežne získavala a príslušným príjemcom zo zákona odstupovala informácie týkajúce sa trestných činov korupcie a klientelizmu, páchaním ktorých boli poškodzované najmä hospodárske záujmy SR.

Služba napríklad informovala týkajúcich sa možného korupčného správania popredných predstaviteľov viacerých samospráv, podozrivých z účelového ovplyvňovania procesov prebiehajúcich na im podriadených úradoch a v zariadeniach v ich pôsobnosti s cieľom obohatiť sa alebo zaistiť nenáležité výhody pre spriaznené osoby. SIS odstúpila zákonným príjemcom informáciu o funkcionárovi miestnej samosprávy, ktorý spolu so svojou spriaznenou osobou, rovnako z prostredia miestnej samosprávy, presadzoval investičný zámer súkromnej spoločnosti bez jeho prerokovania na pôde mestského zastupiteľstva. Za presadenie tohto projektu údajne obaja prijali finančnú odmenu. Príjemcov zo zákona služba informovala aj o predstaviteľovi miestnej samosprávy, ktorý spolu so zastupiteľstvom schválil účelový odpredaj časti pozemkov v centre mesta súkromnej spoločnosti, pričom rovnaká spoločnosť získala do dlhodobého prenájmu ďalšie pozemky, ktoré jej boli poskytnuté za podmienok nevýhodných pre miestnu samosprávu. Zainteresovaní predstavitelia samosprávy boli údajne odmenení nadobudnutím nehnuteľností za neprimerane výhodnú cenu do súkromného vlastníctva. V prostredí samospráv boli získané spravodajské poznatky o funkcionárovi jedného z okresných úradov, podozrivom z účelového nekonania za úplatok vo veci priestupkov proti životnému prostrediu.

SIS identifikovala podozrivé finančné operácie starostu obce pohybujúce sa rádovo v desiatkach až stovkách tisíc eur a informovala o nich príslušných príjemcov.

Služba získala poznatky, podľa ktorých vedenie jedného zo štátnych zdravotníckych zariadení plánovalo netransparentný predaj diagnostického laboratória s cieľom získať neoprávnené finančné obohatenie. Podľa ďalších získaných informácií niektorí zdravotnícki pracovníci v období platných protipandemických opatrení vyhotovovali nepravdivú zdravotnú dokumentáciu v súvislosti s očkovaním proti ochoreniu COVID-19 s cieľom získať osobný finančný profit. Služba príjemcov informovala aj fiktívnych zdravotných úkonoch, ktoré boli vykonávané s cieľom získať finančné prostriedky od štátnej zdravotnej poisťovne.

Spravodajskou činnosťou boli získané informácie týkajúce sa podozrení, že dochádza k pokusom o úmyselné skresľovanie a nepravdivé informovanie Európskeho úradu pre boj proti podvodom, ktorý požadoval informácie o podozrivom čerpaní finančných prostriedkov viacerými spoločnosťami.

Služba informovala o korupcii pri prideľovaní poľnohospodárskych dotácií a kontrole ich použitia a o marení súvisiaceho policajného vyšetrovania.

SIS v roku 2022 odstúpila informácie o neziskovej organizácii pôsobiacej na východnom Slovensku, ktorá podávala námietky proti stavebným projektom s cieľom získať finančný príspevok od stavebníkov, resp. investorov pre svoje občianske združenie.

V roku 2022 boli získané informácie o zariadení pre seniorov na východe Slovenska, v ktorom nebol klientom poskytovaný adekvátny rozsah zdravotno-sociálnej starostlivosti. Prostredníctvom predmetného zariadenia jeho prevádzkovateľ zneužíval a odčerpával štátne dotácie vo svoj prospech. SIS odstúpila externým príjemcom aj informácie týkajúce sa riaditeľa centra sociálnych služieb nachádzajúceho sa na západnom Slovensku, ktorý výmenou za poskytnutie neoprávnenej finančnej výhody prednostne, mimo poradia prijímal žiadateľov o umiestnenie v uvedenom zariadení.

SIS získala a zákonným príjemcom odstúpila informáciu o trestnej činnosti príslušníka Policajného zboru, podozrivom, že predstaviteľom organizovanej zločineckej skupiny za úplatok poskytoval informácie o policajných akciách pripravovaných proti nej. Služba príjemcov informovala aj o nelegálnej činnosti príslušníka Kriminálneho úradu finančnej správy, podozrivého zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Za úplatok údajne ponúkal páchateľom zmarenie vyšetrovania ich trestných činov v pôsobnosti orgánov Finančnej správy SR.

2.2.3 Colné, daňové a finančné podvody

SIS dlhodobo venuje spravodajskú pozornosť problematike poškodzovania hospodárskych záujmov SR. Služba v hodnotenom období odstúpila príjemcom informácie o organizátoroch daňových podvodov, ktorí prostredníctvom rozsiahlej siete daňových subjektov poškodzovali štát. Služba príjemcov informovala aj o podozreniach na korupčné aktivity niektorých predstaviteľov Finančnej správy SR a ďalších štátnych inštitúcií, ktoré by mohli ohroziť riadny výkon správy a výberu daní, resp. mariť vyšetrovanie daňovej trestnej činnosti.

SIS získala spravodajské poznatky o činnosti organizovanej zločineckej skupiny, ktorá prostredníctvom siete spriaznených obchodných spoločností okrem legitímnej podnikateľskej činnosti vykonávala aj daňovú trestnú činnosť spočívajúcu vo fakturácii fiktívnych zdaniteľných plnení, čím bola krátená daň z príjmu a DPH. Na tento účel využívala aj schránkové spoločnosti s nastrčenými spoločníkmi a konateľmi.

SIS príjemcom zo zákona odstúpila aj informácie o osobách podnikajúcich prostredníctvom viacerých spriaznených obchodných spoločností. Predmetné spoločnosti boli popri reálnych podnikateľských aktivitách využívané aj na páchanie daňových podvodov, pričom realizovali fiktívne fakturácie, ktorých predmetom bolo predovšetkým poskytovanie reklamných služieb. Na ich základe si následne ďalšie daňové subjekty neoprávnene krátili základ dane z príjmov a DPH a neoprávnene čerpali nadmerné odpočty DPH. Svoju daňovú povinnosť presúvali fiktívnymi obchodnými transakciami na nesolventné spoločnosti, v ktorých pôsobili ako konatelia dosadené osoby, tzv. biele kone.

Služba informovala príjemcov o developerskej spoločnosti realizujúcej výstavbu polyfunkčného komplexu, ktorej majitelia sa snažili vyhnúť plneniu daňových povinností, pričom majetok spoločnosti plánovali previesť na spriaznenú firmu a následne do pôvodnej developerskej spoločnosti dosadiť ako konateľa nastrčenú osobu.

SIS odstúpila príjemcom zo zákona poznatky o obchodnej spoločnosti pôsobiacej v potravinárskom priemysle, ktorá si krátila svoju daňovú povinnosť prostredníctvom fiktívnych obchodných transakcií so spoločnosťami, založenými iba na realizáciu daňových podvodov a vystavovanie fiktívnych faktúr. Tieto spoločnosti boli súčasťou podvodnej siete daňových subjektov, ktoré si neplnili svoje daňové povinnosti, mali vysoké podlžnosti voči finančnej správe a nekomunikovali so správcom dane.

V priebehu roka 2022 SIS zaznamenala a odstúpila príjemcom aj poznatky o pokusoch nelegálne získať finančné vklady od občanov formou nepovoleného podnikania bez súhlasu Národnej banky SR.

Služba príslušných príjemcov zo zákona upozornila aj na prípady možného zneužívania štátnej pomoci poskytovanej na zmiernenie dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19.

V roku 2022 naďalej prebiehala aktívna spolupráca s partnerským spravodajskými službami, zameraná v prípade ekonomickej trestnej činnosti predovšetkým na preverovanie osôb a subjektov podozrivých zo zapojenia do rozsiahlych medzinárodných daňových podvodov a legalizácie ziskov z trestnej činnosti.

2.2.4 Poškodzovanie životného prostredia a environmentálna kriminalita

V rámci monitorovania environmentálnej kriminality bola spravodajská pozornosť venovaná viacerým prípadom, v ktorých dochádzalo k závažnému poškodzovaniu životného prostredia. V tejto súvislosti boli napríklad získané a príjemcom oprávneným zo zákona odstúpené informácie o bývalom štátnom podniku na východe SR, ktorý namiesto riadneho zneškodnenia naložil s prebytočnými nebezpečnými látkami – polychlórovanými bifenylmi (PCB) tak, že ich umiestnil do rôznych priestorov závodu s vysokým rizikom úniku nebezpečných látok do podzemných vôd.

Služba informovala príjemcov o starostovi obce, podozrivom z vyberania úplatkov za ukladanie odpadu na nelegálnej skládke. Monitorovaná bola aj činnosť agropodnikateľa, ktorý prostredníctvom svojich spoločností dlhodobo pácha environmentálnu trestnú činnosť tým, že vypúšťa nebezpečný odpad do potokov a na polia. Trestnú činnosť podnikateľovi pomáhali kryť bývalí vysokopostavení predstavitelia viacerých štátnych inštitúcií.

SIS získala aj informácie o dovoze rôznych nebezpečných odpadov zo zahraničia, ktoré boli uskladňované v objektoch starých poľnohospodárskych družstiev na juhozápadnom Slovensku a následne nelegálne vypúšťané na okolité prírodné plochy a do vodných tokov.

2.2.5 Nelegálny obchod s výrobkami obranného priemyslu a proliferácia materiálov s dvojakým použitím

V oblasti kontrolovaných tovarov došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k výrazným zmenám. Hlavným dôvodom bol ozbrojený konflikt prebiehajúci na území Ukrajiny. V tejto súvislosti sa zvýšila hrozba pašovania vojenských ručných zbraní a vojenského materiálu do schengenského priestoru.

Jedným z bežných javov po uvalení, resp. sprísnení sankcií je snaha embargovaného štátu obísť sankcie a zabezpečiť si požadované tovary, služby a technológie prostredníctvom krycích spoločností alebo iných krajín. Na efektívnu kontrolu nie sú v takom prípade dostačujúce existujúce mechanizmy, ktoré by mali zabraňovať obchodovaniu so sankcionovanými tovarmi, službami a technológiami, ale do popredia sa dostáva najmä získavanie a výmena spravodajských informácií, čo v predmetnej oblasti patrilo medzi hlavné úlohy SIS v roku 2022.

SIS sa v hodnotenom období zameriavala na kontrolu nielen exportu, ale aj dovozu kontrolovaného tovaru na územie SR. Rovnako služba získavala informácie týkajúce sa plnenia záväzkov a pravidiel vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti kontrolovaných tovarov. Napriek zmenenej bezpečnostnej situácii SIS aj v roku 2022 zaznamenala pomerne malý záujem niektorých príslušných štátnych orgánov SR participovať na medzinárodných kontrolných režimoch a využívať všetky informačné portály týkajúce sa zamietnutých exportov a výmeny postupov a poznatkov ku kontrole exportu.

Služba sa v oblasti kontroly exportu a nakladania s citlivými tovarmi prioritne venovala získavaniu informácií týkajúcich sa obchodovania s výrobkami obranného priemyslu (VOP), proliferácie položiek s dvojakým použitím a exportov tovarov, ktoré by mohli byť zneužité pri vývoji a výrobe zbraní hromadného ničenia, a ďalších sankcionovaných tovarov. Všetky získané informácie boli analyzované a relevantné poznatky boli odstúpené príslušným štátnym orgánom SR, resp. partnerským spravodajským službám.

Svoju pozornosť SIS takisto zameriavala na monitorovanie transferov a exportov VOP do zahraničia, ako aj na ďalšie aspekty týkajúce sa podnikateľských aktivít v oblasti VOP. V uvedenej súvislosti boli získané a odstúpené viaceré informácie o prípadoch obchodovania s VOP bez príslušného povolenia. Aj v roku 2022 bolo preverované dodržiavanie antireexportnej doložky, ktorá si na výrobky obranného priemyslu uplatnil dodávateľ. SIS posudzovala možné bezpečnostné riziká v prípade spoločností, ktoré podnikajú v oblasti VOP, resp. mali záujem o povolenie na obchodovanie s VOP. Služba sa v predmetnej oblasti snažila vystupovať aj proaktívne a upozorňovala vybrané spoločnosti na potrebu získať povolenia a licencie v oblasti VOP, pričom najčastejšie nešlo o podnikanie so zbraňami ako takými, ale o podnikanie s nesmrtiacimi tovarmi, ktoré však vzhľadom na svoje vlastnosti takisto spadajú pod VOP.

SIS sa venovala aj tendrom a obchodom s VOP realizovaným slovenskými štátnymi orgánmi, štátnymi spoločnosťami alebo spoločnosťami s majetkovou účasťou štátu.

V roku 2022 SIS zaujala stanovisko k 1 086 žiadostiam o vydanie licencií na zahraničnú obchodnú činnosť s VOP a k 105 žiadostiam v súvislosti s obchodmi s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov. Služba sa vyjadrila aj k 13 žiadostiam o vydanie povolenia na prepravu a vývoz položiek s dvojakým použitím.

V kontexte kontroly exportu položiek s dvojakým použitím, ako aj ďalšími tovarmi, ktorých export by mohol pomáhať rozvoju a rozširovaniu zbraní hromadného ničenia, SIS spolupracovala s príslušnými štátnymi orgánmi SR. V rámci uvedenej problematiky v SR stále absentovalo dostatočné povedomie o téme položiek s dvojakým použitím, ako aj o platných sankčných opatreniach, a to aj u zamestnancov štátnych inštitúcií. Rovnako bola zaznamenaná relatívne nízka miera angažovanosti slovenských štátnych orgánov v uvedenej oblasti, a to najmä z dôvodu ich nedostatočných personálnych kapacít. V roku 2022 bola optimalizovaná nielen legislatívna úprava, ale bol stanovený aj gestor pre oblasť výkonu medzinárodných sankcií, ktorým sa stalo Ministerstvo financií SR.

SIS svoju spravodajskú pozornosť zameriavala na osoby a skupiny realizujúce proliferačné aktivity na území SR s cieľom znemožniť vývoz tovarov a zabrániť finančným transakciám, v prípade zahraničných osôb zasa s cieľom zrušiť ich povolenie na pobyt na území SR.

V oblasti exportov tzv. podlimitných tovarov (tovary, ktoré sú svojimi vlastnosťami tesne pod limitmi kontrolovaných tovarov) a iných rizikových tovarov sa služba snažila identifikovať skutočných príjemcov tovarov s cieľom identifikovať proliferačné siete a prijať ďalšie potrebné opatrenia.

V rámci svojich zákonných oprávnení a personálnych možností služba preverila niekoľko rizikových nákupov chemikálií, ktoré by sa dali využiť aj pri výrobe výbušnín. Uvedená oblasť vzhľadom na pomerne ľahkú dostupnosť vybraných chemikálií naďalej prestavuje hrozbu pre bezpečnosť SR. Rovnako nedostatočne pokrytou oblasťou ostáva kontrola nakladania s rizikovými biologickými látkami.

Ďalšou dôležitou oblasťou v rámci proliferácie je transfer citlivých technológií, pričom reálna kontrola uvedenej oblasti v SR takmer úplne absentuje. V kontexte problematiky neželaného prenosu know-how sú v niektorých prípadoch relevantné viaceré faktory, napríklad aj podpora medzinárodných výskumných projektov, startupov, pôsobenie zahraničných študentov a s tým spojené zabezpečenie finančných zdrojov pre rôzne slovenské subjekty. To sa v niektorých prípadoch dostáva do konfliktu so záujmami štátu v oblasti bezpečnosti. SIS v tejto oblasti v hodnotenom období spolupracovala s viacerými inštitúciami a upozorňovala ich na možné bezpečnostné riziká.

V roku 2022 bol zaznamenaný výrazný pokles rizikových nákupov zbraní kategórie D v dôsledku účinnosti zmeny zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Služba sa v minulosti aktívne zapojila do legislatívneho procesu spojeného s predmetnou novelou.

2.2.6 Ohrozenie surovinovej a energetickej bezpečnosti SR

V súvislosti s dôsledkami ruskej invázie na Ukrajinu v energetickej oblasti služba informovala o potenciálnych scenároch vývoja situácie v EÚ v prípade čiastočného, resp. úplného zastavenia dodávok ruského plynu.

SIS príjemcom odstúpila viaceré informačné produkty týkajúce sa témy pripravenosti krajín v regióne strednej Európy pred zimnou sezónou 2022/2023 v súvislosti s pokračujúcim trendom znižovania dodávok plynu zo strany Gazpromu a iniciatívou EÚ postupne ukončiť nákup energonosičov z RF. Priebežne bola monitorovaná situácia v energetickom sektore na Ukrajine (situácia v Naftohaze, stav zásob plynu a uhlia pred zimou, rozširovanie reverzných kapacít zo SR, ruské útoky na kritickú infraštruktúru atď.).

Zvýšená pozornosť bola venovaná hodnoteniu situácie v okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni.

Analytická pozornosť bola venovaná incidentom z konca septembra 2022, keď došlo k cielenej sabotáži na troch zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a 2.

V súvislosti s energetickou bezpečnosťou SR boli získané a oprávneným príjemcom zo zákona odstúpené viaceré poznatky týkajúce sa zásob jadrového paliva, ako aj riziká ukončenia jeho dodávok z RF a analyzované boli možnosti alternatívnych dodávok.

Externí príjemcovia boli informovaní aj o témach embarga na ruskú ropu a technologickej pripravenosti slovenských rafinérskych kapacít. Spravodajská pozornosť bola v tejto súvislosti venovaná aj možným rizikám nedostatku pohonných látok v SR.

V oblasti energetickej bezpečnosti a ochrany kritickej infraštruktúry štátu SIS v hodnotenom období aktívne spolupracovala s partnerskými spravodajskými službami.

2.3 Ochrana strategických zahraničných záujmov SR

2.3.1 Faktory ovplyvňujúce politickú stabilitu a bezpečnosť v Európe

Rusko-ukrajinský konflikt

V hodnotenom období bol absolútnou prioritou SIS v zahraničnopolitickej oblasti rusko-ukrajinský konflikt, ktorý začal vo februári 2022 inváziou ruských ozbrojených síl na Ukrajinu. Rozpútanie vojny v tesnom susedstve SR sa stalo významným faktorom ovplyvňujúcim bezpečnostné prostredie širokého regiónu strednej a východnej Európy. Služba sa zamerala nielen na prebiehajúce boje a perspektívy vývoja vojnového konfliktu, ale aj na vývoj vnútro- a zahraničnopolitického diania v RF a na Ukrajine na jeho pozadí.

Služba ešte pred začiatkom ruskej agresie upozorňovala na zmeny vo vzťahu medzi RF, Ukrajinou a NATO, na stupňujúce sa napätie na rusko-ukrajinskej hranici a na niektoré kroky ruského prezidenta Vladimira Putina a ich potenciál eskalovať konflikt, pričom nevylúčila ani možnosť vojenskej intervencie. Po začatí invázie SIS priebežne sledovala a vyhodnocovala bezpečnostnú situáciu na Ukrajine a analyzovala záujmy, meniace sa ciele a stratégie bojujúcich strán. Pozornosť zameriavala na ich taktické úspechy, ktoré mohli mať strategický význam v ďalšom smerovaní konfliktu (napr. významné poškodenie energetickej infraštruktúry Ukrajiny či Krymského mosta).

V súvislosti s prebiehajúcimi vojenskými operáciami služba upozornila na možné ohrozenie civilných jadrových zariadení na Ukrajine.

SIS analyzovala a vyhodnocovala potenciál odvetných opatrení RF proti členským štátom NATO a EÚ za poskytovanie pomoci Ukrajine. Zamerala sa pritom aj na možné dôsledky, ktoré by z prípadnej odvety RF vyplývali pre SR. Služba sa zapojila aj do procesu systematizácie uplatňovania a vymáhania medzinárodných sankcií v podmienkach SR.

Zvláštnu pozornosť SIS venovala rusko-ukrajinským rokovaniam o ukončení invázie. Napriek určitým očakávaniam sa rozhovory neskončili úspechom a boli pozastavené.

Ukrajina

Okrem samotného konfliktu SIS monitorovala aj vnútropolitické procesy na Ukrajine. Po začiatku invázie vnútorné rozpory medzi jednotlivými politickými subjektmi na Ukrajine fakticky prestali a dôležité politické rozhodnutia sa začali prijímať výlučne v najbližšom kruhu prezidenta Volodymyra Zelenského. Mimoriadne vojnové podmienky, vyhlásenie vojnového stavu a potreba zjednotiť spoločnosť výrazne obmedzili možnosti opozície zásadnejšie kritizovať ukrajinskú vládnu moc a dali vláde do rúk nástroj použiteľný aj na potláčanie potenciálnej konkurencie z radov oligarchov. V. Zelenskyj napriek ozbrojenému konfliktu pokračoval v úsilí o deoligarchizáciu.

Služba pozorne sledovala vývoj situácie na ukrajinských juhovýchodných územiach okupovaných RF. Poukázala na aktivity RF zamerané na posilnenie kontroly nad týmito územiami a informovala príjemcov o zmenách vo vedení separatistických, tzv. ľudových republík Doneckej (DĽR) a Luhanskej (LĽR).

SIS priebežne monitorovala a vyhodnocovala situáciu v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Región susediaci so SR nebol bezprostredne ohrozený ozbrojeným konfliktom, no v súvislosti s ním služba upozornila na negatívne javy ako nárast pašovania a prípady zneužívania humanitárnej pomoci.

Ruská federácia

V súvislosti s prebiehajúcim rusko-ukrajinským konfliktom na území Ukrajiny SIS venovala zvýšenú pozornosť vnútropolitickým procesom v RF, vyhodnocovaniu sociálno-ekonomických dosahov sankcií na stabilitu vlády RF a snahe RF presadzovať svoje zahraničnopolitické ciele v regióne krajín tzv. blízkeho zahraničia, ako aj mimo neho.

V rámci vnútornej politiky služba vyhodnocovala aktivity V. Putina, ktorý bol hlavným rozhodovacím činiteľom pri prijímaní konkrétnych krokov vedúcich k eskalácii napätia a konfliktu s Ukrajinou a aj pri velení vojenskej operácie na Ukrajine. Služba hodnotila stabilitu pozície V. Putina ako prezidenta RF, nálady ruskej spoločnosti a situáciu v ruskej elite na pozadí rusko-ukrajinského vojnového konfliktu.

Venovala sa aj dynamike vzťahov medzi hlavnými skupinami elity v RF. Najvplyvnejší boli naďalej predstavitelia bezpečnostných štruktúr a ozbrojených síl, no v dôsledku západných sankcií, medzinárodnej izolácie a potreby riešiť ekonomické problémy štátu do určitej miery narástol aj význam technokratov. Tí získali zastúpenie vo voľbách lídrov viacerých federálnych subjektov RF v septembri 2022.

S cieľom zabrániť možnému prepuknutiu masívnych protestov proti konfliktu na Ukrajine sa vláda RF rôznymi opatreniami snažila potláčať a obmedzovať kritiku verejnosti. Pozornosť SIS bola preto venovaná zmenám v právnom poriadku RF, ako aj metódam, ktorými vláda reagovala na akúkoľvek činnosť a kritiku smerujúcu proti nej.

Problematický priebeh invázie ruskej armády na Ukrajinu vyvolal v RF ostrú kritiku smerovanú voči najvyšším predstaviteľom silových rezortov. SIS v tejto súvislosti informovala o legislatívnych opatreniach, ktorými V. Putin zmenil charakter realizovanej vojenskej operácie a na území RF zaviedol špeciálny režim, čím avizoval, že jeho režim predpokladá dlhotrvajúci konflikt.

Nesúhlas s vojenským konfliktom na Ukrajine a nárast represií voči odporcom invázie sa u ruského obyvateľstva prejavil zvýšenou migráciou najmä do niektorých štátov susediacich s RF a štátov Ázie. Odchod ruských občanov do zahraničia sa zintenzívnil po rozhodnutí V. Putina vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu. Služba poukázala na viaceré faktory vojenského aj politického charakteru, ktoré mali vplyv na toto rozhodnutie.

Vnútropolitickú situáciu RF SIS hodnotila ako relatívne stabilnú a mocenskú pozíciu prezidenta V. Putina ako udržateľnú. Ani prehlbujúca sa medzinárodná izolácia vo vzťahu k štátom EÚ a NATO, frustrácia z vysokých finančných nákladov na vedenie vojny a negatívne dosahy západných sankcií na ekonomiku RF v spoločnosti nedokázali vytvoriť dostatočne silný impulz na to, aby sa časť elity vzoprela alebo kritická masa ruskej verejnosti zmobilizovala proti V. Putinovi.

Invázia na Ukrajinu do určitej miery skomplikovala vzťahy RF s tradičnými zahraničnými partnermi, ako sú napr. Čína a India, ktoré sa však následne konflikt snažili pragmaticky využiť na posilnenie vlastných ekonomík vzhľadom na takmer zmrazené obchodné vzťahy RF so západnými krajinami. V dôsledku invázie narástlo napätie v bilaterálnych vzťahoch RF s partnerskými krajinami združenými v Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, a to nielen pre rozpory v téme uznania samostatnosti DĽR a LĽR (s Kazašskou republikou), ale aj pre zanedbávanie konfliktu týkajúceho sa Náhorného Karabachu vzhľadom na vyťažené vojenské kapacity RF (s Arménskou republikou).

Bielorusko

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine a možným zapojením Bieloruska do vojenskej operácie po boku RF sa SIS zamerala najmä na postoj bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka k ruskej invázii na Ukrajinu. Ruské ozbrojené sily využívali územie a vzdušný priestor Bieloruska na viaceré vojenské operácie realizované na ukrajinskom území a v tejto súvislosti SIS analyzovala hrozbu možného priameho zapojenia bieloruskej armády do vojenských akcií na Ukrajine.

SIS sledovala vývoj bilaterálnych vzťahov Bieloruska a RF na pozadí rusko-ukrajinského ozbrojeného konfliktu, ako aj vplyv západných sankcií, v dôsledku ktorých sa prehĺbila ekonomická závislosť Bieloruska od RF. A. Lukašenko pokračoval v pragmatickej politike a hľadal komunikačné kanály na Západ. Zároveň signalizoval pripravenosť urobiť čiastočné politické ústupky domácej opozícii výmenou za určité garancie prežitia bieloruského režimu. Snažil sa tak oslabiť exilovú opozíciu, ktorá je voči nemu najkritickejšia a predstavuje pre neho najvážnejšiu hrozbu.

2.3.2 Vývoj v krízových a konfliktných regiónoch s potenciálnym vplyvom na bezpečnosť SR

SIS naďalej sledovala situáciu na západnom Balkáne, najmä vzhľadom na eurointegračné úsilie štátov regiónu a pretrvávajúce problémy spôsobené predovšetkým zlými medzietnickými vzťahmi a politickou nestabilitou. Tieto problémy boli prehlbované rozsiahlou korupciou a často veľmi vyhroteným bojom o moc v jednotlivých krajinách. Boli zaznamenané pokusy o ovplyvňovanie politicko-bezpečnostnej situácie zo strany RF a Číny. Vo viacerých štátoch západného Balkánu nastal rozmach populistických trendov a systematicky posilňovala tzv. neliberálna demokracia, ktorá v niektorých prípadoch postupne nadobúdala aj znaky autokracie.

Situáciu v autonómnej oblasti Srbska Kosovo SIS monitorovala predovšetkým v kontexte kosovsko-srbských vzťahov, ktoré sa v priebehu roka postupne zhoršovali. To sa premietlo do pretrvávajúcej napätej a krehkej situácie vo väčšinovo srbských oblastiach na severe Kosova. Významné boli aj bezpečnostné dôsledky prijatia kosovského zákona, ktorým sa od majiteľov vozidiel so srbskou evidenčnou značkou vyžadovala jej výmena za kosovskú. Toto rozhodnutie malo za následok protesty a blokády hraničných priechodov zo strany srbského obyvateľstva. V závere roka 2022 došlo na severe Kosova k ozbrojeným incidentom a eskalácii napätia.

V Bosne a Hercegovine (BaH) bola predmetom pozornosti SIS najmä komplikovaná vnútropolitická situácia. Ústrednou témou boli všeobecné voľby, ktoré sa uskutočnili 2. 10. 2022 a potvrdili silné postavenie hlavných strán troch dominantných národov. Naďalej boli prítomné deklarované hrozby týkajúce sa možnosti odtrhnutia entity Republika Srpska od BaH. V kontexte prebiehajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine bola predmetom záujmu SIS aj téma šírenia vplyvu RF v krajine. Dôležitou oblasťou monitorovania bol integračný proces BaH do EÚ, v rámci ktorého sa krajine podarilo získať štatút kandidátskej krajiny (15. 12. 2022).

Na Blízkom východe SIS monitorovala a vyhodnocovala vývoj v Libanone, zasiahnutom politickou a ekonomickou krízou, a jeho vplyv na stabilitu a bezpečnosť v regióne Blízkeho východu, resp. dosahov na bezpečnosť a záujmy európskych štátov. Kríza ohrozovala každodenné fungovanie štátnych orgánov, obmedzená bola aj akcieschopnosť ozbrojených zložiek. Prudký prepad životnej úrovne obyvateľstva viedol k lokálnym nepokojom, ktoré však zásadnejšie nezhoršili celkovú bezpečnostnú situáciu. Mizivé vyhliadky na zlepšenie situácie v krajine sú silným motivačným faktorom pri neregulovanej migrácie obyvateľstva vrátane sýrskych utečencov do štátov EÚ. Oslabenie bezpečnostných síl v krajine má za následok rozmach obchodu s narkotikami, ktorý je do veľkej miery ovplyvnený aj situáciou v Sýrii.

V Sýrii sa vláde prezidenta Baššára al-Asada napriek zmierňovaniu medzinárodnej izolácie nepodarilo zvrátiť pokračujúce zhoršovanie životných podmienok obyvateľstva, ktoré zostávajú významným hnacím faktorom migrácie z krajiny a spolu s hrozbou represií bránia návratu utečencov z okolitých štátov.

V rámci Palestínskej samosprávy bol zaznamenaný nárast aktivít militantných skupín v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu, ktoré v prvej polovici roka 2022 uskutočnili sériu teroristických útokov v Izraeli. Boli identifikované nové tendencie v radikalizácii palestínskej mládeže (vznik nových izolovanejších skupín nezávislých od už etablovaných ozbrojených organizácií) v dôsledku frustrácie z neriešenej patovej politickej situácie v samospráve a pokračujúceho zaberania palestínskeho územia židovskými osídleniami.

SIS sa zamerala na priebeh rokovaní o iránskom jadrovom programe a snahy o obnovenie jadrovej dohody medzi Iránom a medzinárodným spoločenstvom, ktoré po sľubnom vývoji v prvom polroku 2022 uviazli na rozdielnych očakávaniach a požiadavkách rokujúcich strán. Po prepuknutí protivládnych protestov v septembri 2022 SIS monitorovala najmä opatrenia iránskych bezpečnostných zložiek zamerané na cudzincov a zastupiteľské úrady členských štátov EÚ v Iráne. Irán zároveň patril medzi hlavných podporovateľov RF v jej vojenskom ťažení na Ukrajine, ruskej strane poskytoval know-how a podporu pri obchádzaní medzinárodných sankcií.

SIS naďalej monitorovala vývoj situácie v Líbyi, kde evidentný návrat k rozdeleniu krajiny na dve paralelné mocenské centrá na západe a východe krajiny opätovne zabránil úsiliu medzinárodného spoločenstva o mierové riešenie politickej krízy v krajine. Vzhľadom na rozdielne záujmy paralelných vlád a osobnú rivalitu ich kľúčových predstaviteľov zostávala naďalej nepravdepodobná realizácia riadnych volieb spojená s možnou stabilizáciou vnútropolitickej situácie a odklonom od násilia. Dominantný vplyv v krajine si aj naďalej udržiavali ozbrojené skupiny, ktorých spolupráca alebo, naopak, konflikty determinovali existujúce mocenské pomery.

Situácia v africkom regióne Sahel bola poznačená ďalšou expanziou džihádistických teroristických skupín z ich operačného priestoru v pohraničnej oblasti medzi Mali, Burkinou Faso a Nigerom hlbšie do centrálneho a západného Mali a do vnútrozemia Burkina Faso. Zhoršovanie bezpečnostnej situácie v Burkina Faso a neschopnosť tamojšej vlády potlačiť teroristické aktivity viedli k vojenskému prevratu. Nová vojenská junta sa inšpirovala malijským vojenským režimom a začala sa viac orientovať na spoluprácu s RF, najmä s ruskou súkromnou vojenskou spoločnosťou Wagner Group.

SIS monitorovala bezpečnostnú situáciu v Afganistane, ktorá bola v porovnaní s rokom 2021 stabilnejšia. Medzi najvýznamnejších aktérov angažujúcich sa v regióne patrí Čína, ktorej sa darilo získavať určitý vplyv aj v Afganistane. Mala záujem najmä o podiel na ťažbe nerastných surovín a o možné začlenenie Afganistanu do čínskeho projektu One Belt One Road (Jeden pás, jedna cesta). Čína chce posilnením vplyvu v tomto regióne zabrániť rozšíreniu nestability do svojej provincie Sinťiang (zamedziť cezhraničnému pôsobeniu Islamského hnutia Východného Turkestanu medzi moslimským obyvateľstvom provincie). Pôsobenie ozbrojených skupín v niektorých oblastiach Afganistanu bráni snahám Číny a čínske ekonomické projekty zatiaľ zostávajú iba v rovine zámerov.

Na vnútropolitickej scéne v Číne dominovala téma dlhoočakávaného 20. zjazdu Komunistickej strany Číny (KSČ). Zjazd rozhodoval o viacerých významných personálnych zmenách v strane. Medzi prezidentom a premiérom dochádzalo ku konfliktom názorov v otázke ďalšieho postupu v boji proti pandémii ochorenia COVID-19. Zjednotenie pevninskej Číny a Taiwanu predstavovalo jeden z najdôležitejších bodov politickej agendy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Čína preto stupňovala svoje vojenské aktivity v Taiwanskom prielive a vykonávala aj ďalšie aktivity s cieľom odstrašiť taiwanskú vládu od prípadného vyhlásenia nezávislosti. Ruská invázia na Ukrajine ovplyvnila dynamiku vzťahov medzi Taiwanom a pevninskou Čínou, pričom Taiwan vnímal paralely medzi rusko-ukrajinským konfliktom a krízou vo svojich vzťahoch s Čínou. Veľké obavy predstaviteľov Taiwanu spôsobilo rozsiahle vojenské cvičenie čínskej armády, ktoré bolo realizované v hraničnej oblasti Taiwanu a pevninskej Číny.

Zvýšená bezpečnostná hrozba voči občanom SR v turistických destináciách

SIS v roku 2022 v súvislosti so sledovaním bezpečnostných hrozieb voči občanom SR v zahraničí analyzovala a vyhodnocovala bezpečnostnú situáciu vo vybraných krajinách susediacich s krízovými a konfliktnými zónami a v štátoch, na území ktorých operujú teroristické skupiny.

Medzi štáty s vyšším rizikom bezpečnostného incidentu zo strany teroristických skupín patrili štáty Blízkeho východu a severnej Afriky. Na území niektorých štátov operovali alebo boli prítomné teroristické skupiny s dostatočnými kapacitami a s deklarovaným zámerom útočiť na západné ciele. Turizmus v týchto krajinách je jedným z najdôležitejších odvetví ekonomiky a tamojšie vlády venovali ochrane turistickej infraštruktúry zvýšenú pozornosť. Hrozbu útokov sa tieto štáty snažili čo najviac obmedziť nasadením bezpečnostných zložiek, ktoré dohliadali na verejný poriadok a bezpečnosť najmä v kontexte snáh o oživenie cestovného ruchu v období po pandémii ochorenia COVID-19.

Služba vyhodnotila bezpečnosť v turistických rezortoch v ázijských a afrických štátoch Stredomoria ako zaistenú. Ohrozené však boli individuálne cestujúce osoby, ktoré cestovali do odľahlejších a rizikových miest, kde boli vystavené nielen možnému únosu zo strany teroristických a miestnych kriminálnych skupín, ale aj riziku, že sa stanú obeťami útoku, ktorého primárnym cieľom nie sú západné objekty a záujmy (napr. židovské/izraelské ciele v Izraeli a na palestínskych územiach).

Niektoré africké štáty (západoafrické štáty susediace s Mali, Burkina Faso, Nigerom a Nigériou) boli vyhodnotené ako mimoriadne rizikové, v ďalších bolo bezpečnostné riziko nižšie (Tanzánia a ostrov Zanzibar). V Ázii sa nachádzali štáty s lokalizovaným vysokým stupňom bezpečnostného rizika vyplývajúcim najmä z nestabilnej politickej, sociálnej a bezpečnostnej situácii (juhovýchodná Ázia – napríklad Srí Lanka a niektoré regióny Thajska).

Potenciálne atraktívnym cieľom pre teroristické bunky alebo radikalizovaných jednotlivcov bola aj turistická infraštruktúra v samotných členských štátoch EÚ, keďže džihádistická propaganda pripisuje útokom na Západe podstatne vyšší kredit ako teroristickým operáciám v iných oblastiach sveta.

3. Spolupráca so štátnymi orgánmi a plnenie informačnej povinnosti

3.1 Spolupráca so štátnymi orgánmi

Prostredníctvom oficiálnych vonkajších služobných stykov prebiehala aktívna spolupráca SIS najmä s Kanceláriou NR SR, Kanceláriou prezidenta SR, Úradom vlády SR, ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj s ďalšími štátnymi úradmi a inštitúciami SR. SIS v rámci medzirezortnej spolupráce aktívne participovala na činnosti viacerých národných expertných skupín zriadených na riešenie úloh v oblasti boja proti terorizmu, nelegálnej migrácii, extrémizmu, organizovaného zločinu, ako aj bezpečnosti jadrových zariadení.

S Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) a Ministerstvom dopravy a výstavby SR bola realizovaná spolupráca najmä v problematike zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti, ako aj v iných oblastiach patriacich do pôsobnosti uvedených orgánov. SIS naďalej spolupracovala s MZVEZ SR s cieľom dosiahnuť požadovaný stupeň fyzickej a objektovej bezpečnosti jeho jednotlivých objektov. Nosným predmetom spolupráce s Ministerstvom vnútra (MV) SR bola problematika sprístupňovania požadovaných informácií a údajov pre potreby plnenia úloh SIS, ako aj spolupráca v oblasti sledovania osôb a vecí. SIS priebežne spolupracovala s viacerými ďalšími štátnymi orgánmi SR a ich organizačnými zložkami.

3.1.2 Previerky personálnej a priemyselnej bezpečnosti a ďalšie previerkové činnosti pre externých žiadateľov

Previerky personálnej a priemyselnej bezpečnosti

V roku 2022 sa SIS podieľala na procese výkonu bezpečnostných previerok vykonávaných NBÚ, Vojenským spravodajstvom (VS) a Policajným zborom (PZ). Informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovaných osôb a podnikateľov boli príslušným žiadateľom poskytované v rozsahu ustanovenom zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

SIS poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Úradu súkromných bezpečnostných služieb (ÚSBS) PPZ MV SR a krajských riaditeľstiev (KR) PZ participovala na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 14 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov a ďalej poskytovaním vyjadrení na základe žiadostí Dopravného úradu (DÚ; divízia civilného letectva) participovala na procese posudzovania spoľahlivosti osôb preverovaných podľa § 34a ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

SIS taktiež poskytovala vyjadrenia Ministerstvu hospodárstva (MH) SR podľa § 5 ods. 2 a 4 zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so žiadosťami spoločností o vydanie povolenia na obchodovanie a sprostredkovateľskú činnosť s výrobkami obranného priemyslu (VOP).

Previerky žiadateľov o azyl, pobyt a občianstvo

V rámci spolupráce s Migračným úradom MV SR a Úradom hraničnej a cudzineckej polície PPZ SR vykonala SIS v roku 2022 administratívne previerky 34 667 žiadateľov – cudzích štátnych príslušníkov z tretích krajín.

Na základe žiadostí Migračného úradu MV SR v zmysle § 19a ods. 9 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonala administratívne previerky 394 žiadateľov, nesúhlasila s udelením azylu, resp. predĺžením doplnkovej ochrany jednému žiadateľovi.

Na základe žiadostí Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ v zmysle § 125 ods. 6 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov SIS uskutočnila administratívne previerky 34 272 žiadateľov, pričom nesúhlasila s udelením pobytu pre 41 žiadateľov.

SIS pri vybavovaní agendy žiadostí o udelenie štátneho občianstva SR spolupracovala so Sekciou verejnej správy MV SR v zmysle zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov. V roku 2022 SIS zaznamenala výrazný nárast prijatých žiadostí o vyjadrenie k žiadateľom o udelenie štátneho občianstva SR. V roku 2022 SIS prijala 760 žiadostí o vyjadrenie k žiadateľom o udelenie štátneho občianstva SR (v roku 2021 to bolo 485 žiadostí). K štyrom žiadateľom SIS zaslala stanovisko, ktorým neodporučila udeliť im štátne občianstvo SR vzhľadom na existenciu bezpečnostných rizík, resp. skutočností odôvodňujúcich záver, že udelenie štátneho občianstva SR by nebolo vo verejnom záujme.

Plnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti u sudcov a kandidátov na sudcov

V roku 2022 SIS participovala na procese výkonu dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti u sudcov a kandidátov na sudcov týkajúcich sa obchodných, majetkových alebo finančných vzťahoch s osobami z prostredia organizovaného zločinu, vykonávaných Súdnou radou SR. Požadované informácie boli žiadateľovi poskytované v zmysle § 27hb ods. 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2002 Z. z.“).

Previerky pre MZVEZ SR

Na základe platného Vykonávacieho protokolu k zmluve medzi SIS a MZVEZ SR o vzájomnej spolupráci SIS preverovala viaceré druhy subjektov. SIS zasielala stanoviská k osobám, ktoré majú byť prijaté ako miestne sily na slovenských zastupiteľských úradoch a generálnych konzulátoch SR v zahraničí, stanoviská k udeleniu agremánu pre navrhovaných mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov pre SR, zasielala stanoviská k vymenovaniu honorárnych konzulárnych úradníkov na konzulárnych úradoch iných krajín pre SR a na konzulárnych úradoch SR v zahraničí, preverovala zahraničných novinárov žiadajúcich o udelenie alebo predĺženie akreditácie v SR. V roku 2022 SIS zaujala stanovisko k 170 preverovaným osobám.

Previerky pre medzinárodné organizácie

Na základe záväzku vyplývajúceho pre SR z jej členstva v EÚ a NATO preveruje SIS pre Bezpečnostné riaditeľstvo Európskej komisie (European Commission Security Directorate, ECSD) v Bruseli rôzne subjekty a selektory a zasiela stanoviská k akreditáciám členov Stálych misií krajín a školiacich programov. Pre Bezpečnostný úrad NATO (NOS NATO) preveruje kandidátov na určité pozície a zasiela stanoviská k ich vymenovaniu do funkcií. Pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (European External Action Service, EEAS) SIS preveruje diplomatov z tretích krajín. Počas roka 2022 SIS v súvislosti s previerkami pre medzinárodné organizácie zaujala stanovisko celkovo k 189 subjektom.

Previerky pre medzinárodné spravodajské platformy a partnerské spravodajské služby

SIS v hodnotenom období plnila úlohy vyplývajúce z členstva SIS v rámci multilaterálnych platforiem, vybavovala žiadosti partnerských spravodajských služieb a poskytovala im informácie s cieľom eliminovať aktivity ohrozujúce bezpečnosť jednotlivých krajín. Týkalo sa to najmä týchto problematík: extrémizmus, aktivity cudzích spravodajských služieb, boj proti terorizmu a nelegálnej migrácii, proliferácia a organizovaný zločin.

3.1.3 Spravodajská produkcia pre externých príjemcov

Základným dokumentom SIS, ktorým sa určujú ťažiskové oblasti jej pôsobenia ako všeobecnej bezpečnostnej a spravodajskej služby SR, je Strategické zameranie činnosti SIS (ďalej len „Strategické zameranie“). Nové Strategické zameranie činnosti vstúpilo do platnosti v marci 2021. Reflektuje na súčasné bezpečnostné trendy vo svete v nadväznosti na aktuálny geopolitický vývoj. Zároveň reaguje na nové bezpečnostné výzvy, ktoré majú potenciál ohroziť ústavné zriadenie štátu, významne narušiť jeho vnútorný poriadok vrátane ohrozenia na životoch alebo zdraví občanov SR, spôsobiť hospodárske škody veľkého rozsahu alebo vážne ohroziť zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy SR. V dôsledku implementácie nového Strategického zamerania je v rámci spravodajskej produkcie kladený väčší dôraz na témy spojené s bezpečnosťou. To sa prejavilo v štatistických ukazovateľoch informačných produktov odstupovaných príjemcom už v roku 2021 a ešte výraznejšie v roku 2022.

Služba svojou spravodajskou produkciou v roku 2022 aktívne reagovala na inváziu RF na Ukrajinu – bezprecedentnú bezpečnostnú krízu súvisiacu s vojenským konfliktom veľkého rozsahu v bezprostrednom susedstve SR. SIS sa v tomto kontexte zameriava na témy energetickej bezpečnosti, migrácie, hybridných hrozieb, sankčných opatrení, mierových rokovaní a ďalších problematík relevantných z hľadiska bezpečnosti a záujmov SR.

Služba pri viacerých informačných produktoch týkajúcich sa rusko-ukrajinského konfliktu koordinovala svoju činnosť s Vojenským spravodajstvom, keďže mnohé analýzy a predikcie, napr. o možných migračných tlakoch z Ukrajiny, úzko súvisia s vývojom situácie na bojisku.

Okrem spravodajskej produkcie SIS už niekoľko mesiacov pripravuje a na dennej báze elektronicky odosiela trom najvyšším ústavným činiteľom a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR neutajovaný prehľad z odkrytých prameňov týkajúci sa najdôležitejších udalostí na Ukrajine a ich prípadných dosahov na situáciu v EÚ a SR.

V kontexte rusko-ukrajinského konfliktu prebieha intenzívna medzinárodná spravodajská spolupráca, na ktorej SIS veľmi aktívne participuje a v súvislosti s predmetnou témou dostala od zahraničných partnerských služieb viacero pozitívnych spätných väzieb na informácie, ktoré im odstúpila.

V oblastiach strategického zamerania vypracovala SIS v roku 2022 pre externých príjemcov celkovo 519 spravodajských produktov, z toho 322 (62 %) v bezpečnostnej oblasti, 96 (18,5 %) v ekonomickej a 101 (19,5 %) v zahraničnopolitickej oblasti.

SIS v priebehu posledných troch rokov výrazne zvýšila produkciu spravodajských informácií pre zákonných príjemcov. V porovnaní s minulosťou sa tak dialo v kontexte intenzívnejšej komunikácie zo strany služby, ktorá sa zaujímala o ich informačné potreby. SIS zároveň zdôrazňuje význam poskytovania spätných väzieb na jej informácie zo strany príjemcov. S vybranými príjemcami (napr. s MV SR) už má služba uzavreté dohody, ktoré presne stanovujú obsah a formu spätnej väzby.

Keďže väčšina z 519 spravodajských produktov, ktoré SIS vypracovala v roku 2022, bola zasielaná viac ako jednému príjemcovi, služba v predmetnom období celkovo distribuovala 1 526 exemplárov informácií.

Najčastejším príjemcom spravodajských produktov SIS v roku 2022 bol predseda vlády SR, ktorému bolo celkovo odstúpených 206 informácií. Nasledoval predseda NR SR so 177 informáciami a prezidentka SR so 176 spravodajskými produktami. Táto skupina príjemcov – najvyšších ústavných činiteľov – sa v rámci SIS označuje aj ako 3P a množstvo spravodajských produktov je súčasne zasielaných všetkým trom.

Významnými príjemcami informácií od SIS boli v roku 2022 aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (141), prezident PZ (132), minister vnútra SR (126), minister obrany SR (98) a riaditeľ VS (94).

Prehľad početnosti expedovaných exemplárov informácií SIS v rámci spravodajskej produkcie podľa príjemcov zo zákona za obdobie od 1. 1. do 30. 11. 2022 je v nasledujúcej tabuľke (pozn.: informačný produkt SIS má spravidla viacero príjemcov, a teda aj expedovaných exemplárov).

4. Spolupráca SIS so spravodajskými službami iných štátov

4.1 Multilaterálna spolupráca

V roku 2022 sa SIS v rámci multilaterálnej spolupráce naďalej sústredila na výmenu informácií prostredníctvom komunikačných systémov a na zabezpečenie účasti expertov a vedenia SIS na odborných multilaterálnych zasadnutiach, ktoré sa konali formou prezenčnej účasti v obdobnom rozsahu ako pred pandémiou ochorenia COVID-19. Multilaterálne platformy, podobne ako počas predchádzajúceho roka, pokračovali vo výmene analytických hodnotení a operatívnych spravodajských informácií a v organizovaní stretnutí, workshopov a konferencií nielen prezenčnou, ale aj dištančnou formou.

Multilaterálne zoskupenia venovali mimoriadnu pozornosť vojne na Ukrajine a témam nelegálnej migrácie, energetiky a propagandy. Aktívna spolupráca s ďalšími multilaterálnymi zoskupeniami pokračovala v súlade so strategickým zameraním činnosti služby (pravidelné zasadnutia riaditeľov služieb, pracovných skupín, odborné semináre a pod.). Pozornosť bola venovaná témam boja proti terorizmu, extrémizmu, proliferácie položiek dvojakého použitia, nelegálneho obchodu s výrobkami obranného priemyslu, nelegálnej migrácie, organizovaného zločinu a aktivít cudzích spravodajských služieb. Spolupráca bola zameraná aj na monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktových regiónoch či vzťahov spravodajských služieb s inštitúciami EÚ.

4.2 Bilaterálna spolupráca

Spoluprácu s partnerskými spravodajskými službami v roku 2022 výrazne ovplyvnila vojenská agresia RF proti Ukrajine, ako aj ústup pandémie ochorenia COVID-19. Výrazne vzrástla výmena informácií a záujem o rokovania (aj geograficky vzdialenejších partnerských služieb) najmä na tému RF, Ukrajiny a situácie vo východnej Európe. Rovnako sa zintenzívnila výmena informácií na témy týkajúce sa dôsledkov vojnového konfliktu na Ukrajine – migrácie a energetickej bezpečnosti.

Na bilaterálnej úrovni SIS spolupracuje alebo má kontakty s viac ako 100 partnerskými spravodajskými službami z celého sveta, pričom trend posledných rokov je stabilizovaný, resp. mierne stúpajúci. SIS pokračuje v procese vytvárania komunikačných kanálov či bodov kontaktu aj s geograficky vzdialenými službami. Táto aktivita má dôležitý význam najmä v čase neočakávaných kríz alebo ohrození slovenských záujmov a občanov v zahraničí.

Kľúčovými partnerskými spravodajskými službami medzinárodnej bilaterálnej spolupráce z hľadiska kvantity, ako aj kvality boli v roku 2022 služby krajín EÚ a NATO. Tradične intenzívna bola spolupráca so službami susedných krajín – Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Bezprecedentný konflikt na Ukrajine viedol k ďalšiemu kvalitatívnemu aj kvantitatívnemu nárastu intenzity spolupráce s ukrajinskými partnermi, najmä civilnými službami SBU a SZRU.

Pokiaľ ide o tematické zameranie spolupráce, trvalou prioritou je ochrana bezpečnostných, politických a ekonomických záujmov SR a s tým súvisiace monitorovanie vývoja v rizikových a konfliktových regiónoch s jednoznačným dôrazom na vývoj situácie na Ukrajine. Ďalšími prioritnými témami boli aj v roku 2022 aktivity cudzích spravodajských služieb (RF, Čína, Irán), hybridná vojna, asymetrické hrozby, ale tiež energetická bezpečnosť a ochrana hospodárskych záujmov SR. Dôležitými témami boli aj migračná vlna do Európy, boj proti terorizmu a regionálne konflikty na Strednom a Blízkom východe. Aktuálna situácia posilnila význam spravodajskej spolupráce v problematike boja s pravicovým aj ľavicovým extrémizmom a v ochrane pred ohrozeniami v kybernetickom priestore.

Nemenej významnou témou bola problematika proliferácie zbraní hromadného ničenia, nelegálneho obchodovania s konvenčnými zbraňami, výrobkami obranného priemyslu a materiálmi dvojakého použitia.

Dôležitým pilierom medzinárodnej bilaterálnej spolupráce SIS je vzájomná výmena analytických informácií a výstupov na všetky uvedené témy. Okrem nej sa medzinárodná bilaterálna spolupráca realizuje formou analytických a operatívnych rokovaní, spoločných cvičení a projektov.

Najvyšším stupňom úrovne dôvery medzi spravodajskými službami je realizácia spolupráce prostredníctvom spoločných spravodajských operácií.

Významnú formu spolupráce SIS so spravodajskými službami iných štátov predstavuje aj činnosť styčných dôstojníkov (StD) SIS pôsobiacich v zahraničí. StD SIS zabezpečujú priamu komunikáciu a výmenu informácií medzi SIS a domácimi spravodajskými službami v krajine ich vyslania, prípadne aj spravodajskými službami ostatných krajín teritória, pre ktoré majú príslušné poverenie, a zároveň rozvíjajú spoluprácu a vzťahy v rámci spravodajskej komunity, ktorá združuje StD ostatných spravodajských služieb vyslaných do zahraničia.

5. Stav, základné činnosti a kontrola SIS

5.1 Personálne zabezpečenie SIS

Základné ukazovatele

V roku 2022 požiadalo o prijatie do služobného pomeru v SIS niekoľko stoviek občanov. Prijímacie konanie úspešne ukončilo 23,78 % z nich. Možno konštatovať, že úspešnosť uchádzačov o prijatie do služobného pomeru v porovnaní s rokom 2021 mierne vzrástla.

K 31. 12. 2022 dosahoval počet príslušníkov SIS 85,61 % z plánovaného stavu, čo je len nepatrný nárast oproti stavu k 31. 12. 2021 (85,50 %).

Personálne zabezpečenie podľa druhu štátnej služby sa dlhodobo zásadne nemení, podstatnú časť príslušníkov vykonáva štátnu službu v stálej štátnej službe (86,91 %) čím je zabezpečená personálna stabilita služby. Nepatrná časť príslušníkov (0,25 %) je zaradená do dočasnej štátnej služby. Ide predovšetkým o kvalifikovaných odborníkov potrebných na plnenie úloh štátnej služby. Zvyšná časť príslušníkov (12,84 %) je zaradená do prípravnej štátnej služby, ktorá je prípravou na výkon stálej štátnej služby.

Personálne zloženie podľa základných demografických znakov zostáva v porovnaní s predošlými rokmi bez podstatných zmien. Vo vekovej štruktúre je stav mladších príslušníkov vo veku do 40 rokov (37,33 %) nižší ako stav príslušníkov v strednom veku do 50 rokov (45,29 %). Vysokoškolsky vzdelaných je 74,25 %. Mužov pôsobí v službe 58,69 % a žien 41,31 %. V roku 2022 nastal nepatrný nárast podielu žien v služobnom pomere (predtým 41,18 %).

Novoprijatí príslušníci vrátane tých, ktorí už v podmienkach SIS získali určitú prax, boli postupne zaraďovaní do rôznych foriem špecializovanej spravodajskej prípravy, aby získali špecializované spravodajské vzdelanie a tým splnili zákonom požadovaný kvalifikačný predpoklad spravodajského vzdelania, ako aj vzhľadom na aktuálne potreby služby.

V roku 2022 služba realizovala 21 spravodajských vzdelávacích aktivít, na ktorých sa zúčastnilo spolu 118 príslušníkov. Pokračovala príprava príslušníkov v oblasti cudzích jazykov – uskutočnilo sa 13 jazykových kurzov, na ktorých sa zúčastnilo spolu 30 príslušníkov.

V hodnotenom období prebiehala aj ďalšia odborná príprava a vzdelávanie príslušníkov, aby získali špeciálnu odbornú spôsobilosť podľa osobitných predpisov potrebnej pre výkon štátnej služby. Takto bolo pripravených 114 vzdelávacích aktivít, na ktorých sa zúčastnilo 325 príslušníkov. Na vysokých školách študovalo so súhlasom služobného úradu 21 príslušníkov.

5.2 Čerpanie rozpočtu a materiálno-technického zabezpečenie SIS

Čerpanie rozpočtu

Na zabezpečenie činnosti SIS v roku 2022 bol zákonom č. 534/2021 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2022 schválený celkový limit výdavkov v sume 63 968 475 eur a záväzný ukazovateľ príjmov v sume 200 000 eur.

V priebehu roka 2022 Ministerstvo financií SR vykonalo 11 rozpočtových opatrení, ktorými bol upravený limit výdavkov SIS na rok 2022, a to:

- rozpočtové opatrenie č. 1: povolené prekročenie limitu kapitálových výdavkov o sumu 1 749 560,08 eura – uvoľnenie prostriedkov z predchádzajúcich rokov podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“),

- rozpočtové opatrenie č. 2: povolené prekročenie limitu bežných výdavkov kapitoly SIS o sumu 3 843 000 eur vzhľadom na rozšírené zameranie SIS o vysoko odborné činnosti, predovšetkým v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti hybridným hrozbám, s plnením nových úloh v oblasti odhaľovania environmentálnej kriminality, detegovania hybridných a technologických hrozieb, ako aj vzhľadom na zabezpečenie zákonných nárokov príslušníkov,

- rozpočtové opatrenie č. 3: zmena záväzného ukazovateľa kapitálových výdavkov kapitoly SIS o sumu 163 290 eur z dôvodu nedostatočného limitu mzdových výdavkov a poistných odvodov občianskych zamestnancov,

- rozpočtové opatrenie č. 4: povolené prekročenie limitu bežných výdavkov o sumu 801 886,75 eur v nadväznosti na vyhlásenie zástupcov vlády SR súvisiace s poskytnutím jednorazového príspevku v roku 2022 vo forme odmeny vo výške 500 eur,

- rozpočtové opatrenie č. 5: povolené prekročenie limitu bežných výdavkov v sume 3 772 816,17 eura na vyrovnanie nezrovnalostí za projekt Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe,

- rozpočtové opatrenie č. 6: povolené prekročenie limitu bežných výdavkov o sumu 13 000 000 eur na zabezpečenie zákonných úloh SIS, predovšetkým spravodajskej činnosti najmä v súvislosti so zmenenou bezpečnostnou situáciou v Európe, na krytie medzinárodných záväzkov SIS, ako aj v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine a so vznikom pandémie ochorenia COVID-19,

- rozpočtové opatrenie č. 7: viazanie limitu bežných výdavkov v sume 3 772 816,17 eura v prospech kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v súvislosti s rozpočtovým opatrením č. 4 na vyrovnanie nezrovnalostí za projekt Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe,

- rozpočtové opatrenie č. 8: povolené prekročenie limitu kapitálových výdavkov o sumu 57 408 eur na obstaranie licencií Microsoft,

- rozpočtové opatrenie č. 9: povolené prekročenie limitu kapitálových výdavkov o sumu 5 000 000 eur na rekonštrukciu, technické zhodnotenie, prípravu a zabezpečenie výstavby objektov SIS,

- rozpočtové opatrenie č. 10: viazanie limitu kapitálových výdavkov v súlade s § 8 zákona č. 523/2004 Z. z, ktoré kapitola SIS použije v nasledujúcom rozpočtovom roku, v sume 6 268 747,48 eura,

- rozpočtové opatrenie č. 11: viazanie limitu bežných výdavkov v súlade s § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. z dôvodu neplnenia rozpočtovaných príjmov v sume 85 000 eur.

SIS opakovane v priebehu roka 2022 uplatňovala požiadavky na zabezpečenie nevyhnutných potrieb na riadny výkon činnosti služby, ktoré Ministerstvo financií SR čiastočne akceptovalo formou realizácie uvedených rozpočtových opatrení. Aj napriek uvedenému je rozpočet SIS dlhodobo finančne poddimenzovaný a nie je priestor na zabezpečenie všetkých obligatórnych a prevádzkových výdavkov, modernizáciu informačno-komunikačných technológií, spravodajských a monitorovacích technológií, kybernetickú ochranu, plnohodnotný výkon spravodajskej činnosti SIS, ako aj na celoplošnú údržbu objektov SIS v nadväznosti na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov v oblasti BOZP a správy majetku štátu.

Správca rozpočtovej kapitoly upravil v priebehu roka 2022 limit príjmov a výdavkov o sumu 21 225,51 eura podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z., pričom ide o finančné prostriedky z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia.

Materiálno-technické zabezpečenie

V oblasti materiálno-technického zabezpečenia sa v roku 2022 kapitálové výdavky rozpočtovej kapitoly SIS sústredili predovšetkým na investície v oblasti budovania a modernizácie informačno-komunikačného systému v objektoch SIS, prostriedkov šifrovej ochrany informácií, modernizácie telekomunikačnej technológie, modernizácie kamerových systémov, spravodajskej techniky a monitorovacej techniky.

V rámci investičnej výstavby boli finančné prostriedky použité na zvyšovanie parametrov fyzickej, objektovej a požiarnej bezpečnosti stavebných konštrukcií, ako aj na stavebnú činnosť v objektoch, ktorá sa vykonávala v oblasti technických zariadení budov, na rekonštrukcie a stavebné úpravy, ktoré boli nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnej prevádzky objektov, a na prípravné projektové dokumentácie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, hospodárnosti a efektívnosti prevádzky objektov SIS.

V kategórii bežných výdavkov sa rozpočtové prostriedky použili na finančné zabezpečenie spravodajskej činnosti, na úhradu obligatórnych a zmluvných platieb, v nevyhnutnom rozsahu na opravu a čiastočnú obmenu morálne a technicky zastaraného drobného majetku a na údržbu objektov SIS. Ostatné výdavky boli realizované len v súvislosti so základným zabezpečením riadneho chodu služby a odstraňovaním havarijných stavov a prevádzkových porúch v jej objektoch.

SIS v roku 2022 plnila úlohy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu SIS čerpala pri dodržaní účelu ich použitia, zásady maximálnej efektívnosti a hospodárnosti.

5.3 Informačno-technické prostriedky a telekomunikačné tajomstvo

SIS v roku 2022 požiadala o realizovanie informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) v 433 prípadoch, z toho zákonný sudca odmietol 18 žiadostí. Zo 415 vydaných súhlasov na použitie ITP bolo v termíne ku dňu 15. 1. 2023 z hľadiska dosiahnutia zákonom uznaného účelu a cieľa vyhodnotených 151 prípadov. Zákonom uznaný účel a cieľ bol dosiahnutý pri všetkých dosiaľ vyhodnotených 151 použitiach ITP. K termínu predloženia tejto správy nebolo ešte možné vyhodnotiť zvyšných 264 realizovaných prípadov, ktoré sú stále aktuálne alebo im plynie 30-dňová lehota na vyhodnotenie po ukončení.

Porovnaním počtu žiadostí SIS o vydanie súhlasu na použitie ITP a rozhodnutí vydaných vecne príslušným súdom za rok 2022 bola kontaktom s Krajským súdom v Bratislave zistená zhoda v údajoch oboch subjektov v počte podaných žiadostí i v počte vydaných rozhodnutí na používanie ITP.

Všetky prípady použitia ITP v roku 2022 boli podložené potrebným súhlasom sudcu a v žiadnom prípade nedošlo k nezákonnému použitiu ITP.

Poznámky:
* Každá žiadosť o použitie ITP vrátane žiadosti o predĺženie lehoty použitia ITP sa eviduje samostatne.
** SIS nemá oprávnenie použiť ITP bez predchádzajúceho súhlasu sudcu, touto kompetenciou disponuje iba PZ.
*** Zmyslom použitia ITP Slovenskou informačnou službou nie je primárne využitie získaných poznatkov v trestnom konaní, keďže SIS podľa právneho poriadku SR nie je orgánom činným v trestnom konaní. Výsledky použitia ITP odstupuje SIS orgánom činným v trestnom konaní na ďalšie využitie.

Podmienky používania ITP v podmienkach SIS v plnom rozsahu zodpovedajú podmienkam zákona NR SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Použité technické riešenia spolu s prísnymi organizačnými a kontrolnými opatreniami zaručujú kontrolu zákonnosti pri používaní ITP a vylučujú možnosť neoprávneného zásahu do systému monitorovania, ako aj ukladania a archivácie dát.

V roku 2022 SIS podala na Krajský súd v Bratislave 157 žiadostí o udelenie súhlasu zákonného sudcu na poskytnutie údajov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, z toho Krajský súd v Bratislave vydal súhlas v 148 prípadoch, v 9 prípadoch žiadosť odmietol.

5.4 Legislatíva a kontrola

Legislatívna činnosť

SIS na úseku legislatívy spolupracuje s ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s inými štátnymi orgánmi SR.

V roku 2022 služba posudzovala 54 materiálov uverejnených na medzirezortné pripomienkové konanie; k 13 z nich bolo za SIS uplatnených 26 zásadných pripomienok a 15 pripomienok odporúčajúceho alebo všeobecného charakteru. Cieľom uplatnených pripomienok bolo upozorniť predkladateľa materiálu na existenciu problémov aplikačnej praxe a vytvoriť právny základ na riadne a efektívne plnenie zákonných úloh SIS. K niektorým materiálom, ku ktorým boli uplatnené pripomienky zásadného charakteru, sa uskutočnili rozporové konania. Časť uplatnených pripomienok následne predkladateľ zapracoval do príslušných materiálov.

Medzi legislatívnymi materiálmi, ktoré SIS v roku 2022 v rámci medzirezortného pripomienkového konania aktívne posudzovala, boli napr.:
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
- návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom,
- návrh skupiny poslancov NR SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov,
- návrh nariadenia vlády SR, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 419/2014 Z. z. o limitoch výdavkov na obstaranie osobných automobilov štátnymi rozpočtovými organizáciami a štátnymi príspevkovými organizáciami,
- návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady SR v čase mieru v znení neskorších predpisov,
- návrh zákona o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
- návrh zákona o Vojenskom spravodajstve,
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

Kontrolná činnosť

V roku 2022 bolo na úseku administratívnej bezpečnosti vykonaných päť vnútorných kontrol so zameraním:

- na vykonávanie evidenčných zápisov o utajovaných registratúrnych záznamoch v denníku a protokole,
- na kontrolu náležitostí vlastných utajovaných registratúrnych záznamov,
- na rozmnožovanie utajovaných registratúrnych záznamov, označenia kópií utajovaného registratúrneho záznamu a ich zaznamenania v utajovanom spise,
- na vyznačenie fyzického zničenia utajovaných registratúrnych záznamov v príslušných administratívnych a evidenčných pomôckach.

Na úseku výkonu archívnej starostlivosti a správy registratúry SIS boli v roku 2022 vykonané dve vnútorné kontroly zamerané na kontrolu uloženia vybavených a uzatvorených spisov, ktorým neuplynula lehota uloženia, a na kontrolu evidencie spisov.

Zároveň na úseku fyzickej a objektovej bezpečnosti boli v roku 2022 vykonané dve vnútorné kontroly zamerané na kontrolu bezpečnostnej dokumentácie fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti chránených priestorov kategórie Dôverné a Vyhradené.

Okrem uvedených kontrolných aktivít SIS v roku 2022 vykonala:
- 12 plánovaných vnútorných kontrol; v rámci kontroly zameranej na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu príslušníkov bolo v hodnotenom období vykonaných 16 samostatných kontrol (341 jednotlivých dychových skúšok),
- 3 finančné kontroly na mieste, vykonané podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nesúlad kontrolovaných skutočností so všeobecne záväznými právnymi predpismi zistila vnútorná kontrola zameraná na zisťovanie prítomnosti alkoholu v dychu príslušníkov v jednom prípade.

Ďalšie vnútorné kontroly nezistili porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov SIS. Kontroly boli ukončené záznamom o výsledku vnútornej kontroly.

Finančné kontroly vykonané na mieste nezistili žiadne nedostatky.

Útvar vnútorného auditu SIS v roku 2022 vykonal štyri plánované vnútorné audity.

Vnútorné audity boli zamerané na overenie:
- dodržiavania rozpočtových pravidiel so zameraním na použitie verejných financií,
- dodržiavania bezpečnostných opatrení so zameraním na ich manažment a monitorovanie,
- procesu zostavenia záverečného účtu,
- systému určenia navrhovaných osôb oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami SR a využitie v praxi.

Vykonané vnútorné audity nezistili nedostatky a všetky boli ukončené v roku 2022 správou z vnútorného auditu.

6. Správa o činnosti Národného bezpečnostného analytického centra

Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC) v roku 2022 pokračovalo v plnení úloh národného fúzneho centra v oblasti spracovania a vyhodnocovania informácií o bezpečnostných hrozbách.

Činnosť centra v tomto roku bola výrazne ovplyvnená ruskou vojenskou agresiou proti Ukrajine. Analytická činnosť centra bola primárne zameraná predovšetkým na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií o bezpečnostných rizikách súvisiacich s týmto konfliktom. Počas hodnoteného obdobia časť rezortov NBAC z tohto dôvodu vykonávala svoju činnosť v režime 24/7. Osobitná pozornosť bola venovaná informačným operáciám v informačnom priestore súvisiacim s týmto konfliktom. Monitoring otvorených zdrojov preukázal nielen pokračujúce masívne šírenie komunikátov nekriticky preberajúcich prokremeľskú propagandu, ale aj cielené šírenie propagandy a dezinformácií zameraných proti hodnotovému systému SR. S cieľom komplexne vyhodnotiť tento fenomén sa centrum ako spolupracujúci subjekt zapojilo do národného projektu zameraného na zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám.

Ruská vojenská agresia proti Ukrajine, ako aj teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave preverili schopnosť rezortov participujúcich na činnosti NBAC pružne reagovať na vznik závažných bezpečnostných incidentov, ale zároveň poukázali aj na aktuálne limity analytických spôsobilostí centra najmä na úseku priestorového, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia. Optimalizácia týchto podmienok zodpovedajúcich potrebám národného fúzneho centra nie je však vo výlučnej kompetencii SIS a služba už niekoľko rokov prezentuje naliehavosť vyčlenenia dostatočného množstva finančných zdrojov.

Okrem rusko-ukrajinského vojenského konfliktu bola v hodnotenom období pozornosť centra v súlade so Štatútom NBAC a Koncepciou pre boj SR proti hybridným hrozbám zameraná na aktuálne bezpečnostné otázky týkajúce sa najmä teroristických, extrémistických a hybridných hrozieb, nelegálnej migrácie a možného príchodu rizikových osôb do SR. V rámci analytickej činnosti bol vzhľadom na aktuálny stupeň teroristického ohrozenia SR priebežne vyhodnocovaný komplexný vývoj bezpečnostnej situácie v SR, v susedných a v ostatných európskych krajinách, predovšetkým v kontexte možného spáchania teroristických útokov v priestore EÚ. V koordinácii s MZVEZ SR sa centrum zaoberalo aj vybranými otázkami medzinárodnej a európskej bezpečnosti a bezpečnostných politík, ako aj vývojom bezpečnostnej situácie v krízových regiónoch s možným dosahom na SR.

Na včasnú identifikáciu možných bezpečnostných incidentov centrum venovalo zvýšenú pozornosť monitorovaniu bezpečnostnej situácie v SR. S cieľom zefektívniť túto činnosť bol v spolupráci so všetkými rezortmi centrom vypracovaný a priebežne aktualizovaný ročný prehľad vrcholných spoločensko-politických, športových, náboženských, kultúrnych a iných masových podujatí s medzinárodným významom a s predpokladanou účasťou občanov SR. Informácie o týchto očakávaných udalostiach sa stali súčasťou analytického procesu, výsledkom ktorého je okrem iného posudzovanie miery rizika teroristického ohrozenia SR a jej občanov.

Bezpečnostnú situáciu centrum intenzívnejšie monitorovalo aj pred začatím a v priebehu konania viacerých podujatí, ako boli Majstrovstvá Európy v hádzanej mužov, medzinárodná bezpečnostná konferencia Globsec, Európsky olympijský festival mládeže či medzinárodné vojenské cvičenie Saber Strike 2022 a s tým súvisiaci presun vojenského personálu a techniky. V tejto súvislosti bolo mimoriadne časovo náročné preverovanie osôb, ktoré sa mali podieľať na organizovaní týchto podujatí – viac než 1 690 osôb v prípade majstrovstiev, viac než 1 800 jednotlivcov v prípade konferencie Globsec a viac než 2 300 jednotlivcov v prípade olympijského festivalu. Osobitná pozornosť bola takisto venovaná nebezpečným vyhrážkam a hrozbe útokov adresovaným chráneným osobám, ako aj bezpečnostným incidentom proti prvkom národnej aj európskej kritickej infraštruktúry vrátane sabotáží a kybernetických útokov ako súčasti snahy zabrániť v poskytovaní pomoci a podpory Ukrajine brániť svoju teritoriálnu integritu a zvrchovanosť.

V oblasti hybridných hrozieb centrum kládlo dôraz najmä na detegovanie indikátorov hybridnej hrozby v jednotlivých doménach. Zistené indikátory boli následne zdieľané s príslušnými štátnymi orgánmi.

Vzhľadom na pozitívne skúsenosti z predchádzajúcich období centrum aj v roku 2022 pokračovalo v aktivitách na úseku tzv. situational awareness. Informácie, ktorých oneskorené zdieľanie spôsobené ich analytickým spracúvaním by mohlo privodiť ujmu na záujmoch SR, boli príslušným štátnym orgánom odstupované bezodkladne, čím sa vytvorili podmienky na včasné prijatie príslušných opatrení v ich pôsobnosti vrátane ich využitia v strategickej komunikácii.

V hodnotenom období rezorty participujúce na činnosti NBAC vytvorili 481 hlásení a 493 doplňujúcich vyjadrení.

V rámci platformy NBAC jednotlivé rezorty v roku 2022 vzájomne zdieľali 1 797 dokumentov. Išlo predovšetkým o rôzne sumárne analýzy, tematicky zamerané dokumenty a hodnotenia spracované v pôsobnosti rezortov, ako aj partnerských zahraničných analytických centier, ktoré s prihliadnutím na obsahové zameranie sú využiteľné aj v pôsobnosti iného participujúceho rezortu.

Na úseku medzinárodnej spolupráce NBAC v rámci platformy združujúcej protiteroristické centrá a protiteroristických koordinátorov krajín Európy, Severnej Ameriky, Japonska a Austrálie – CTTA Madrid Group (Cooperation on Terror Threat Analysis Madrid Group – Spolupráca na analýze teroristických hrozieb Skupina Madrid) bola v hodnotenom období ťažiskovou multilaterálna forma spolupráce realizovaná zdieľaním informácií a analytických materiálov.

Centrum v hodnotenom období vypracovalo celkovo 14 analytických informácií, ktoré boli distribuované zákonným recipientom, ako aj partnerským zahraničným analytickým centrám a národným koordinátorom boja proti terorizmu. Vnútroštátnym príjemcom analytickej produkcie NBAC bolo distribuovaných spolu 129 výtlačkov, informácie určené pre zahraničných príjemcov boli distribuované prostredníctvom nastavených komunikačných kanálov.

Centrum bolo v priebehu roka 2022 aktívne aj na úseku bezpečnostnej prevencie. Okrem zvýšeného monitoringu bezpečnostnej situácie pred oslavami židovských, vianočných a novoročných sviatkov a počas nich bola bezpečnostno-preventívna činnosť vykonávaná aj formou preverovania rizikovosti osôb. Preverovaním štátnych občanov vybraných, tzv. tretích krajín žiadajúcich o udelenie víz a ich pozývateľov jednotlivé štátne orgány prostredníctvom centra preverili celkovo 4 393 osôb. Oproti predchádzajúcemu roku ide o takmer 224 % nárast. V porovnaní s predpandemickým stavom ide o zhruba 20 % nárast počtu žiadateľov o udelenie víz z vybraných, tzv. tretích krajín. Vo vízovej oblasti boli v hodnotenom období opätovne zaregistrované a preverované opakované prípady páchania sofistikovaných foriem nelegálnej migrácie, keď sa zahraničné subjekty zamerali predovšetkým na zneužívanie víz. V niekoľkých prípadoch boli zistené informácie, ktoré vytvárali prekážky na udelenie víz. Informácie o bezpečnostnej rizikovosti konkrétnych osôb boli priebežne odstupované Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ.

Zástupcovia centra sa v priebehu roka 2022 takisto zúčastňovali na rokovaniach medzirezortného charakteru, najmä na rokovaniach medzirezortnej Expertnej skupiny na koordináciu výmeny a analýzy informácií a spolupráce v oblasti boja proti terorizmu, Národnej expertnej skupiny na prevenciu a boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu a Stálej medzirezortnej pracovnej skupiny na aktualizáciu určenia hrozby jadrovým zariadením a pre jadrové zariadenia a jadrové materiály v rámci projektového ohrozenia štátu. Predstavitelia centra sa naďalej aktívne podieľali aj na činnosti pracovných skupín pripravujúcich koncepčné materiály v oblasti strategickej komunikácie štátu, budovania systému reakcie na informačné operácie zamerané proti SR a jej bazálnym záujmom a na implementácii úloh vyplývajúcich z Akčného plánu koordinácie proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024.

Na úseku osvetovo-vzdelávacích aktivít sa NBAC v spolupráci s mimovládnym sektorom lektorsky podieľalo na budovaní povedomia o hybridných hrozbách medzi študentami stredných škôl a lektorsky podporilo aj vzdelávací projekt Bezpečnostná akadémia realizovaný s podporou Ministerstva obrany SR.

Rozvoj analytických spôsobilostí centra, ako aj napĺňanie zásad celovládneho a celospoločenského prístupu boja proti hybridným hrozbám je však limitovaný najmä nedostatočnými personálnymi kapacitami a nevyhovujúcim priestorom. Turbulentné bezpečnostné prostredie generujúce stále nové a neustále sa meniace výzvy si preto z dlhodobého hľadiska vyžaduje vybudovanie dostatočných personálnych kapacít a vyčlenenie potrebných finančných prostriedkov zodpovedajúcich potrebám národného fúzneho centra fungujúceho v režime 24/7.

7. Záver

SIS v roku 2022 v rozsahu svojej pôsobnosti a v rámci svojich oprávnení v zmysle zákona č. 46/1993 Z. z. o SIS v znení neskorších predpisov aktívne plnila úlohy zamerané na získavanie, sústreďovanie a vyhodnocovanie informácií, ktoré poskytovala zákonom ustanoveným príjemcom.